Od tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa tu rozkladalo praveké opevnené hradisko a v priebehu storočí sa tu vystriedalo viacero kultúr. Prvé vykopávky na tomto mieste robil zakladateľ slovenskej archeológie, Ján Eisner. Najvýznamnejším nálezom bola „slovenská Helena“ – Hrádocká venuša. Ide o štylizovanú sošku bohyne plodnosti Veľkej matky, ktorá spoločne s Moravianskou venušou patrí k najznámejším archeologickým nálezom Slovenska.
„Z archeologických výskumov vyplýva, že na Zámočku od obdobia pred asi 3700 rokmi, čiže v závere staršej doby bronzovej, sídlili ľudia tzv. maďarovskej kultúry,“ uviedol Anton Točík, významný predstaviteľ slovenskej a európskej archeológie
Pri viacerých archeologických výskumoch sa prišlo na to, že s kosťami niektorých ľudí sa zaobchádzalo ako so zvieracími, nakoľko nesú stopy po drvení, varení aj sekaní.
Pravdepodobne to je dôkaz znakov kanibalizmu či magických rituálov. So špecifickými náboženskými praktikami sa spájajú aj hroby v sídliskových jamách, pomerne časté v súdobých náleziskách západného Slovenska, Moravy, Rakúska a Nemecka. V sídliskových jamách Zámečku niektorých ľudí uložili, napríklad po sediačky alebo s dieťaťom v náručí, no častejšie ich akoby len odhodili a zasypali.
V podobnom stave, v akom sa nachádzali fragmenty zvieracích kostí, našiel Anton Točík aj mnoho ľudských kostí, niektoré so stopami po obhrýzaní psami. Išlo o zvyšky kanibalských hostín?
„V zachovaných popisoch skutočných kanibalských hostín sa neobjavujú zmienky rozbíjania kostí, ktoré by sa mali rozbíjať kvôli špiku,“ informuje etnológ a religionista Josef Kandert. Ďalej pripomína, že príklady kanibalizmu, o ktorých vieme, bývali motivované nábožensky a prebiehali demonštratívne. Konzumovali sa len isté časti tela a niektoré vnútornosti.
Izolované a drvené kosti a ich úlomky nemusia teda mať nič spoločné s ľudožrútstvom, no môžu podľa Kanderta predstavovať, okrem iného, predmety používané pri rituáloch. Izolované ľudské kosti v obilných jamách by sa mohli interpretovať ako „čarodejnícky útok na majiteľov týchto jám“.
