V rímskokatolíckom liturgickom kalendári pripadá prvý deň pôstneho obdobia na Popolcovú stredu. Tá sa tento rok slávi 26. februára. Význam predveľkonočného pôstu spočíva v príprave na najväčší kresťanský sviatok v cirkevnom ruku – Veľkú noc. Veriaci si Veľkým pôstom pripomínajú 40 dní trvajúci pobyt Ježiša Krista na púšti, kde sa v prísnej askéze pripravoval na svoje verejné pôsobenie.

Kresťanský pôst má predovšetkým duchovný význam. Okrem zdržania sa mäsitého pokrmu je aj cvičením vôle.

Ide teda o múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. V pôstnom období môžeme prijať aj iné obmedzenie, ktoré patrí k ľudskej prirodzenosti, napríklad vynechať pitie kávy či pozeranie televízie. Zmyslom tejto doby je konať pokánie.

Vhodným dňom na pripomenutie dôležitosti pokánia je práve Popolcová streda.

Súčasťou katolíckej liturgie je v tento deň svätenie popola. Ním následne kňazi počas slávenia svätej omše urobia veriacim na čelo znak kríža so slovami: „Obráťte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15). Ide o pripomienku ľudskej pominuteľnosti v zmysle výroku: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš.“ (Gen 3,19).

V cirkvi sa obrad sypania popola na hlavu praktizuje už od 8. storočia. V začiatkoch ho vykonávali len veľkí hriešnici, neskôr takýmto spôsobom začínali pôstne obdobie všetci veriaci. Popol ako symbol očistenia a budúceho zmŕtvychvstania sa tak stal aj symbolom rozhodnutia vykonávať pokánie.

Veľký pôst dnes začína nielen v rímskokatolíckej, ale aj v evanjelickej cirkvi. Postiť by sa mali veriaci až do Veľkonočnej nedele, ktorá tento rok pripadla na 12. apríla. Predveľkonočné postenie poznajú gréckokatolíci ako Svätú Štyridsiatnicu, ktorá začala už v pondelok 24. februára.