Profesor Ružička počas svojej bohatej kariéry pôsobil ako pedagóg na Katedre jadrovej fyziky Univerzity Komenského v Bratislave, bol poradcom predsedu Úradu pre normalizáciu, meteorológiu a skúšobníctvo aj povereným zástupcom pre Cyklotrónové centrum SR, či dokonca poradcom ministra hospodárstva. Od roku 2009 je nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj SR. Vynašiel päť patentov a stal sa viacnásobným nositeľom ruskej Ceny Spojených úradov jadrových výskumov v Dubne za vedecké výsledky (1972, 1974, 1991, 2004). Počas svojej kariéry sa venoval rôznym výskumom, prevažne však v oblasti jadrovej, subjadrovej, environmentálnej a radiačnej fyziky.
Medzi najväčšie úspechy, o ktoré sa profesor Ružička na Slovensku pričinil, patrí vybudovanie pracoviska nukleárnej medicíny v Ústrednej nemocnici Ružomberok, ktoré bude zamerané najmä na diagnostiku a liečbu kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny.
Tento nepochybne zaujímavý pán sa o svoje vedomosti podelil v relácii Významní Komjatičania. Zaspomínal si na detstvo, študentské časy aj 20 ročné pôsobenie v jednom z najuznávanejších vedeckých pracovísk na svete. Rozhovor publikujeme s povolením profesora Ružičku aj autorky Márie Derďákovej.
Dvadsať rokov ste pôsobili v Rusku (vtedy v Sovietskokm zväze). Ako ste sa dostali do jedného z najuznávanejších vedeckých pracovísk na svete?
Po roku 1968, keď som končil štúdium na univerzite má lákalo ísť pracovať do Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne, kde už vedy pracovalo pár slovenských fyzikov. 3. októbra 1969 som odcestoval a dostal som sa medzi svetovú špičku jadrových fyzikov z celého sveta a na pracovisko s najmodernejším zariadením. Tam som sa aj dostal k vývoju urýchľovača častíc.
Načo sa urýchľovač častíc môže využívať?
Časticový urýchľovač je zariadenie, ktoré pomocou elektrického poľa udeľuje elektricky nabitým časticiam vysokú rýchlosť. Používa sa vo veľa oblastiach, ale jeho najcennejšie využitie vidím v zdravotníctve. Ak má človek chorý na rakovinu nádor hlbšie v tele, tak pomocou urýchľovača sa ľahko nádor nielen zameria, ale ho aj lieči. Na rozdiel od doterajšieho ožarovania neničí celé okolie nádoru a všetko čo stojí žiareniu v ceste, ale presne ohraničí iba samotný nádor. To, čo teraz na Slovensku využívame na liečbu rakoviny a vlastne aj väčšinou vo svete, je rádioterapia na báze elektrónových urýchľovačov. Existuje protónové žiarenie, kde sa protón môže lepšie využiť na liečbu rakoviny. Rozdiel je v tom, že ten protón sa dá zastaviť. Protón pomocou urýchľovača vieme dostať do tela, ale dôležité je, že ho vieme zastaviť na mieste, ktoré je potrebné liečiť. Čiže protón zastavíme v nádore a on mu odovzdá celú energiu. Je to šetrnejšie k zdravému tkanivu.
Smutné štatistiky hovoria, že každý tretí človek má rakovinu. Sú takéto zariadenia už aj na Slovensku?
Protónové urýchľovače začali svoju cestu takmer pred 75 rokmi a odvtedy prešli veľkou modernizáciou a vylepšením. Prví začali liečiť pomocou urýchľovačov fyzici a až v roku 1991 vyrobili do nemocnice prvý urýchľovač v USA. Bol to protónový komplex, ale problémom bolo, že bol masívny, nákladný a liečba veľmi drahá. V ruskom ústave jadrových výskumov sa nám podarilo zjednodušiť urýchľovač, zmenšiť jeho nadrozmernosť aj celkové náklady.
Za čias Československa boli na našom území dva takéto urýchľovače. Žiaľ, po rozdelení krajín oba zostali v Čechách.
V súčasnosti Rusko dodalo časť synchrotrónu pre vojenskú nemocnicu v Ružomberkua verím, že sa nájdu peniaze na jeho kompletizáciu a prevádzku, aby sa mohlo čo najskôr začať s liečbou onkologických pacientov.
Pán profesor, ste členom tímu, ktorý zabezpečuje realizáciu protónového centra v ružomberskej nemocnici. Držíme Vám palce, nech Vám tento projekt úspešne dopadne. Je to vlastne také zavŕšenie Vášho celoživotného diela. Aký odkaz máte nielen pre Komjatičanov, ale celkovo pre ľudí?
Čo iné môžem želať ľuďom, ak nie zdravie. To je tá najväčšia hodnota, ktorú každý človek potrebuje k spokojnému životu.
Celý rozprávanie profesora Ružičku si môžete vypočuť tu.