Nielen z úst veriacich zaznievajú v posledných dňoch prosby, aby nám Boh pomáhal. V časoch súženia sa na Neho obraciame stále viac a horlivejšie. Sme národ kresťanský, aj keď možno nesúhlasia všetci.

V piatok sa vo všetkej vážnosti, úcte a dôstojnosti uskutočnil len, na ktorého palube sa okrem pilota nachádzal generálny vikár Nitrianskej diecézy a súčasne rektor Baziliky sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku Mons. Peter Brodek s relikviou Kristovej krvi.

S relikviou uloženou v relikviári z 19. storočia absolvoval let ponad časť územia Slovenska.

„Mons. Brodek udeľoval požehnanie celému Slovensku a jeho Božiemu ľudu, chorým, lekárom, zdravotníkom, záchranárom, vojakom či policajtom na úmysel odvrátenia coronavírusovej epidémie a všetkých ťažkostí, ktorú sú s ňou spojené,“ informuje Biskupstvo Nitra.

Lietadlo preletelo trasu Nitra – Trenčín – Banská Bystrica – Nové Zámky – Nitra. Táto mimoriadna aktivita vychádzala z hlbokej viery, nádeje a lásky v Božie milosrdenstvo. Uskutočnila sa v súlade so všetkými liturgickými pravidlami týkajúcimi sa posvätných relikvií, na tento úmysel je vhodné pomodliť sa modlitbu ku Kristovej krvi.

Relikvia Kristovej krvi sa ako kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej krvi dostala do opátstva kráľa Mateja I. ešte v roku 1483. Vzácny dar odoslal pravdepodobne pápež Pavol II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Od tých čias sa úcta k Božej krvi rozšírila po celom okolí.

Viera pomáha prekonávať mnohé trápenia. Dodáva nádej a posilňuje ducha. Svoje o tom vedia zdravotníci v ťažko skúšanom Taliansku.

V čase, ktorý mnohí pripodobňujú voje, uverejnil taliansky novinár Marco Tasatti príbeh 38 ročného lekára Juliana Urbana z Lombardie. Pripomína mu výrok ruského plukovníka špeciálnych síl, veterána z vojny v Afganistane a inštruktora Specnaz (pozn. red.: ruské označenie jednotiek zvláštneho určenia): „Ateisti? Nikdy som sa nijakým nestretol v prvej línii…“ Celé znenie príbehu vám ponúkame aj my:

„Nikdy mi nenapadlo, ani v najtemnejšom nočnom more, že niekedy budem vidieť a prežívať to, čo sa tu deje v našej nemocnici už tri týždne. Táto hrôza sa veľmi šíri a je čoraz viac nezastaviteľná. Na začiatku ich prišlo len niekoľko, potom po stovkách, a teraz nie sme lekári, ale triediči. Musíme sa rozhodnúť, kto má žiť a kto má ísť domov zomrieť, hoci títo ľudia poctivo platili Taliansku dane. Dva týždne dozadu sme ja a moji kolegovia boli zarytí ateisti. Toto bolo normálne, veď sme verili vo vedu, tak sme sa to učili. A veda vylučuje Božiu prítomnosť. Vždy som sa vysmieval rodičom, lebo chodili do kostola. Je tomu deväť dní, čo k nám prišiel 75-ročný pastor s vážnymi dýchacími problémami. Mal Bibliu a z tej čítal zomierajúcim držiac ich za ruku. My sme už boli psychicky aj fyzicky vyčerpaní a bez nádeje a keď sme mali trochu času, sadli sme si a počúvali ho. Teraz musíme priznať; ako ľudia sme dosiahli svoje limity, viac nemôžeme urobiť! Denne zomiera čoraz viac ľudí. Sme vyčerpaní, dvaja z našich kolegov sú mŕtvi a ostatní sotva stoja na nohách. Uvedomili sme si, že vedomosti človeka sú konečné a potrebujeme Boha! Začali sme sa modliť vždy, keď sme mali pár minút. Neuveriteľné, ale ako zarytí ateisti, sme prišli k tomu, že sme našli pokoj u Boha! Jeho prosíme, aby nám pomohol vytrvať v ošetrovaní pacientov. 75-ročný pastor včera zomrel. Ako nikdy doteraz – hoci sme za posledné tri týždne mali 120 mŕtvych – sme boli všetci zničení. Pokiaľ bol starý pastor s nami, podarilo sa mu priniesť taký pokoj, aký sme ani nedúfali, že nájdeme. Pastor odišiel k Pánovi a onedlho ho budeme nasledovať. Šesť dní som nebol doma, neviem, kedy som jedol naposledy a uvedomil som si, aký som bol neužitočný na tejto zemi. Chcel by som pomáhať ostatným až do môjho posledného dychu. Som šťastný, že som prišiel k Bohu, keď som obklopený utrpením a smrťou svojich blížnych.“