Pre lepšie pochopenie syndróm vyhorenia môžeme definovať ako druh stresu, frustrácie a emocionálnej vyčerpanosti.
„Vyhorenie vzniká v dôsledku toho, že sled určitých udalosti týkajúcich sa vzťahov, poslania, životného štýlu alebo zamestnania dotyčného jedinca neprinesie očakávané výsledky,“ informuje psychoterapeutka Mária Andrášiová vo svojej práci Syndróm vyhorenia.
Tento pojem, v originálnom znení burn-out – vyhorieť/zhorieť, začal ako prvý používať americký psychoanalytik s nemeckými koreňmi Herbert J. Freudenberger, ktorý ochorenie zažil na vlastnej koži. V roku 1974 vyšiel v časopise Journal of Social Issues článok popisujúci Freudenbergerove poznatky, čo spustilo vlnu záujmu o toto ochorenie.
Viac informácií sa laická, ale aj odborná verejnosť dozvedela v jeho knihe Burn Out: The High Cost of High Achievement. Publikácia vysvetľovala, že syndróm vyhorenia postihuje najmä ľudí pracujúcich v pomáhajúcich zamestnaniach, ako sú v dnešnej dobe lekári, sestričky, opatrovatelia, sociálni pracovníci, psychológovia, psychiatri, učitelia a pod.
Príznaky, ako neschopnosť ovládať svoje emócie, pociťovať šťastie, komunikovať s druhými ľuďmi alebo pociťovanie fyzickej bolesti pri rozčúlení, zapieranie problému, celková vyčerpanosť, zhoršenie zdravotného stavu, neustála kritika seba samého, nespavosť a podobné nemožno podceňovať.
„Z vyhorenia sa vylučujú prípady, keď je niektorý z uvedených faktorov spôsobený psychiatrickým ochorením, nedostatočnou kvalifikáciou pre danú prácu alebo do zamestnania prenášanými rodinnými problémami,“ uvádza Mária Andrášiová v práci Syndróm vyhorenia.
Proti ochoreniu je možné bojovať a tiež sa ho celkovo zbaviť.
„Keď sa do stavu vyhorenia dostaneme, je možné proti nemu bojovať. Je však možné mu aj predchádzať,“ uvádza Křivohlavý a Pečenková vo svojej práci Duševní hygiena zdravotní sestry.
Dôležitým faktorom pri riešení syndrómu vyhorenia je celková psychohygiena. Samozrejme, môže pomôcť aj zmena zamestnania, prejednanie pracovných podmienok alebo celková vnútorná premena človeka. To však nezaručuje, že sa ochorenie nevráti v inom zamestnaní.
Psychohygienu môžeme zaviesť zmenou svojich návykov. Po práci je dobré prejsť od manuálnej činnosti k psychickej. Ak je práca skôr psychického rázu, je vhodná manuálna činnosť.
„Dobré je hranie rôznych hier, vo voľnom čase čítanie oddychovej literatúry, aktívny oddych, šport, pohyb, zdravá výživa, stretávanie sa s inými ľuďmi, zábava, tanec, kultúra a podobne,“ vysvetľujú Miženková, Požonská a Kilíková vo svojej odbornej publikácii Komplexný prístup k syndrómu vyhorenia.