Narodil sa v Nitre do športovej rodiny. Veď jeho otec je pod Zoborom stále známy a aktívny tréner plávania. Počas strednej školy sa zapozeral do atletiky. „Tam ale už boli chlapci v mojom veku rýchlejší, silnejší, skákali ďalej, ale bola tam super partia,“ spomína Ivan Janko. Po štúdiu na vysokej škole vedel, že šport pre neho bude iba koníčkom.

Vrátil sa k nemu až v rokoch 2010, 2011, keď jeho telo nebolo v ideálnej kondícii. Ako novinár nemal práve ukážkovú životosprávu, bol slobodný, bezdetný, veľa cestoval po celom svete. „Vážil som asi 85 kg a necítil som sa komfortne. Začal som s partiou hrávať hokej,“ ozrejmuje.

Ivan Janko je však viac individuálny hráč a tak ho to ťahalo opäť k atletike. Aby zhodil, začal behať. Prvé preteky absolvoval na Silvestrovskom behu cez bratislavské mosty. Atmosféra ho strhla, 10 km zvládol, hoci s vypätím všetkých síl. Na odporúčanie chodeckého trénera Mateja Spišiaka absolvoval na jar polmaratón. Spokojný bol nielen s časom 1 hod. 45 min., ale aj s mínus 10 kilami na váhe.

„Skončilo to tak, že som odbehol 10 maratónov a chystal som sa na ultramaratón.“

Ivan Janko sa tento rok koncom marca zúčastnil na halových majstrovstvách sveta veteránov v poľskej Toruni. O účasti na šampionáte hovorí ako o dare. Aj preto, že vlani sa zranil a nebolo veľa takých, ktorí verili, že sa ešte vráti. On bol však prvý, čo veril. A tak v skončenej halovej sezóne prepísal dva halové osobáky – v skoku do diaľky pokoril 585cm a jeho beh na 60 metrov má hodnotu 7 sekúnd 77 stotín. O láske Ivana Janka ku kráľovnej športu sa viac dozviete v relácii O ľuďoch s ľuďmi na Televízii Nitrička, kde bol hosťom.