Rádiová moderátorka a pedagogička Kertészová: „Myslím, že som taká víla v ľudskom tele“

Michaela Kertészová (29) je rodáčkou z Nitry. Od úspešnej obhajoby v programe marketingová komunikácia a reklama v 2014, pôsobí na katedre ako vyučujúca. Popritom ju môžete vidieť v rannom Teleráne, má aj svoju vlastnú rádiovú šou v dopoludňajších hodinách. V minulosti pracovala aj v nitrianskej televízii.

Ste rodáčkou z Nitry, ale dlhé roky už žijete a pracujete v Bratislave. Váš jediný kontakt s Nitrou mávate len cez výučbu na Katedre marketingovej komunikácie?

Mám v Nitre rodinu a často za nimi chodievam. Okrem toho tancujem v nitrianskom folklórnom súbore, čiže sa to vždy snažím nejak skĺbiť. Navyše tam žije veľa mojich kamarátov, takže do “môjho” mesta sa vždy rada vraciam.

V ktorej úlohe sa cítite komfortnejšie – v úlohe pedagóga na katedre marketingovej komunikácie, či úlohe moderátorky a redaktorky v TV a rádiu?

V oboch je pre mňa niečo prirodzené a niečo, čo sa ešte učím, aby prirodzené bolo. Rada stretávam ľudí, komunikujem s nimi, pozorujem ich. V médiách je to jednoznačnou súčasťou mojej práce, tam to nie je nič nové. Učenie ma však veľmi prekvapilo. Nečakala som, že ma to bude až tak baviť, že diskusie so študentami budú pre mňa nesmierne prínosné. Som hrdá na to, koľko šikovných a múdrych mladých ľudí máme. Alebo mám na nich len jednoducho na mojich hodinách šťastie.

V súkromnom rádiu máte svoju vlastnú šou Michaela on AIR. Sedí vám tento formát – alebo si viete samu seba predstaviť aj v inej relácii?

Myslím, že mi sedí. Vyhovuje mi čas od 10 do 13, takže stíham aj ostatné aktivity. Nie je to možno taký „prime-time“ ako ranná show či popoludnie, ale aj tu sa dá slušne vyhrať so vstupmi. Milujem hudbu ako takú, zároveň premýšľam, čo asi robia ľudia v čase, keď ma počúvajú a nejak sa to snažím skĺbiť, byť ich spoločníkom. A verím, že to niekomu sadne a možno sa pousmeje, alebo mu to navodí dobrú náladu. A niekomu zas nie, to je jasné a s tým sa učím žiť.

Keď sme pri repertoári vašej šou, je pri výbere hudobných songov voľnosť? Hrávate väčšinou popové veci alebo sa hrajú aj iné žánre?

Všetky veľké rádiá sú nastavené tak, že moderátor s hudbou príliš variovať nemôže. Jednoducho tam má niečo vyrotované podľa istých pravidiel a výskumov, samozrejme aj kvót. Snažím sa to sem tam obzvláštniť, ale ako vravím, rádiá už dávno nefungujú tak že toto sa mi páči, tak si to tam ako moderátor hodím. Stále by to bol totiž len môj subjektívny názor. A ako iste viete, čo sa páči jednému človeku, nemusí sa inému.

V Teleráne máte na starosti celoranné úlohy, ktorých odmenou sú vecné ceny. Je vám blízky virtuálny kontakt s ľuďmi?

Oveľa bližší mi je kontakt osobný, keď človek človeka “cíti”. Ale aj tu sa viem pobaviť, pousmiať, zamyslieť…

foto: Instagram

Vedia byť ľudia aj nepríjemní?

Samozrejme, že vedia. Ani nie tak v odpovediach na celoranné úlohy, ale v diskusiách. Taká je doba, človek si môže vyjadriť svoj názor. A ja robím prácu, v rámci ktorej som tomu vystavená. Hold, je to negatívny aspekt tejto roboty – každá nejaký má. Učí ma to nebrať si veci osobne. Niekedy sa smejem, lebo ja som taká malá citlivka. Ale to je na tom asi aj super, že keď to chcem robiť, jednoducho sa musím naučiť vážiť si samu seba. A ja sa postupne učím.

Nad prácou hlavnej moderátorky a vystriedaním Kvetky Horváthovej či Adriány Polákovej ste nerozmýšľali?

(Smiech) Striedať rozhodne nikoho nechcem, pre každého tu je miesta dosť. Samozrejme, že by som chcela postupovať a napredovať v tom, čo robím. Ale ako vravím, verím, že pre každého je tu miesto. Pre Kvetku, Aďku a podľa tejto filozofie aj pre mňa. Skrátka, keď niekto niečo robí a je mu to prirodzené a robí mu to radosť, postupne si tam to svoje miesto nájde. Páči sa mi takto myslieť, človek potom menej porovnáva, závidí.

Od 6.00 do 8.30 ste v televízii, od 10. hodiny máte vlastnú šou na súkromnom rádiu, k tomu výučba na univerzite. Máte čas aj na záľuby?

Spomínaný tanec vo folklórnom súbore je pre mňa úžasný relax a detox. Človek by mal mať záľuby, pomáha mu to získať nadhľad. A tak mám aj paddleboard, chodím na prednášky a konferencie rôzneho typu, koncerty, festivaly a milujem prírodu. Myslím, že som taká víla v ľudskom tele.

Je leto – čas dovoleniek. Budete ho tráviť len pracovne alebo bude mať aj čas na dovolenku a vybehnutie z dennej rutiny?

Práve som sa vrátila z Folklórneho festivalu. Plánujem ísť na hudobné festivaly a stihnúť chcem aj nejakú dovolenku, aj keď bohapusté vylihovanie pri mori to asi nebude. Nejak to dúfam skĺbim, treba si aj oddýchnuť. Aspoň tak mi to stále opakuje moja mamina, tak sa ju snažím poslúchať. Roboty bude asi tiež dosť.

Ako malá ste vystupovali na recitačných akciách typu Hviezdoslavov Kubín či Šaliansky Maťko. Považujete tieto skúsenosti za dobrý odrazový mostík pre budúceho moderátora, redaktora, herca – teda povolanie, kde je rečové nadanie dôležité?

Určite áno. Všetkým mojim študentom radím, aby sa zapájali do rôznych aktivít. Získajú tým kopec skúseností a to sa im časom vráti. Napríklad súťaže ma naučili nebáť sa publika. Mám obrovskú výhodu – úžasných rodičov, ktorí so mnou absolvovali všetky tieto záujmy. Ale ak ich aj nemáte, vždy je možnosť. Nestihli ste dobu Hviezdoslavovho Kubína? Nevadí, nájdite si niečo iné. Pre šikovných ľudí je všade miesta dosť.

Ďakujem za rozhovor a ešte vás poprosím o záverečné slovo pre našich čitateľov. Je podľa vás potreba kvalitnej žurnalistiky?

V dobe hoaxu? Viac ako kedykoľvek predtým. Veľmi si vážim všetkých poctivých žurnalistov, ktorí akoby svietia na cestu pravde. A.… Vlastne, veľmi si vážim ľudí, ktorí jednoducho svietia. Že sa našli v tom, čo ich baví, že síce občas ponadávajú, lebo je to jednoducho normálne, ale aj tak vstanú a veria tomuto tu. A to môže byť ktokoľvek. A aj je.. a je ich chvalabohu veľa.

Tomáš Homola

Televízia Nitrička

Forgot Password