Stop fajčeniu! Kedy, ak nie teraz?

Čierne pľúca, deravý krk, slepé oči. To všetko poznáme z cigaretových škatuliek. Menej sa už hovorí o vplyvoch fajčenia na náš mozog. Nikotínová závislosť pritom dokáže poriadne zamávať s našou chemickou rovnováhou, ovplyvniť pamäť aj dlhodobý stres.

Fajčenie uvoľňuje dopamín, preto sa s cigaretou v ruke cítime tak dobre. Práve táto reakcia má na závislosti nemalý podiel.

Tuhí fajčiari majú oveľa viac aktívnych receptorov citlivých na nikotín ako nefajčiari. Aj medzi nimi sa však tieto počty výrazne líšia – zatiaľ čo niekto dokáže prestať fajčiť zo dňa na deň, iní si odvykajú len ťažko. Mnohí to dokonca viackrát skúsili. Ruku hore všetci, na ktorých sedí výrok: „Prestať fajčiť je ľahké. Sám som prestal už trikrát.“ Pri každom pokuse zavrhnúť cigarety prichádza reálny absťák. Silná túžba zapáliť si, nervozita, zlosť, problémy so sústredením – to všetko neraz vedie k opätovnému fajčeniu. Receptory sú nasýtené, dopamín stúpa, všetko je fajn, kruh je uzavretý.

Teraz je tá chvíľa zabojovať a skúsiť to znova.

Fajčenie poškodzuje pľúca a znižuje imunitu. Aj infekčné ochorenia fajčiarov napádajú častejšie, pričom majú výrazne vyššiu šancu na ťažší priebeh. Vplyv fajčenia na ľudské telo síce trvá aj potom, čo s ním závislý skoncuje, no sú pozitíva, ktoré možno pozorovať okamžite. Okrem dobrého pocitu, že robíte niečo pre seba, zvýšite vlastnú obranyschopnosť. Už po ôsmich hodinách od poslednej cigarety hladina CO v krvi klesne do normálu, vráti sa aj normálna hladina kyslíka. Po 24 hodinách sa znižuje pravdepodobnosť infarktu a o dva dni začnú vaše nervové zakončenia opäť rásť, zlepší sa vám chuť, čuch aj chôdza. Dva týždne nikotínovej abstinencie zlepšia krvný obeh a funkcia pľúc sa zvýši o neuveriteľných 30 percent. Ústup kašľa, dýchavičnosti a uvoľnenie hlienov možno pozorovať po niekoľkých mesiacoch. Aj keď to nie je vidieť, v tomto čase vám opäť v pľúcach začínajú rásť riasy, ktoré znižujú riziko infekcie a čistia pľúca. Stačí 10 rokov abstinencie a človek sa stáva plnohodnotným nefajčiarom, riziko vzniku rakoviny je u neho rovnaké, ako u ľudí, ktorí cigaretám nikdy neholdovali.

Podľa najnovších výskumov patria fajčiari k rizikovým skupinám ohrozených nákazou COVID-19.

Dôvodom je fakt, že koronavírus postihuje v prvom rade dýchací trakt človeka, ktorý fajčenie v nemalej miere poškodzuje. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pre pľúca fajčenie zvlášť rizikové. Po infikovaní sa preto u fajčiarov predpokladajú ťažšie zdravotné dôsledky.

Koronavírus je previerkou nášho imunitného systému. Hrozba tak malá, že ju nedokážeme vidieť, postavila do pozoru celý svet. Nevieme sa proti nej brániť, môžeme sa len snažiť znižovať riziko nákazy. Ak chceme byť v tejto vojne úspešní, nesmieme brať telu jeho vlastné zbrane. Výhovorka, že je to slabosť či neresť, viac neobstojí. Každý deň je príležitosť s cigaretami raz a navždy skoncovať. Každá môže byť posledná.