Prírodno-krajinársky, anglický park v Topoľčiankach je Národnou kultúrnou pamiatkou. Dnešná podoba parku sa postupne rozvinula okolo pôvodne renesančného zámku a jeho založenie je spojené s grófom Jánom Nepomukom Keglevichom de Buzin. Gróf vlastnil zámok a panstvo Topoľčianky v prvej polovici 19. storočia a v budovaní parku pokračovali neskôr aj Habsburgovci. Práve Ján Nepomuk Keglevich zrealizoval v rokoch 1818-1825 prestavbu kaštieľa na klasicistický palác a zároveň veľkolepo skultivoval park – dal vysadiť pagaštany, bresty a jedle.

Pre rod Keglevichovcov a neskôr i pre Habsburgovcov pracovali významní záhradníci a záhradní dekoratéri. Od roku 1878 sa o park staral záhradník Vojtech Strnád, ktorého služby neskôr využívali aj Habsburgovci. Zakladal jazierka a pri jednom z nich umiestnil bronzovú sochu medveďa od sochára, Alojza Štróbla. Venoval sa vysádzaniu okrasných drevín a zaslúžil sa o rozšírenie parku, kde vysadil veľké množstvo javorov.

V roku 1910 dali Habsburgovci do slivkového hája postaviť malý kaštieľ – Poľovnícky zámoček a slivkový sad sa po úpravách stal súčasťou parku.

Od roku 1923 do roku 1933 navštevoval Topoľčianky i prezident, T.G. Masaryk.

Zámok s priľahlým parkom sa stal prezidentovým letným sídlom. Na tomto mieste oddychoval a trávil čas so svojou rodinou. Častým hosťom prezidenta Masaryka býval aj jeho priateľ spisovateľ Karel Čapek. Vznikla tu aj časť trilógie – Hovory s T.G.M., ktorú Čapek napísal z rozhovorov s prezidentom v rokoch 1928 – 1935.

V parku sa v minulosti konali aj slávnosti jarného vynášania teplomilných rastlín zo skleníka – ranžírung. Palmy, citrusy či iné exotické rastliny, ktoré boli v zimnom období uschované v neďalekom skleníku, sa vyniesli do okolia zámku.

„Po rozpade Rakúsko-Uhorska park prevzal do správy československý štát a až v polovici 90. rokov 20. storočia sa zámoček dostal do vlastníctva štátnych lesov,“ píše sa na stránke lesov. V parku sa nachádzajú okrem zbierky javorov, cédra libanonského, sekvoje, ginka dvojlaločného a červenolistých bukov i záhradné stavby, historický skleník, jaskyňa, jazierka a repliky sôch Alojza Štróbla. Park v Topoľčiankach, ktorý budovali dve storočia, má v súčasnosti rozlohu 31 hektárov.