Aj vy sa chodíte „korčuľovať“ na lávku? Nie, nehovoríme o zimnom korčuľovaní, ale stave, v akom sa nachádza tzv. lávka, presnejšie Chrenovský most počas daždivého a zimného počasia. Viacerí chodci sa sťažujú na šmykľavý chodník a zdôrazňujú nebezpečenstvo pádu prípadne úrazu. „Keď prší alebo po daždi je tu naozaj šmykľavo. Veľakrát, keď idem cez most, bojím sa, že spadnem,“ povedal nám obyvateľ mesta. „Treba nosiť v kabelke 5 kg soli a rozsypávať to pred sebou!!! Ľudia, kedy sa to už konečne naučíte,“ znel jeden z komentárov vo facebookovej skupine.
Posypová soľ je však neekologická a poškodzujúca.
„Chemický posyp v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože v blízkosti vodných tokov nemôže byť takýto typ posypu použitý,“ vysvetlil hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek. Posypová soľ – chlorid sodný, ktorý sa na cestách a chodníkoch používa za účelom zdrsnenia povrchu má totiž dlhodobé negatívne účinky na životné prostredie. Voda, ktorá steká z takto posýpaných chodníkov a ciest, môže mať podľa odborníkov takú vysokú koncentráciu soli ako morská voda. Podľa centra environmentálnej a etickej výchovy Živica si to „odnesú stromy a rastliny, ktoré majú v meste už beztak ťažký život, ale aj psie labky, podrážky našich topánok, podvozky áut či dokonca aj oceľové konštrukcie stavieb – napríklad mostov“. Chemický posyp by samozrejme poškodil aj samotné drevo, hoci agátové drevo, z ktorého sú aj spomínané chodníky, patrí k odolnejším.
Preto je tu z ekologického hľadiska vhodnejšie používať inertné posypové materiály.
Takto postupuje pri udržiavaní bezpečnosti na chodníku Chrenovského mosta aj mesto Nitra. „Chodník na Chrenovskom moste posýpame pieskom. Naši pracovníci pravidelne chodia kontrolovať stav mosta a posyp pieskom robia vždy, keď si to situácia vyžaduje a keď pre klimatické podmienky hrozí na moste pošmyknutie,“ potvrdil nám hovorca mesta. Inertné posypové materiály, ako sú piesok alebo kamenná drvina sú k prírode šetrnejšie. Otázne je, či je posyp dostatočný.
Most otvorili po rekonštrukcii v júni roku 2011. Typ dreva navrhol projektant – firma Dopravoprojekt, návrh bol odsúhlasený aj mestom. Už počas prvého roka prevádzky mosta tu pribudli informačné tabule, ktoré chodcov upozorňujú na nebezpečenstvo pošmyknutia.
