Ako ste sa dostali k práci mentálneho kouča?
Musím povedať, že som sa k tejto práci nedostal, ale vytvoril som ju. Po pracovnej skúsenosti tenisového trénera a poradenského psychológa som sa chcel venovať mentálnej príprave športovcov. Spojil som svoje dovtedy nadobudnuté skúsenosti a vzdelanie a začal som „prekopávať“ cestu mentálneho koučingu v športe na Slovensku.
Pomáha vám vo vašej práci fakt, že sám ste boli aktívny športovec?
Áno, určite. Aktívna súťažná minulosť je výhodou v tejto práci a u mňa navyše je to aj trénerská skúsenosť. Športovci cítia, že viem, o čom hovoríme. Je to dôležité nielen pre budovanie vzájomného vzťahu, ale má to vplyv aj na pozitívne výsledky našej práce.
Čo je podstatou mentálneho koučingu? Čím sa vaša práca odlišuje od práce bežného psychológa?
Vo všeobecnosti je princípom koučingu naviesť klienta správnymi otázkami a komunikáciou na riešenie problému, alebo dosiahnutie cieľa pomocou jeho vlastných zdrojov. Ja však nezapriem v sebe psychológa. Moja práca je psychológiou výrazne ovplyvnená a mojim klientom to pomáha.
Prečo ľudia/športovci najčastejšie vyhľadávajú mentálneho kouča?
Pokúsim sa to zovšeobecniť, aj keď potreby každého športovca sú vždy individuálne. Často je to rozdiel medzi výkonom v tréningu a v zápase, kde v zápase je výkon horší, než je potenciál športovca. Znížená sebadôvera, pokles výkonnosti bez zjavnej príčiny, prežívanie spojené so zraneniami a návrat po zranení, vzťahy s trénermi, spoluhráčmi, nedostatok motivácie alebo, naopak, prílišné chcenie, ktoré bráni podať optimálny výkon. Ale tiež prežívanie súvisiace so záverom športovej kariéry alebo, naopak, pomoc pri prechode na úroveň profesionálneho športu.
S akými známymi športovcami ste spolupracovali?
Napríklad s Vladimírom Weissom, Rebeccou Šramkovou, Richardom Pánikom, Martinom Marinčinom, s Alexom Verschaerenom, najlepším golfistom Luxemburska. Taktiež som spolupracoval osem sezón s hokejovým klubom HC 05 Banská Bystrica, pričom som bol s nimi pri troch za sebou idúcich sezónach so získaným titulom. Bol som päť sezón pri hokejovej reprezentácii SR do 20 rokov aj pri bronzových medailách v roku 2015. Spolupracoval som aj s A tímom hokejovej reprezentácie. V poslednom období som spolupracoval s futbalovým tímom MFK Dukla Banská Bystrica, alebo s minuloročným najlepším strelcom najvyššej futbalovej súťaže Jakubom Kadákom. Mám skúsenosti s úspešným paralympijským tímom v boccie a curlingu.
Ako veľmi je podľa vás potrebné pre športovcov byť pripravený na súťaž, zápas z mentálnej stránky?
Hovorí sa, že psychika hrá v profesionálnom športe 80% rolu vo výkone športovca. Neviem, nemám to podložené relevantným vedecký výskumom, ale každý kto má skúsenosť so športom, potvrdí, že psychika je dôležitá a v istých momentoch dokonca kľúčová. V súčasnej konkurencii rozhodujú naozaj detaily a mentálne nastavenie športovca je dôležitý „detail“. Myslím si, že potreba mentálnej prípravy vo vrcholovom športe by nemala byť témou na diskusiu, ale prirodzenou súčasťou prípravy.
Je podľa vás téma mentálneho koučingu alebo mentálneho zdravia všeobecne na Slovensku dostatočne rozoberaná, resp. venuje sa jej dostatočný priestor?
V porovnaní s obdobím, keď som ja prišiel s potrebou mentálnej prípravy v športe, čo je cca 20 rokov, tak sme výrazne pokročili. Podľa mňa sme v športovej príprave v tomto smere spravili pokrok a treba to ďalej rozvíjať. Čo ma viac trápi, je, že téma duševného zdravia nie je na Slovensku dostatočne komunikovaná. Stále tu existuje veľa tém, ktoré sú tabu, o ktorých sa nehovorí alebo len okrajovo. Je to obrovská škoda, lebo tým, že o tom mlčíme, vystavujeme ľudí, ktorých sa to týka, duševnej izolácii (osamote so svojim problémom), čo rozhodne nepomáha. Takéto témy existujú aj v našom športe. Zdá sa, že spoločnosť na Slovensku nie je dostatočne zrelá viesť rozhovory na niektoré témy. Alebo len chýba na jednej strane odvaha a na druhej snaha o porozumenie.
Kristína Fáberová
