V minulom článku sme priniesli krátke informácie o depresii, článok nájdete tu. Dnešnou témou z danej oblasti bude Úzkostná porucha. Čo to vlastne je a ako sa odlišuje od strachu, ktorý je známy asi každému človeku? Dočítate sa v riadkoch nižšie.

„Úzkosť je nepríjemný emočný stav s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky,“ definuje Liga za duševné zdravie.

Úzkostná porucha je reakcia organizmu na predpokladanú hrozbu. „Oproti strachu, ktorý je len emočnou odpoveďou, má úzkosť silnú fyzickú podobu,“ uvádza psychológ Dušan Fábik.

Príčiny úzkostných porúch sú rôzne. Z jednej strany môže ísť o kombináciu biologických, psychologických a podobných faktorov. Z druhej strany môže byť veľkým faktorom aj genetická predispozícia.  Ak chceme ísť ešte viac do detailu, túto poruchu vysvetľuje aj chémia.

„Ide o zmeny v chémii mozgu – kolísanie hladiny serotonínu (látky, ktorá prenáša emočné informácie medzi mozgovými bunkami),“ informuje LZDZ.

Aké to je mať takúto poruchu, sa dá jednoducho vysvetliť na konkrétnom príklade. Môžeme si predstaviť osobu, ktorá má v ušiach slúchadlá a počúva hudbu. Nevšimne si na semafore červenú a vkročí na vozovku, kde premávajú autá. Auto sa rúti na osobu, tá paralyzovaná strachom stojí na mieste.

Našťastie, vodič stihne zabrzdiť a osoba zo slúchadlami si uvedomí, že ju mohlo zraziť auto. Srdce jej splašene bije, pocíti nepríjemný chlad a mravčenie po celom tele, začne sa potiť a prežíva strach, či už zo smrti alebo z možných následkov.

Táto reakcia je prirodzená, osoba sa ocitla v situácii, ktorá ohrozila jej život. Zato človek s úzkostnou poruchou prežíva vyššie uvedené stresové signály aj keď sedí doma v kresle a relaxuje.

„Bez zjavného dôvodu má strach, bolí ho na hrudi, zoslabnú mu nohy, celé telo sa mu roztrasie a on má pocit, že zomrie,“ dodáva LZDZ.

Príznaky tejto poruchy sú napríklad: strach, úzkosť, nervozita, pocit ohrozenia, závraty, triaška, pocit nedostatku vzduchu, plytké, povrchné dýchanie, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, strach zo smrti, pocit, že sa človek zblázni a pod.

Na túto poruchu neexistuje len jedna konkrétna metóda liečby. Zatiaľ sa za najúspešnejšie liečebné postupy pokladá kombinácia medikamentóznej liečby (liekmi) a psychoterapie. Netreba zabúdať na to, že úzkostné a fóbické poruchy sú vážne zdravotné problémy, ktoré znižujú kvalitu života, myšlienky a správanie človeka. Nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou. Je nutné vyhľadať pomoc a situáciu riešiť bez ohľadu na čas alebo okolnosti.

„V tom okamihu, keď človek zapochybuje o zmysle a hodnote života, je chorý,“ Sigmund Freud.