Mnohokrát ani netušíme, že práve vedľa nás stojí diabetik a v prípade krízovej situácie by sme mnohí nevedeli, ako reagovať a pomôcť. Preto sa študentky marketingovej komunikácie a reklamy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) rozhodli zrealizovať kampaň a šíriť osvetu o tejto téme.
„Študenti po príchode na hodinu ostali v prvotnom šoku, ktorý sme zachytili aj na skrytú kameru. Nevedeli, čo sa deje, zastali, a pomaly sa približovali k „telu“. Viacerí študenti nám potvrdili, že ich to vystrašilo a prekvapilo,“ vyjadrili sa realizátorky kampane.
Len málo ľudí sa už ocitlo v situácii, kedy niekto na ulici, alebo doma potreboval rýchlu zdravotnú pomoc. Preto ani pri diabetikovi by nevedeli ako reagovať a rýchlo pomôcť.
Súčasťou tejto kampane bola aj informatívna prednáška, kde sa študenti dozvedeli niečo o cukrovke, a to priamo z pohľadu diabetika.
O svojej skúsenosti rozprávala jedna zo spoluorganizátoriek, ktorá žije s touto diagnózou už 14 rokov.
V rámci kampane mali študenti možnosť odmerať si hladinu cukru v krvi. Cukor si dalo odmerať 21 osôb a takmer všetci mali hladinu cukru v norme.
Kampaň prebiehala aj online, prostredníctvom instagramového účtu Spolu s diabetikom. Cieľom jednotlivých príspevkov bolo objasniť, čo je to diabetes, aké má príznaky, ale aj to, ako vplýva na psychiku pacientov. Študentky zverejnili online dotazník v skupine diabetikov, kde sa podelilo o svoje pocity až 178 respondentov – diabetikov. Na ich instagramovom profile sa vďaka dotazníku objavujú aj reálne príbehy a skúsenosti diabetikov.
„Mám depresiu a pre cukrovku nenávidím svoj život. Nechodím medzi ľudí (spoločenské akcie). Keď som v práci, potajme si meriam cukor a dávam pozor, aby ma nikto nevidel s pumpou v ruke,“ zdieľal svoje pocity v dotazníku 26-ročný pacient, DM 1 typ, ktorému diagnostikovali cukrovku pred šiestimi rokmi.
K samotnej realizácii sa vyjadrila aj sociologička Monika Štrbová, ktorá kampaň prirovnala k sociálnemu experimentu. Pre zosilnenie momentu prekvapenia by však odporúčala umiestniť figurínu na schody alebo chodbu budovy, čo by umocnilo prirodzenosť a autentickosť kampane. Zároveň by to umožnilo zachytiť viacero reakcií študentov i zamestnancov univerzity. Po diskusii s aktérmi vnímala „strach” študentov poskytnúť prvú pomoc neznámemu človeku ako odraz našej spoločnosti. Upozornila tiež na to, že podobné výsledky boli zaznamenané aj pri experimente Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby v spolupráci s nocľahárňou sv. Vincenta de Paul.
„Aj v tomto prípade prešlo okolo figuranta množstvo ľudí, no iba traja z nich ho skúsili bližšie skontrolovať, čo opäť odkazuje na neochotu pomôcť prítomnú v spoločnosti, ” dodala na záver.
Zdroj foto: Študentky UKF
