Pod pojmom kyberšikana rozumieme zámerné urážanie, vyhrážanie, odhaľovanie osobných či intímnych informácií, ale i obťažovanie prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov.
Kyberšikanovanie prebieha buď na internete, napríklad cez e-maily, čet, videá na internetových portáloch, ale i na sociálnych sieťach.
Páchateľ koná zvyčajne anonymne, aby obeť nevedela, odkiaľ útoky prichádzajú. „Práve pri kyberšikane medzi deťmi a mládežou sa obeť s agresorom väčšinou pozná aj v „reálnom“ svete. Takmer vždy majú obete podozrenie, kto sa môže skrývať za týmito útokmi. Kyberšikana spravidla pochádza od ľudí v našom blízkom okolí – zo školy, mestskej štvrte, z našej dediny či komunity. Prípadov, kedy sú do šikanovania zapojené úplne cudzie osoby, býva menej,“ informuje portál cyberhelp.eu.
Prípad šikany sa môže začať ako nevinný žart, no postupne naberá na intenzite a začne meniť život medzi rovesníkmi i doma.
Ponižovanie, urážanie, vydieranie, zastrašovanie, obťažovanie – toto sú typické prejavy psychickej šikany. Možno povedať, že obeť i agresor bývajú osoby, ktoré z istého dôvodu majú problémy nadväzovať zdravé, rovnocenné vzťahy. Táto neschopnosť pramení zvyčajne z viacerých faktorov súčasne. Bývajú to životné traumy a pocit nedostatočnej sebaúcty. Vyplýva to z dlhodobejšie zažívanej reality v rodine a v iných sociálnych skupinách.
Agresormi bývajú najmä osoby, ktoré si svoj pocit menejcennosti kompenzujú využívaním moci voči slabším.
„Môže ísť aj o ľudí, ktorí sú sebavedomí, avšak vyrastali v rodinách s prísnymi, emočne chladnými rodičmi, nedostávalo sa im primeraného sebapotvrdenia, alebo z iných dôvodov nemajú rozvinutú empatiu a majú potrebu získavať ocenenie maladaptívnymi spôsobmi,“ informuje
Psychické dôsledky kyberšikanovania bývajú často bolestnejšie a traumatizujúce a možno ich vnímať na viacerých úrovniach. Zjednodušene možno povedať, že úloha agresora i obete sa odrazí v ich celkom fungovaní a vzťahoch. „Ak sa nerieši, obeť si nesie v identite posolstvo bezmocnosti a roly obete, agresor zase jeho potvrdzovanú pozíciu neadaptívneho uplatňovania moci, ktorej nie sú nastavované hranice,“ informuje portál o kyberšikanovaní.
Nie je však výnimkou, že dieťa, ktoré bolo v minulosti šikanované, sa následne snaží svoju bezmocnosť kompenzovať. Často sa stáva, že takéto dieťa sa dostane do pozície agresora.
Ak je obeťou dieťa, potrebuje pomoc toho, kto mu dokáže byť sociálnou oporou a bude kompetentný riešiť incident. V ideálnom prípade je to rodič, učiteľ či niekto, komu dieťa dôveruje. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na zdroje pomoci, akými je napríklad nezisková organizácia Zodpovedne, ktorá poskytuje bezplatné anonymné telefonické aj on-line poradenstvo či služba Stopline, kde môžete nahlásiť nevhodný a urážajúci obsah.
