Martin Zaujec je 26-ročný Nitran (Nitrančan, ako on sám o sebe hovorí). Okrem toho, že stojí za úspešným nitrianskym festivalom FLAAM, ktorý pomáhal zakladať a dodnes sa mu venuje z manažérskej pozície, je aj členom nitrianskej kapely Luvver. Hoci vyštudoval prvý stupeň vysokej školy – odbor prekladateľstvo anglického a chorvátskeho jazyka, hudbe zostal verný a venuje sa jej dones.

Kedy a prečo si sa začal venovať hudbe?

Oficiálne som sa jej začal venovať asi v 2007 roku, keď som sa rozhodol, že chcem chodiť na bicie, no nikde nebolo voľné. Tak som začal navštevovať Tralaškolu. Tam som vydržal asi pol roka, potom som prešiel ku Karolovi Brnkovi, lebo sa mu uvoľnilo miesto. A prečo? Doma sme stále mali nejaké hudobné nástroje, ako je gitara, flauta, klavír dokonca organ, ten vlastnil môj dedko.

Čo pre teba hudba znamená?

Hudba je asi jediná vec, ktorá ma dlhodobo baví. Príde mi ako jediná aktivita, ktorú dokážem robiť bez prestania. Hudba sa stále mení, je nestála, spôsobuje iné emócie v rôznych časových horizontoch – to, čo si pustíš teraz, môže mať pre človeka o 10 rokov úplne iný význam. Hudba môže byť veľmi jednoduchá no zároveň veľmi hlboká a individuálna.

V akých hudobných zoskupeniach ešte pôsobíš?

Dlhú dobu som hral v bratislavskej kapele Bad Karma Boy, predtým som tiež pôsobil v kapele Purist, formácii z hlavného mesta. Momentálne som členom projektu Lannne, tam hrám na klávesy. Som aj bubeníkom v punkovej kapele z Nitry, ktorá sa volá Marhule (smiech).

Akú hudbu počúvaš ty?

Dobrú, aj keď by možno niektorí povedali, že nie. Ja si pustím všetko od Vivaldiho až po metal. Všetko čo má nejakú myšlienku a nápad, čo je istým spôsobom zaujímavé alebo sranda, niečo čo má emóciu, a niečo to so mnou spraví, to počúvam.

Ako sa ti pozdáva počítačovo vytvorená hudba?

Oslovujú ma rôzne techno žánre, odjakživa som inklinoval k elektronickej hudbe. Ja nie som ten typ hudobníka, ktorý tvrdí, že musíš hrať na hudobný nástroj, aby si bol hudobník. Aj počítač je nástroj, vytvoriť na ňom syntetickú hudbu je tiež veda.

Čo podľa teba hudba človeku dáva?

Myslím si, že je to veľmi individuálne. Hudbu mám ja osobne niekedy ako formu terapie. Pre veľa ľudí je to len nejaký hluk do pozadia, stáva sa to aj mne, keď počúvam niečo ambientné. Keď si však človek účelovo pustí hudbu, tak hľadá nejaký stav mysle, náladu, ktorú potrebuje dosiahnuť a muzika v tom môže pomôcť.

Akou formou rozmýšľaš o hudbe ty, vidíš v mysli napríklad noty?

Noty nevidím, ja ich moc ani nepoznám, viem jedine tie rytmické a bubenícke. O hudbe rozmýšľam pocitovo. Keď robíme nejakú pesničku, tak viem, že teraz to treba uvoľniť alebo spomaliť, alebo musí prísť tá a tá emócia.