Zažiť niečo nepríjemné je súčasť života, pokiaľ však nejaká udalosť prekročí naše hranice znesiteľnosti môže sa dostaviť posttraumatickým stresová porucha (PTSD) tiež označovaná skratkou PTSP, ktorá vychádza z anglického názvu Posttraumatic stress disorder. V Medzinárodnej klasifikácii chorôb sa tento stav radí do kategórie adaptačných porúch, ktoré spôsobili pretrvávajúce traumy alebo stres.

Pred pár desaťročiami bola táto porucha spájaná s vojnovými veteránmi, dnes však už odborníci vedia, že ju môžu spustiť aj autonehody, prírodné katastrofy, teroristické útoky, nečakaná smrť blízkej osoby alebo fyzické či psychické zneužitie. Všetky tieto extrémne stresové situácie – traumy môžu spustiť trvalé, desivé myšlienky a spomienky na udalosti, ktoré majú tendenciu osobe opakovane prichádzať na myseľ. Traumu môžeme rozdeliť na primárnu – človek ju prežil sám na sebe alebo sekundárnu – človek bol svedkom hrozných udalostí. Podľa portálu slovenskypacient.sk sa porucha môže rozvinúť aj u osôb, ktoré sú stabilné a pred traumatickou udalosťou neprejavovali žiadne psychické poruchy.

Príznaky PTSD sa objavia do cca 3 mesiacov od udalosti, no odborníci zaznamenali aj prípady, kedy sa dostavili po mnohých rokoch od tragickej skúsenosti. Podľa portálu slovenskypacient.sk sa prejavy dajú rozdeliť do 4 kategórií:

• opätovné prežívanie traumatickej udalosti – človeku sa do mysle „votrú“ veľmi náhle, živé spomienky na nepríjemné a bolestivé udalosti, tento fenomén sa nazýva „flashback“,
• vyhýbavé správanie,
• príznaky nadmernej aktivácie,
• rôzne pridružené príznaky – nočné mory, nepokojný spánok, bolestivý nápor emócií, atď.

Pokiaľ sa tieto symptómy objavujú u človeka viac ako mesiac, je už možné hovoriť o PTSD. Pacienti s PTSD môžu podstúpiť tzv. farmakoterapiu a psychoterapiu. Väčšina odborníkov však apeluje na využitie psychoterapie, ktorú môže farmakoliečba dopĺňať.

Najdôležitejšie v tejto situácii zostáva vyhľadať pomoc lekára.