Psychické poruchy: Syndróm fantómovej lásky

Clerambautov syndróm je pomenovaný podľa francúzskeho psychiatra Gaëtana Gatiana de Clérambaulta. Iný termín pre toto ochorenie je aj Syndróm fantómovej lásky, vychádzajúci z originálu anglického spojenia „phantom lover syndrome“. Najznámejším názvom pre túto poruchu je pojem erotománia.

Jedná sa o utkvelú predstavu – poruchu s bludmi, kvôli ktorým sa jedinec domnieva, že sa do neho zaľúbila určitá osoba.

Na dôkaz svojej lásky k nemu mu zanecháva tajné odkazy v najrôznejších podobách alebo s ním komunikuje, neraz aj telepaticky. Pre ešte konkrétnejšie pochopenie, niekoľko pacientov uvádza, že im objekt ich záujmu necháva odkazy prostredníctvom usporiadania predmetov, tajné šifry v značkách áut, umiestnenia záclon a pod. Objekt záujmu fantómovej lásky je často osoba s vyšším postavením alebo mediálne známe osobnosti ako herci, moderátori, hlásatelia a pod.

Predmetom posadnutosti môže byť aj niekto imaginárny, zosnulý alebo niekto, koho pacient nikdy nestretol. Niektoré klamstvá môžu byť vskutku extrémne, ako napríklad vymyslené počatie, narodenie a únos detí, ktoré však nikdy neexistovali. Treba podotknúť, že u každého pacienta má ochorenie iný priebeh a nedá sa s určitosťou povedať, ako sa bude daný jedinec správať – všetko je individuálne.

Podľa dostupných zdrojov má erotománia dve formy:

primárna – bežne sa označuje aj ako Clerambaultov syndróm a šialenstvo Old Maid’s Insanity. Existuje sama o sebe bez komorbidít (prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení, pozn. red.), má náhly nástup a chronický výsledok.
sekundárna – sprevádzajú ju erotomanické bludy spôsobené inými duševnými poruchami, ako je napríklad bipolárna porucha či schizofrénia. Symptómy môžu byť vyvolané alkoholizmom alebo nadmerným používaním antidepresív.

Táto porucha je pomerne ojedinelý paranoidný stav, ktorý postihuje najčastejšie (hoci nie výlučne) ženy, prevažne také, ktoré sú plaché, závislé a sexuálne neskúsené. Muži s touto poruchou mali podľa zaznamenaných prípadov väčšiu tendenciu k násiliu a prenasledovaniu svojich objektov lásky.

Vznik tohto ochorenia je stále predmetom skúmania. Jedny ho berú ako obranný mechanizmus, iný ako spôsob vyrovnanie sa so silnou osamelosťou alebo stratou blízkej osoby. Ďalší odborníci uvažujú aj o genetickej dedičnosti.