Všetci rozumieme potrebe odpad reálne spracovať vo funkčných zariadeniach, dokonca aj tí aktivisti, ktorí tvrdia, že by sme ho mali prestať vytvárať, pritom to sami nerobia.
Slovensko má do roku 2035 povinnosť minimalizovať skládkovanie komunálneho odpadu, z dnešných viac ako 40% na cieľovú hodnotu maximálne 10 % čo bude spojené s uzatváraním existujúcich skládok. Kam však s odpadom, ktorý sa nebude dať recyklovať, keď sme za 30 rokov na Slovensku nevybudovali žiadne zariadenia s modernými technológiami vhodnými na spracovanie práve tohto prúdu odpadov?
Nepostavilo sa skutočne NIČ, takže nám do úplného zlyhania systému chýba 12 rokov. Najviac postihnutými regiónmi budú 3 župy v západoslovenskom regióne – nitrianska, trnavská a bratislavská, kde sa tvorí najviac odpadu z celého Slovenska. Je to približne 600 kg na obyvateľa za 1 rok. Bratislavský región dokáže situáciu riešiť v spolupráci s OLO-m výstavbou tretieho kotla a zvýšením kapacity vo Vlčom hrdle. Nitriansky kraj ale nemá žiadnu inú alternatívu ako vybudovanie CCE. Riešenie ponúkané „expertami“ v oblasti odpadového hospodárstve v podobe mechanicko-biologickej úpravy odpadov nie je žiadnym riešením, ale len predlžovaním agónie závislosti na skládkach a na konci dňa bude tak či tak nevyhnutné vybudovať moderné Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO).
U nás sa v dvoch zariadeniach ZEVO – v Bratislave a Košiciach spracúva iba 8 % slovenského odpadu, zato vyše 40 % ide bez akéhokoľvek úžitku na skládky, čo je takmer 1,1 mil. ton ročne. Zber kuchynského odpadu, úprava odpadu pred skládkovaním, kompostovanie, ale aj zálohovanie PET fliaš sú len nadstavbové riešenia, ktoré vôbec neriešia kapacitné problémy s odpadom, pretože znižujú jeho objem v jednotkách percent.
Pri výbere vhodnej lokality pre projekt Centra Cirkulárnej Ekonomiky (CCE) vstupovalo do hry množstvo faktorov, akými sú napríklad produkcia odpadov v zvozovom regióne, dopravná infraštruktúra, technická infraštruktúra, disponibilita pracovnej sily, poveternostné podmienky, synergické efekty inej priemyselnej výroby. Lokalita, ktorá v najvyššej miere spĺňala tieto kritéria bola práve v šalianskom regióne. Vysoká životná úroveň obyvateľov so sebou prináša aj vysokú tvorbu komunálneho odpadu (cca 600 kg/obyvateľ/rok) resp. tvorbu zmesového komunálneho odpadu (230 kg/obyvateľ/rok), ktorý sa v danom regióne výlučne skládkuje.
V zmysle princípov obehového hospodárstva ale aj v zmysle zdravého rozumu predstavuje skládkovanie ten najhorší možný spôsob nakladania s odpadmi. Z pohľadu vplyvov na životné prostredie resp. ľudské zdravie by vďaka použitým najmodernejším technológiám znieslo CCE úspešné porovnanie s akoukoľvek prevádzkou. Ak hovoríme o projekte v kontexte s Duslom, tak treba povedať, že CCE bude teplo vyrobené z odpadu dodávať práve do Dusla. Nahradíme tak energiu dnes vyrábanú z fosílnych palív, čím sa výrazne zlepšia niektoré parametre kvality v oblasti životného prostredia.
Komplexné a detailné porovnanie predložených dvoch lokalít t.j. v katastri mesta Šaľa a v katastri obce Močenok, vyhodnocovalo MŽP na základe stanovísk odborných útvarov, rezortných odborov a stanovísk verejnosti viac ako 15 mesiacov. Z nášho pohľadu sú obidve alternatívy z hľadiska inžinieringu, dopravy a technológií takmer rovnocenné.
Môžeme predpokladať, že alternatíva v katastri obce Močenok zavážila najmä preto, že navrhovaný pozemok je tzv. brownfield, ktorý je súčasťou priemyselnej zóny, v súlade s územným plánom daného územia bez nutnosti zaberať poľnohospodársku pôdu alebo budovať úplne novú infraštruktúru a pod. Treba zdôrazniť, že na tomto pozemku bola v minulosti prevádzkovaná priemyselná technológia na skvapalňovanie zemného plynu. Takéto projekty sa bežne realizujú ako súčasť priemyselných zón, kde je zabezpečené celoročné využitie vyrobenej energie alebo v tesnej blízkosti obytných zón miest a obcí. Ako príklad je možné uviesť mesto Viedeň, kde majú hneď 4 takéto zariadenia ZEVO a jedno z nich je situované v susedstve čistiarne odpadových vôd a teplárne. Preto lokalita v strede trojuholníka Galanta, Nové Zámky a Nitra logicky vyznieva v prospech okresu Šaľa.
Negatívne emócie z Močenka sme zaznamenali iba v posledných týždňoch a podľa nášho názoru sú skôr výsledkom politického konfliktu dvoch skupín v rámci obce ako s vecnou diskusiou. Budeme sa snažiť občanov opätovne čo najviac informovať, aby z tejto témy nemali strach, ale aby sa vedeli slobodne rozhodnúť. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že sme sa nepoučili na príklade talianskeho mestečka Parma, kde riešili pred desaťročím rovnakú dilemu. Aktivisti z neziskovej organizácie Zero Waste Europe podporili kandidáta na primátora, ktorý si celú kampaň postavil na tom, že zastaví výstavbu špičkovej spaľovne. O 4 roky neskôr ho ľudia už nezvolili, pretože zistili, že okrem prázdnych fráz nemá žiadne riešenie. Zariadenie Waste to energy Parma dnes stojí a z odpadu obyvateľov Parmy a okolitých obcí vyrába elektrickú energiu a teplo.
Trnovec nad Váhom nikdy nebol v žiadnej alternatíve na výstavbu CCE. Dve alternatívy sa týkali Šale a Močenka. V oboch prípadoch boli v hre pozemky v areáli alebo v tesnom kontakte s areálom existujúceho priemyselného podniku Duslo Šaľa.
Pre lepšie priblíženie vplyvov ZEVO na zdravie o ktorých pocitovo píše pán Révay treba na rovinu povedať: ZEVO v rámci CCE má navrhovanú 4 stupňovú filtráciu. Práve vďaka tejto filtrácii sa do ovzdušia nedostávajú škodlivé emisie. Filtre zachytávajú až 99% sekundárnych imisií. Aj preto je v celej Európe takýchto zariadení inštalovaných vyše 500 a mnohé fungujú niekoľko desaťročí priamo v husto obývaných štvrtiach miest. Úplne všetky sú situované v mestách alebo obciach, alebo v ich tesnej blízkosti. Tak je to vo Viedni, Turíne, Kodani, Paríži, Londýne, ale aj v rakúskom Zistendorfe, ktorý má 5 500 obyvateľov a Zariadenia na energetické spracovanie odpadu, s ročnou kapacitou 150 000 ton odpadu. Dôvody sú veľmi jednoduché: odpadová turistika, tzn. vozenie odpadu stovky kilometrov od jeho vzniku nemá ekologickú, ani ekonomickú logiku. Druhým dôvodom, že tieto elektrárne na odpad vyrábajú elektrickú energiu a teplo, ktoré sa dodáva cez existujúcu infraštruktúru do domácností, alebo priemyselným podnikom. V prípade CCE vyrobená elektrina pôjde do verejnej siete a teplo do Dusla, ktoré tým nahradí plyn alebo iné fosílne palivo.
Dokážete si predstaviť, že zelení Švajčiari, Nemci alebo Rakúšania, ktorí spustili davovú psychózu kvôli atómovým elektrárňam by dokázali tolerovať nepreverené zariadenia? Emisnú limity platia rovnako vo Viedni, Kodani alebo Močenku. Bez výnimky! Vďaka týmto prísnym emisným limitom, môžu byť tieto zariadenia ZEVO situované v tesnej blízkosti obytných zón alebo dokonca v centrách miest.
Meranie v CCE bude nepretržité on-line 24 hodín, 7 dní v týždni a dáta bude mať v reálnom čase k dispozícii Slovenská inšpekcia životného prostredia a takisto obce. Žiadne kompromisy v tomto robiť nechceme, vieme ako sa jednoducho dokážu aktivisti manipulovať verejnú mienku keď nie sú certifikované dáta plne k dispozícii verejnosti. Tento monitorovací systém zároveň riadi celý proces energetického zhodnocovania odpadov a v prípade odchýlky sa okamžite zastavuje vstup odpadu do procesu a nabiehajú pomocné zariadenia aby v prípade takýchto situácií nedošlo k ohrozeniu ľudského zdravia a životného prostredia.
Centrum cirkulárnej ekonomiky je projektované ako absolútna technologická špička v spracovaní odpadu. Močenčania, ale ani Trnovčania a Šaľania už nebudú musieť zahrabávať odpad na skládky, ktoré predstavujú trvalé riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie. Po každom výdatnom daždi vznikajú priesakové vody, ktoré predstavujú riziko kontaminácie spodnej vody. Treba vziať do úvahy technické požiadavky na ich budovanie v minulosti a skutočnosť, že ostávajú v krajine prítomné navždy. Reálna kontaminácia ovzdušia v prípade požiarov skládok je téma na samostatný článok.
Obec Močenok okrem špičkovej technológie získa aj finančné pozitíva, pretože do Močenka pôjdu dane z nehnuteľností, ale prirodzene aj výrazné zľavy na spracovanie odpadu pre okolité obce. Ako zodpovedná firma, ktorá podobné zariadenie prevádzkuje (v prevádzke je 30 rokov) v Košiciach, sa určite budeme aktívne zapájať aj do projektov, ktoré obce v regióne budú realizovať, pričom prioritu budú mať environmentálne projekty, ktorých hlavným posolstvom bude udržateľnosť. Tá je pre nás kľúčová aj pri spracovaní odpadu, pretože výsledná energia z odpadu nahrádza fosílne palivá a znižuje tak uhlíkovú stopu.
Významným prínosom pre región bude samozrejme aj vznik pracovných miest všetkých kategórií od menej kvalifikovaných až po vysoko odborné a špecifické profesie.
Vzdelávanie detí v centre environmentálnej výchovy, podpora akademického prostredia pre výskum obehového hospodárstva to všetko prinesie do regiónu približne 200 pracovných miest a ďalšie stovky pracovných miest v dodávateľskom reťazci.
