Dobrovoľníci opisujú, prečo sa rozhodli zapojiť do testovania

Tri študentky nitrianskej UKF rozprávajú aké pocity ich sprevádzali pred, počas a po víkendovom testovaní.

archív respondentiek (ukf.sk)

Medzi dobrovoľníkmi, ktorí počas uplynulého víkendu pomáhali s celoplošným testovaním sa nachádzali aj študenti Univerzity Konštantína Filozofa – budúci zdravotníci. V Nitre ich vzdeláva Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva. Ošetrovateľstvo tu študuje napríklad Viktória Mrázová, ktorá neváhala ani sekundu: „Išla som do toho aj s tým, že som nevedela vôbec, čo má čaká, ale vedela som, že to bude na psychiku veľmi náročné“.

V sobotu pôsobila ako zdravotnícky dobrovoľník na Strednej priemyselnej škole stavebnej a v nedeľu v Ivanke pri Nitre. 

„Keď som sa sobotu ráno zobudila s pocitom, že budem dnes v blízkom kontakte s pozitívnym človekom, ktorého budem ´vytierať´, mala som zmiešané pocity a bála som sa. Ale strach ma rýchlo prešiel, keď som si povedala, že som si to vybrala sama a idem do toho bez ohľadu na to, čo má čaká. Keď som sa už obliekla do bieleho, dala respirátor, masku, štít na seba, obávala som sa jedine toho, aby ľudia, ktorí čakajú v rade nečakali dlho a aby sme boli rýchli a šikovní,“ opisuje svoje pocity Viktória.

Podľa jej slov je rada, že mohla pomôcť a spoznať nových ľudí, ktorí majú veľké srdce pre svoje poslanie.

testovanie covid 19
foto ilustračná (zdroj: www.unsplash.com)

Vanessa sa najviac obávala hnevu ľudí.

Študentku učiteľstva psychológie a etickej výchovy na Pedagogickej fakulte Vanessu Garaiovú oslovil starosta. Vanessa má vyštudovanú Strednú zdravotnícku školu, preto mohla vyhodnocovať testy v sobotu v Nových Zámkoch a v nedeľu v obci Čechy. Mala obavy, že vzhľadom na dlhé rady budú čakajúci ľudia podráždení, no ako hovorí, na jej prekvapenie sa nevyskytla žiadna sťažnosť, všetci boli tolerantní a zodpovední. Počas testovania spoznala v zostavenej skupine nových ľudí, s ktorými bude v kontakte aj naďalej.

Všetko však nebolo „ružové“. „Najťažšie bolo asi vidieť tie pohľady, keď sa niekto dozvedel, že je pozitívny a ani o tom netušil,” hovorí Vanessa.

Kristína Jamrichová pomáhala ako administratívna sila – zapisovala osobné údaje a dávala ďalšie pokyny na odber v obci Plaveč. Tiež ju osovil starosta, keďže Kristína v obci pomáha s organizáciou rôznych projektov. Študentka slovenčiny a výchovy k občianstvu na Filozofickej fakulte do Kultúrneho domu prišla o 6. ráno, spolu s ostatnými členmi tímu absolvovala testy, ktoré vyšli negatívne a pustila sa do práce: „V bielom overale, s rúškom na tvári, v návlekoch a rukaviciach som vzala do ruky ´štós´ papierov. Fajn. S úsmevom na tvári som začala makať. Vojaci privolávali ľudí dnu. Prvý, druhý, tretí… sedemstosedemdesiaty prvý.

Po dlhých hodinách prišiel aj hlad, smäd, či pľuzgiere na rukách. „Tie pľuzgiere raz dva zmiznú. Aj vďaka kolektívu, ktorý sme tam boli, sa všetko dá zvládnuť,” uzatvára Kristína, ktorá hovorí, že by sa zúčastnila akcie, aj keby nebola zaplatená.

Máte k článku pripomienky, námety alebo nápady, kontaktujte ma na mailovej adrese: monika.hozakova@nitrianskyhlasnik.sk

Televízia Nitrička

Forgot Password