foto: ondrejkrajnak.com

Kedy to bolo, čo si sa prstami dotkol klavíra prvýkrát? 

Podľa toho, čo mi mamina hovorila, som mal tri roky. Údajne som hral vyše dvoch hodín bez prestania. Mamina pochádza zo známej rómskej hudobníckej rodiny Kováčovcov, ktorej členovia už v 50. rokoch hrávali v Rumunsku či Budapešti. 

Kto ťa viedol k hre na klavír?

Bol to môj otec. Profesionálny hudobník, v 50. a 60. rokoch patril medzi top muzikantov svojho času. Hral na akordeón, organ, klavír a tiež vibrafón. Narodil som sa ako piate dieťa po štyroch dcérach. Otec veľmi túžil po synovi, a tak som sa prihlásil na svet. Osudovým prepojením s otcom bol aj dátum môjho narodenia – 1. marec, presne v ten istý deň sa narodil aj on.  Moja duša si skrátka vybrala muzikantských rodičov.

Pôsobil si aj ako učiteľ hudby. Ako by si zhodnotil vplyv hudby na deti, mládež?

Niekdajšie deti pred zhruba 100 rokmi mali okrem klasickej školskej výučby povinné aj hodiny hudby. Patrilo to do základného vzdelania, pretože pri jej výučbe si dieťa brúsilo emócie, city, charakter ducha. Hudobná výučba na školách by preto mala byť riadne vsadená medzi učebné osnovy, pričom by sa mala prehĺbiť aj obsahovo. Som presvedčený, že práve to dospievajúce deti v 15. rokoch značne formuje do emočnej vyspelosti. Ešte do 80. rokov každý priemerne vzdelaný človek navštevoval hudobnú školu, či už v podobe hudobného nástroja, literárno-dramatického odboru alebo spevu, rozvíjajúc v dieťati to krásne, čo v sebe má. 

„Moje deti sú zvyknuté, že je u nás doma partia špičkových česko-slovenských muzikantov, s ktorými hrám aj do rána. Pre ne je muzika normálna vec a intenzívne ju vnímajú.“

 Ako môžeme zistiť či má dieťa predpoklad k hre na hudobný nástroj?

U detí je dôležité sledovať najmä vnemy, ako reaguje na to, čo zahrá. Najlepší vek dieťaťa na určenie hudobného citu je približne 5 až 6 rokov, skôr nie.

Ondrej, ty si zažil obdobie dávneho socializmu a teraz žiješ modernú súčasnosť. Ako hodnotíš tento posun naprieč dekádami?

Moji rodičia ma aj prostredníctvom hudby viedli k poznaniu a úcte k duševným hodnotám. To isté odovzdávam ja svojim trom deťom. Je smutné sledovať, ako väčšina dnešných občanov nevie, čo sú skutočné hodnoty. Vedia iba čo koľko stojí v obchode. Doba sa vo vnímaní tradičných hodnôt od 80. či 90. rokov veľmi zmenila, najmä mladá generácia dneška, ktorá ju vo väčšine prípadov vníma len cez cenu značkových tenisiek. 

Povedz nám ešte o svojich aktuálnych hudobných počinoch, respektíve programe pre fanúšikov jazzu. 

Aktuálne som započal júnovú koncertnú šnúru po slovenských mestách. Po stretnutí s dlhoročným priateľom Oskarom (Oskar Rózsa, basgitarista a producent/poz. red.) vznikol  projekt Partnership Unlimited, čo je voľné zoskupenie hudobníkov do kvarteta, ktoré dopĺňajú ďalší ostrieľaní jazzmani, ako bubeník Emil Frátrik a trubkár Oskar Török. 

Lucia Nedeľková