obrázok ilustračný (pixabay.com)

„Obrady Svätého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969,“ uviedla Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

Od vydania Rímskeho misála v roku 2021 sa Veľký týždeň mení na Svätý týždeň a Rímskemu misálu sa prispôsobia aj názvy dní v tomto týždni.

„Svätý týždeň sa začal Palmovou nedeľou (Kvetnou nedeľou) čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou vo Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok utrpenia a smrti Pána) a cez Svätú sobotu (Bielu sobotu), vrcholí Veľkonočnou vigíliou vo Svätej noci a uzatvára sa vešperami Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania,“ uvádza Konferencia biskupov Slovenska.

Ide o snahu priblížiť názvy sviatočných dní pôvodnému latinskému originálu.

Po novom teda budeme mať:

• Svätý týždeň (Veľký týždeň)
• Palmová nedeľa (Kvetná nedeľa)
• Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok)
• Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)
• Svätá sobota (Biela sobota)
• Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania (Veľkonočná nedeľa)
• Pondelok vo Veľkonočnej oktáve (Veľkonočný pondelok)

Podľa KBS po Veľkej noci nasleduje takzvaná osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci). V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, pretože v tento deň novokrstenci odkladali svoje biele krstné rúcho.

„Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Pondelok vo veľkonočnej oktáve nie je prikázaným sviatkom. Pondelok vo veľkonočnej oktáve sa zvykol nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvý deň po sobote,“ vysvetľuje KBS.