zdroj: Artur Bekmatov

O ich návrhu by preto malo rokovať krajské zastupiteľstvo. Bezproblémový priebeh petície je podľa predsedu petičného výboru Artura Bekmatova dôkazom, že obyvatelia kraja na antifašistu Eugena Gudernu nielen nezabudli, ale jeho návrat do Nitry si želajú.

Petícia trvala necelé tri mesiace, počas ktorých sa podarilo vyzbierať presne 1049 podpisov.

„Teší nás to o to viac, že sme s petíciou nechodili na hromadné podujatia s výnimkou sobotného pochodu Zlatno – Skýcov, ale podpisy sme zbierali prostredníctvom dobrovoľníkov, ktorí si sami vypýtali hárky a oslovovali ľudí vo svojom okolí,“ hovorí Dávid Pavelka z petičného výboru.

Tisíc podpisov je podľa zákona množstvo potrebné na to, aby sa petíciou zaoberalo krajské zastupiteľstvo.

„Podpisy sme skontrolovali, a preto neočakávam žiadne komplikácie. Kraj by sa mal zo zákona do 30 dní vyjadriť k predmetu petície. Keďže sme ju adresovali krajskému zastupiteľstvu, tak predpokladám, že o našom návrhu bude rokovať októbrové zastupiteľstvo,“ hovorí Bekmatov.

Podľa aktivistov petíciu adresovali samosprávnemu kraju preto, lebo práve kraj má v moci Gudernov pamätník vrátiť do ulíc Nitry. „Pamätná tabuľa sa nachádza v Ponitrianskom múzeu, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj,“ uvádza Bekmatov.

Podľa neho kraj v Nitre disponuje aj niekoľkými miestami, kde by tabuľa mohla byť osadená bez väčších problémov.

Pamätnú tabuľu, o ktorej návrat sa aktivisti snažia, bola pôvodne umiestnená na budove Gymnázia Eugena Gudernu, ktoré sídlilo na dnešnej Piaristickej ulici. Po reštitúciách, v rámci ktorých bola budova gymnázia vrátená piaristom, bol Gudernov pamätník v roku 1991 odstránený a odvtedy sa nachádza v depozitári Ponitrianskeho múzea.

Nitriansky rodák Eugen Guderna sa do protifašistického odboja zapojil už v roku 1939.

Podľa predsedu petičného výboru Guderna organizoval ilegálne mládežnícke hnutie v hlavnom meste, v jeho bratislavskom byte sa tlačil časopis Mor ho! A po napadnutí ZSSR sa zameriaval na sabotáže, zhromažďovanie zbraní a zakladanie ozbrojených oddielov. V januári 1942 ho zatkli a v nasledujúcom roku ho odsúdili na päť rokov väzenia. Guderna skončil v koncentračnom tábore Mauthausen, kde na jar 1945 zahynul. Po vojne bol vyznamenaný Radom SNP II. tr. In memoriam.