Pôvodný žulový lom otvorili v roku 1860 za účelom ťažby kameňa a v roku 1874 mal pomerne veľkú hĺbku. Horská obec Zobor preto vyzvala nájomcu, aby  ho z bezpečnostných dôvodov ohradil. V roku 1871 bol nájomcom lomu Jozef Schmid a spol., ktorý dodával kameň na dláždenie ulíc Nitry či Budapešti. Jozef Morton vyrábal zo žuly kocky, ktorými na prelome 19. a 20. storočia vydláždili časť dnešnej Štefánikovej triedy medzi križovatkou so Štúrovou ulicou po vyústenie Rázusovej ulice, ako aj Špitálsku ulicu.

Sláva zoborského lomu však začala upadať od chvíle, keď sa v ňom objavila podzemná voda.

Situáciu skomplikovala aj tektonická porucha, v ktorej sa objavili bridličnaté horniny – mylonity. Kvalita horniny sa zhoršila natoľko, že ťažba musela byť zastavená. Voda napokon zaliala priestor lomu, čím vzniklo 10 m hlboké jazierko.

„Žuly zo zoborského jazierka patria k vyvretým horninám, ktoré vznikli z roztavenej magmy počas jej chladnutia v zemskej kôre. Tvoria súčasť mohutného telesa, ktoré sa pozdĺž zlomov dostalo k povrchu, kde podľahlo intenzívnemu zvetrávaniu. Výsledkom zvetrávania sú hlinito-kamenité a piesčito-kamenité svahové uloženiny, pripomínajúce krupicu, ktoré miestni obyvatelia nazývajú výstižne „grís“,“ píše sa na stránke mesta.

Vek zoborských žúl – strednozrnných biotitických granodioritov je približne 290 miliónov rokov, čo zodpovedá mladším prvohorám.

Voľným okom v nich možno rozoznať kremeň, živce a tmavú sľudu. Z iných je najzaujímavejší minerál titanit, ktorý tu skúmal a v roku 1898 opísal významný mineralóg, Dr. Schafarzik. V samotnom jazierku je pomerne slabá vodná vegetácia, no v okrajovej časti plytkého brehu rastie vodná rastlina – červenavec kučeravý, zriedkavejšie rožkatec ponorený. Okolité brehy osídľuje niekoľko močiarnych rastlín, ako napr. pálka širokolistá, dvojzub listnatý, ktorý obľubuje bahnisté brehy vôd.

Breh lemuje tiež niekoľko vŕb bielych, ktoré sú pozostatkami niekdajších mohutných starých stromov, z ktorých kedysi odvážlivci skákali do vody jazierka. Svahy starého lomu sú už zväčša zarastené stromami a krami, najmä agátom, trnkami či ružami šípovými, no väčšie zastúpenie tu majú machy či lišajníky.