Ešte stále máme marec – mesiac knihy a bola by škoda obísť túto tému, zvlášť, ak máme v Nitre vzácnosť akou je Diecézna knižnica. Jej história sa datuje od roku 1885, kedy bola 30. novembra slávnostne otvorená. No jej počiatky siahajú podľa nitrianskeho biskupstva až do 12. storočia. V katedrálnom chráme vtedy existovala zbierka rukopisných kódexov, a tá sa postupne rozširovala. O vznik zbierky sa pričinil biskup Ladislav Erdödy.
Nachádza sa v pravom krídle Kňazského seminára sv. Gorazda poniže Nitrianskeho hradu, odkiaľ sa prvých 6 rokov jej existencie prenášali knihy. Krídlo „dal biskup Augustín Roskoványi v roku 1879 upraviť ako vernú kópiu hlavného traktu Szécsényiho maďarskej národnej knižnice v Budapešti,“ uvádza Nitrianska diecéza.
V súčasnosti sa v knižnici nachádza okolo 66 tisíc zväzkov.
„Tie sú v 40 rečiach. Najviac po latinsky, po nemecky, po maďarsky, ale máme knihy aj v rozličných iných dialektoch,“ hovorí správca knižnice Ladislav Belás. Nájdu sa tu aj tlače známych slovenských autorov, napríklad Grammatica Slavica Antona Bernoláka vytlačená v roku 1790.
Len necelé dva gramy váži najmenšia kniha početnej zbierky. Ide o Korán a na jej prečítanie pochopiteľne potrebujete lupu.
Jednou z najstarších vydaných kníh je Útecha z filozofie, ktorej autorom je kresťanský filozof Boethius. Podľa Ladislava Belása sa traduje, že Boethius ju napísal vo väzení v noci pred jeho popravou, ktorá bola trestom za údajné povstanie proti cisárovi. Táto kniha vyšla v Norimbergu v roku 1473, teda len niekoľko rokov po vynájdení kníhtlače.
Apropo, kníhtlač bola naozaj prvotriednym objavom.
Iste, pokusy o jednoduchšie rozmnožovanie tlačovín pomocou strojov a nástrojov sa vyskytovali aj predtým, no až Gutenberg „trafil klinec po hlavičke“. Vďaka jeho vynálezu sa tlačené informácie začali šíriť medzi širšie vrstvy obyvateľstva, čo malo postupne za následok pozitívny nárast vzdelanosti a neskôr aj masový rozmach letákov, novín a časopisov, na ktorom sa „nabalili“ mediálni magnáti.
Gutenberg sa v skutočnosti volal Johannes Gensefleisch zur Laden. Meno dostal podľa dvora Gutenberg v Mohuči odkiaľ pochádzal.
Bol vyučeným zlatníkom a už v roku 1438 skúšal rozvíjať kníhtlačiarske umenie. Spočiatku svoje pokusy tajil, obával sa totiž inkvizície, prípadnej konkurencie alebo udania zo strany profesionálnych pisárov, ktorí boli vtedy ešte stále potrební.
Na to, aby mohol tlačiť knihy vo veľkom, potreboval Gutenberg peniaze.
Investorom sa napokon asi v roku 1452 stal finančník Johannes Fust, ktorý mu požičal obrovskú sumu, no krátko pred dokončením „projektu“ dlh spolu s úrokmi požadoval späť. Pre predstavu – Fust mu pôvodne požičal 1600 guldenov, čo bola vtedy suma približne 20 mestských domov. Dlh aj s úrokmi dosiahol sumu 2026 zlatých a chudák Gutenberg tak prišiel o dielňu aj svoju asi 3-ročnú prácu, ktorou bola tlač 1200 stranovej Biblie v náklade 180 až 200 kusov. Kníhtlač sa však postupne aj vďaka Gutenbergovým učencom rozšírila po Európe.
Najvzácnejšou časťou fondu knižnice sú tzv. inkunábuly – prvotlače cirkevných autorov, ktoré vyšli do roku 1500.
Knihárska práca dovtedy spočívala hlavne na pleciach skriptorov a iluminátorov. Skriptori, čiže pisári, prepisovali jednotlivé knihy ručne a iluminátori ich zdobili kresbami a iniciálami. Pisárov postupne nahradili typografi alebo dnes grafickí dizajnéri a iluminátorov sčasti vystriedali ilustrátori.
Zdroj info – Pravoslav Kneidl: Z historie evropské knihy