Má 23 rokov, študuje biológiu, pracuje a zároveň je súčasťou ženského reprezentačného tímu. Reč je o florbalovej brankárke Ladine Töndury, rodáčke z Bernu, pôsobiacej v tíme najvyššej švajčiarskej súťaži Unihockey Berner Oberland, ktorá nám okrem iného povedala, prečo je dôležité byť mentálne silný a čo je pravdy na tom, že brankári majú vlastný svet.
Ako si sa dostala k florbalu?
Môj o štyri roky starší brat Andri hrával florbal. Keď som mala asi päť rokov, zaujalo ma to a chcela som robiť to isté. Začali sme hrávať vonku s jeho kamarátmi a raz sa stalo, že nemali brankára, tak tam postavili mňa. Brat mi povedal, že mi to išlo veľmi dobre. Začali sme trénovať a neskôr som prišla na skutočný florbalový tréning, po ktorom mi tréner povedal, že chce, aby som chytala za jeho tím.
Čo považuješ sa svoje najväčšie doterajšie úspechy?
Asi by som vybrala to, že som bola jednotkou juniorskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta do 19 rokov, ktoré sa konali u nás vo Švajčiarsku v roku 2018. Taktiež bolo nezabudnuteľným zážitkom finále Švajčiarskeho pohára, do ktorého sme sa dostali s mojim tímom túto sezónu. Síce sme prehrali, ale v hľadisku bolo obrovské množstvo ľudí a strieborná medaila bola pre nás veľkým úspechom.
Popri florbale sa venuješ aj škole. Čo presne študuješ?
Venujem sa biológii na univerzite v Berne. Konkrétne ide o odbor Ekológia a evolúcia.
Dá sa niekde na svete hrať ženský florbal na profesionálnej úrovni?
Nie úplne. U nás vo Švajčiarsku to nie je možné vôbec, nedostávame žiadne peniaze. V krajinách ako Fínsko či Česko si vedia dievčatá niečo zarobiť, avšak stále to nie je dosť na to, aby nemuseli popri tom pracovať.
Florbal, štúdium, práca. Máš pomerne nabitý program. Ako sa to dá všetko skĺbiť?
Myslím si, že v mojom prípade to je vďaka tomu, že som na to zvyknutá odmalička. Keďže som začala hrať pomerne skoro, tak som si našla režim, ktorý mi vyhovoval. Rovnako to je aj teraz. Mám vytvorený presný program, vďaka ktorému viem, kedy sa potrebujem učiť a kedy mám zase priestor na niečo iné.
Na drese máš číslo 1. Prečo si si vybrala práve túto možnosť?
Pretože som jednotka (smiech). Ale nie, ani presne neviem. Toto číslo mám od začiatku a prišlo mi ako typické číslo pre brankárov. Nechcela som si zvoliť nejaké iné, ktoré môže mať akýkoľvek hráč. Jednotka sa mi páčila a v reprezentácii bola voľná tiež, tak som jej ostala verná až doteraz.
Brankári sú známi tým, že majú počas zápasového dňa vlastný svet. Je to aj tvoj prípad?
Nemyslím si, že mám vlastný svet. Samozrejme, že mám nejaké rituály pred zápasmi, ale nepovedala by som, že to je vlastný svet. Počúvam rovnaké pesničky, mám predzápasové jedlo a po príchode na plochu sa dotknem prilbou všetkých troch tyčiek. To je asi všetko.
A čo mentálna stránka? Hovorí sa, že brankár tvorí viac ako 50% úspechu tímu. Nie je to príliš veľká zodpovednosť?
Samozrejme, že je. Ja osobne zastávam názor, že v športe celkovo je veľmi dôležité byť mentálne odolný. Špeciálne u brankárov, pretože práve brankár musí byť v strehu celý zápas. Je jedno či urobia chybu vaše spoluhráčky, v konečnom dôsledku je brankár ten, ktorý dostane gól. Preto je dôležité, aby bol brankár schopný vždy nájsť cestu späť do zápasu, ostať koncentrovaný a sústredený len na svoj výkon. Mne osobne pomáha veta: FOCUSED ON NEXT SHOT (sústreď sa na ďalšiu strelu).
Kristína Fáberová
