foto ilustračné (zdroj: pixabay.com)
Cesta vlakom z Nitry do Bratislavy dnes trvá takmer 2 hodiny. Oproti cestnej konkurencii je to takmer dvojnásobok. Okrem toho, pri ceste vlakom je potrebné minimálne raz prestúpiť v Leopoldove alebo v Šuranoch, autobus ide priamo.
Cestujúci vo vlaku oceňujú najmä to, že sa ich netýkajú ranné a popoludňajšie zápchy na cestách. Potvrdila to aj vysokoškoláčka Laura, ktorá takto cestuje každý pracovný deň.
Otázka znie, prečo v tretej dekáde 21. storočia nemá krajské mesto, ktoré je od Bratislavy iba 80 kilometrov, spojenie s hlavným mestom.
O skvalitnení železničného spojenia Nitry so slovenskou metropolou hovoria kompetentní niekoľko rokov. Najmä o elektrifikácii trate z Leopoldova do Nitry a ďalej do Šurian. Pôvodné odhady z rokov 2005 – 2010 tvrdili, že toto riešenie by mohli zrealizovať do roku 2015.
Elektrifikácia spomínanej trate by skrátila dobu jazdy približne o 15 minút, keďže vďaka tomuto riešeniu by železnice nemuseli v Leopoldove prepriahať z elektrického rušňa na naftový.
V roku 2011 sa Železnice Slovenskej republiky rozhodli, že začnú stavať.
V pláne mali zelektrifikovať trať z Leopoldova cez Nitru do Šurian a postaviť v meste pod Zoborom novú budovu stanice. Toto riešenie malo vyjsť o polovicu lacnejšie ako oprava starého objektu.
V rokoch 2013 – 2014 si dali vypracovať štúdiu realizovateľnosti pre projekt „Elektrifikácia a optimalizácia trate Leopoldov – Nitra – Šurany“. Do úvahy prichádzalo niekoľko variantov, pričom, podľa odborníkov, sa ako najvhodnejší zdal byť ten, kde by okrem samotnej elektrifikácie trate urobili rekonštrukciu koľajového zvršku a traťová rýchlosť by tým zvýšili o dvadsať kilometrov za hodinu (zo súčasných 80, resp. 100 km/h na 100, resp. 120 km/h).
Štúdia ukázala, že projekt síce možno realizovať, no ziskový nebude.
Prípravu tak zastavili. Bolo to v čase, keď do Nitry prichádzala automobilka, ktorá, podľa niektorých, mohla zamiešať karty v prospech celého zámeru.
V tom istom roku začali železnice spomínať ako jedno z možných riešení úplne novú trať z Nitry do Trnovca nad Váhom. Tá by mesto napojila na medzinárodný koridor Budapešť – Bratislava – Praha a cesta do hlavného mesta by trvala približne 50 minút. Ako najskorší termín realizácie spomínali rok 2020.
V roku 2018 si železnice dali vypracovať novú štúdiu, resp. aktualizovať pôvodnú štúdiu realizovateľnosti z roku 2014, doplnenú o trať z Nitry do Trnovca nad Váhom a o údaje o vplyve automobilky, ktorá už medzitým začala vyrábať. Vďaka tejto štúdii sú verejne dostupné niektoré konkrétne údaje o novej trati, ktorá by pomohla spojiť Nitru s Bratislavou.
Trať by sa začínala v mestskej časti Horné Krškany, odkiaľ by viedla odbočka na Trnovec.
Mala by 27 kilometrov a jej výstavbu odhadujú na 323 miliónov eur. Stále však nie je jasné, kedy by sa mohlo začať so samotnou výstavbou. Minulý rok v júni sa v Nitre stretol minister dopravy Andrej Doležal (SME RODINA) s predstaviteľmi miestnej radnice a nitrianskej župy. Pre RTVS na margo výstavby novej trate spomenul niekoľko krokov, ktoré by mali v blízkom čase nasledovať.
Prvý krok je posúdenie Útvarom hodnoty za peniaze. Minister zároveň uviedol, že: „V prípade pozitívneho hodnotenia sa posúvame do fázy posudzovania vplyvu na životné prostredie, potom pôjdeme do fázy územného rozhodnutia, majetko-právneho vysporiadania, stavebného povolenia, verejné“.
V roku 2021 bol zverejnený tzv. Železničný harmonogram, ktorým sa má riadiť všetka výstavba na sieti slovenských železníc. Projekty sú v harmonograme rozdelené podľa priorít a podľa toho majú pridelený aj približný termín realizácie.
Do tohto harmonogramu zapracovali aj trať z Nitry do Trnovca nad Váhom, ako jediný úplne nový úsek v sieti slovenských železníc. Termín realizácie však pravdepodobne bude až po roku 2030.
Nitra sa však v danom harmonograme spomína ešte s jedným projektom, ktorý má vyššiu prioritu. Nitra, resp. úsek trate, ktorý ňou prechádza, je kvalifikovaný ako tzv. úzke miesto. Ide o miesto, kde je možné z nejakých dôvodov vypraviť iba určitý počet vlakov.
Tým pádom mnohé spoje jazdia napríklad iba každé 2 hodiny práve z dôvodu nízkej kapacity trate. Keďže trať závisí iba na ľudskom faktore, železnice sa rozhodli zaviesť diaľkové riadenie dopravy, čím sa umožní vypraviť viac vlakov na trať a zvýši sa jej celková priepustnosť.
Filip Lyko
