Tak ako končí leto a začína jeseň, prichádza staroba nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť, avšak je to veľká výzva a neznamená koniec života. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravé starnutie ako proces chopenia sa príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu.

Dôležitá je však i kvalita života, sociálne prostredie a samotný postoj seniora. Veľký význam má fyzická sebestačnosť – schopnosť zvládať základné činnosti. Práve odkázanosť na druhých spôsobujú starším ľuďom psychické traumy. Kvalitu života v tomto období výrazne ovplyvňujú aj kontakty s ľuďmi či sociálne prostredie.

Nedostatok sociálnych kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť či zatrpknutosť. Pocit nepotrebnosti v spoločnosti vzniká i po odchode zo zamestnania do dôchodku.

„V decembri v roku 1990 bol mesiac október vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov za Mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších. Podľa aktuálnych štatistík žije dnes na celom svete viac ako 600 miliónov seniorov. Na Slovensku je to vyše 900 tisíc obyvateľov vo veku 60 a viac rokov, ktorí tvoria 17 % populácie. Z toho 61% tvoria seniorky,“ uviedol na stránke Regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Napriek mnohým konštatovaniam, že staroba je o prežívaní samoty, smútku či chorôb, svetové štatistiky uvádzajú, že seniori sú šťastnejší ako tridsiatnici. Nezažívajú toľko stresov, sú pokojnejší, vedia sa tešiť z bežných vecí takým spôsobom, akým to dnešná generácia nedokáže.

Úcta k starším ľuďom by mala byť predovšetkým prirodzenou súčasťou života každého človeka. Starší ľudia si ju zaslúžia, pretože vekom nadobudli rôzne skúsenosti, ktoré odovzdávajú mladším generáciám.

Nemali by sme zabúdať na pozdrav, ktorý je prejavom zdvorilosti, úcty a rešpektu k druhému človeku – bez rozdielu veku. Láska a úcta k starším ľuďom je vysoko cenená a je dokonca univerzálnym jazykom, ktorý poznajú všetky národy, tak ako aj pohladenie či úsmev.