• Andrea Podmaníková (21) je slovenská reprezentantka v plávaní. Je držiteľkou všetkých slovenských prsiarskych rekordov, ktoré stále vylepšuje. Po úspešnom ukončení štúdia na Obchodnej akadémii v Topoľčanoch v roku 2017 sa rozhodla odísť do USA, kde pôsobila na Southern Methodist University. Od septembra sa vracia na Slovensko, kde by mala pôsobiť v tíme Dukly Banská Bystrica.

Ako si sa dostala k plávaniu, pamätáš si ešte na svoje začiatky?

Nakoľko mám dvoch starších súrodencov, ktorí chodili na plavecký výcvik u nás v Topoľčanoch, mamina chcela, aby som výcvik absolvovala aj ja. Spočiatku mi plávanie vôbec nešlo. Napríklad som sa bála ísť do veľkého bazéna, ani na tréningy sa mi nechcelo, ale postupom času som si k plávaniu našla cestu.

Ktorý je tvoj obľúbený, prípadne najsilnejší štýl plávania?

Špecializujem sa na prsiarske disciplíny 50, 100 a 200 metrov. Najsilnejšou je pravdepodobne dvestovka. Doplnkovo zvyknem súťažne plávať aj polohové preteky.

Keď zoberieme tvoje umiestnenia doteraz, ktoré sú to?

Obsadila som 10. miesto na ME v izraelskej Netanyi v roku 2015 a 11. miesto z MS 2016 v kanadskom Windsore.

Kde momentálne prebiehajú tvoje tréningové jednotky?

V týchto dňoch sa pripravujem v domácich podmienkach v Topoľčanoch na kúpalisku, kde trénujem s plaveckým klubom SC Piraňa Topoľčany. Dôležité pre mňa je to, že môžem trénovať v 50-metrovom bazéne, ktorých na Slovensku máme nedostatok.

„Chcela by som sa venovať športovej psychológii a preto študujem psychológiu so športovým managmentom. Škola v Amerike mi dala veľmi veľa, čo sa však týka plaveckého napredovania, tam to nebolo ako som si predstavovala,“ tvrdí Andrea.

Verejnosť ťa spoznáva na kúpalisku, či v meste. Že toto je Podmaníková? Cítiš, že si známa osoba v Topoľčanoch?

Keďže Topoľčanysú ako veľká dedina, ľudia väčšinou poznajú svojich domácich odchovancov, prípadne reprezentantov, medzi ktorých patrím aj ja. Napriek tomu sa necítim ako známa osobnosť.

Dva roky si pôsobila v americkom Dallase na miestnej univerzite Southern Methodist University, čo si tam študovala a prečo sa teraz vraciaš späť na Slovensko?

Chcela by som sa venovať športovej psychológii a teda študujem psychológiu so športovým managmentom. Škola v Amerike mi dala veľmi veľa, avšak čo sa týka plaveckého napredovania, tam to nebolo, ako som si predstavovala. Rozhodla som sa prerušiť štúdium na rok, aby som sa pokúsila zabojovať o miestenku na Olympiádu a tak aj obnoviť spoluprácu s trénermi, s ktorými som mala doposiaľ najlepšie výsledky.

Slovensko nepatrí medzi veľmoci v plávaní – to sa potvrdilo na nedávno skončenom MS v Gwangju, kde sa Slováci nedostali ani do semifinále. Je momentálne pre slovenského plavca to semifinále maximum?

Tieto majstrovstvá boli neúspešné pre Slovenskú plaveckú reprezentáciu čo sa týka výkonov, to je pravda. Ale na druhej strane mali sme na nich len 4 zástupcov. Plavecké výkony či už ich alebo moje sú založené na viacerých faktoroch, stačí, ak jeden zlyhá a finálny čas je nedostačujúci na postup do semifinále, prípadne finále. Čo sa týka maxím, semifinále je síce tiež pekné, ale za úspech by sa malo brať až finále.

Čo sa týka jedálnička u plavcov – je striktnejší ako v iných športoch?

Neviem presne ako to chodí v iných športoch, ale nakoľko ja strávim v bazéne denne aj 4 hodiny, je tam obrovský výdaj energie. Inak povedané môžem si aj dopriať, keď ma v dohľadnej dobe nečakajú veľké preteky. Nejaký mesiac pred dôležitým závodom si už dávam pozor a nabehnem na menšiu diétu, aby som schudla nejaké 2 kilá, čo by sa v bazéne malo prejaviť väčšou rýchlosťou a obratnosťou. Čo sa týka jedálnička, neberiem to až tak vážne, pretože viem, že by som mala výčitky svedomia, ak by som ho nedodržiavala, čo by sa mi určite zopárkrát podarilo (smiech).

Čo podľa teba odlišuje výborného plavca od toho priemerného? Je to tréning, jedálniček či talent?

Myslím si, že je to kombinácia všetkých faktorov od tréningu cez regeneráciu, jedálniček, zdravie, až po mentálnu stránku jedinca. Talent stačí, keď si mladý, potom je to viac menej o trénovaní a o tom, ako veľmi si ochotný sa tomu oddať.

Čím to je podľa teba, že  Martina Moravcová bola taká úspešná vo svojej dobe a plavkyne po nej sa už na ňu nechytajú.

Keby som to vedela, tak už tu nie som (smiech). Ja môžem len hádať, ale stále mi z toho vychádza kombinácia toho všetkého, čo musí plavec pre úspech urobiť, navyše všetko jej zapadlo do seba. Je dôležité spomenúť, že to bolo pred 20 rokmi, takže tie podmienky boli iné. Avšak klobúk dole pred ňou.

“Dôležité je tiež povedať, že plávanie nemá svetové rankingy ako iné športy. Naše momentálne postavenie záleží na súčasných výsledkoch, ktoré sa môžu z roka na rok výrazne meniť.”

Tvoja hlavná disciplína sú prsiarske trate ( 50, 100 a 200 m), v ktorých držíš aj slovenské rekordy. Aká je konkurencia v tejto disciplíne, napr. v porovnaní s takým ženským kraulom a znakom?

Za posledné 3-4 roky sa to všetko vyrovnalo, či už v prsiarskych, kraulovych alebo iných disciplínach. Myslím tým, že je veľa dievčat, ktoré plávajú na podobne vysokej úrovni a keď nezaplávam rovnaké časy, umiestnim sa hlboko za semifinálovými priečkami. Ale kde naozaj záleží na každom drobnom detaile, sú práve krauliarske a delfínové šprinty.

Aké je v tvojich hlavných disciplínach tvoje momentálne postavenie vo svete?

Je dôležité povedať, že plávanie nemá svetové rankingy ako iné športy. Naše momentálne postavenie záleží na súčasných výsledkoch, ktoré sa môžu z roka na rok výrazne meniť. Vzhľadom k tomu, že som vynechala tohtoročné MS, neviem povedať, na ktorom mieste by som sa umiestnila. Moje posledné medzinárodné preteky boli minulý rok v zime na MS v krátkom bazéne, kde som obsadila 14. priečku na 200m prsia.

Je nejaký plavec, plavkyňa, ktorú rešpektuješ či uznávaš?

Nemám špeciálne jedného, ale povedala by som, že uznávam každého plavca, ktorý obetuje plávaniu všetko a svojim úsilím sa mu podarí prebojovať do európskej či svetovej špičky a obhajovať tie výsledky každoročne.

Okrem plávania máš nejaké iné záľuby? Čo robíš, keď nie si v bazéne?

Moja najväčšia záľuba je určite spánok, ako pre väčšinu športovcov. Keď som strávila dva roky v USA, neuvedomila som si, aké je Slovensko pekné, takže keď mám voľný čas, rada chodím na turistiku špeciálne s mojim bratom, ktorý ma sprevádza po celom Slovensku.

Aký je Tvoj vzťah k Nitre a ako často ju navštevuješ?

Nakoľko Topoľčany sú taká menšia dedina, tak rada chodím do neďalekej Nitry kultúrne sa vyžiť. Navštevujem ju dosť často, ale napríklad na tunajšom kúpalisku som nebola ani raz (smiech).