Vystavujúci autori si kladú otázku, či sú udalosti, ktoré sa nám v živote dejú, vecou náhody alebo „vyššej moci“, alebo sa „iba“ narodíme do (ne)vhodného prostredia?
„Sme to my, ktorí rozhodujeme o svojom živote, alebo si len naivne fantazírujeme, že všetko máme vo svojich rukách? Čo s prázdnymi a boľavými miestami v živote? Žijeme oddelene v sebe samých a pritom sme súčasťou mozaiky života a jeho rôznych situácií. Oscilujeme v rozmanitej prepletenosti ľudského osudu. Ťažko je ľahko žiť, keď život je už raz taký…,“ približuje kurátorka Ľudmila Kasaj Poláčková.
Jedným z cieľov projektu je poukázať na skutočnosť, že súčasné kurátorstvo môže mať rôzne podoby. Ťažko je ľahko žiť je kolekciou rôznych bolestí a prázdnych miest, s ktorými sa v žití života potýka človek.
„Výstava je arteterapeutickým pokusom zmierniť prejavy posttraumatického stresového syndrómu, ktorý sa vrátil ako bumerang po prežitej tragédii kurátorky výstavy,“ uvádza galéria. „Pracuje s úzkostnou prázdnotou ako jednou z prirodzených reakcií na traumu, snaží sa ju cez vizuálne diela a texty prežiť, vymaniť sa z nej – vyjadruje túžbu po zmene, po spracovaní, vyliečení si traumy a jej dôsledkov, ktoré človeka zašnurujú a obmedzujú v jeho vitálnej existencii.“
K výstave vychádza vreckový katalóg, ktorý nie je katalógom k výstave v pravom zmysle slova. Je to pokus o kurátorskú lyrizovanú prózu – ak vôbec má nárok/možnosť existovať, ktorá nič nedefinuje, neurčuje, iba plynie ako čas – niekedy rýchlo, inokedy sa vlečie…
Vystavujúci umelci: Robert Gabriš, Nikoleta Gazdová, Lilla Gombos, Nicol Hochholzerová, Michael Luzsicza, Silvia Krivošíková, Mikuláš Podprocký, Emöke Vargová, Anabela Žigová.