Tanečník Miguel Méndez sa narodil v meste Leone v Nikarague v Strednej Amerike. Ako jeden z najlepších študentov sa s odborom diplomacia ocitol na výmennom študijnom pobyte, vďaka ktorému sa v roku 1985 dostal do bývalého Československa. „Keď som vystúpil v Prahe z lietadla, hneď som vedel, že to tu nebude ľahké,“ hovorí Miguel. Temperamentného tanečníka ako prvé prekvapili rovnaké, depresívne pôsobiace sivé budovy. „V Prahe nás veľvyslanec zhromaždil a dal nám na výber – Praha alebo Bratislava. Názov Bratislava vo mne ihneď evokoval temnotu a zvedavosť a keď mám pravdu povedať, v prvom momente som si ju pomýlil s Drakulovou Transylvániou. Kvôli tomu, že milujem horory, ma názov Bratislava skutočne očaril,“ vysvetľuje Miguel svoj príchod do strednej Európy a úsmevnú príhodu, ktorá mu zmenila život.
Vo svojej krajine skončil tanečné konzervatórium a po príchode na Slovensko ako 17-ročný začal študovať na SPU v Bratislave. Jazyk neovládal. „Nikto nám nepovedal, že vyučovanie nebude prebiehať v anglickom jazyku. Nikto tu nevedel okrem ruštiny a slovenčiny ani angličtinu, ani španielčinu. Bol to pre mňa divoký západ. Išiel som na vysokú školu a bol som nútený robiť prijímacie skúšky v slovenskom jazyku. Boli sme pokusné králiky, pretože v Bratislave v tej dobe nemali ani tušenia, ako vyzerá cudzinec,“ spomína na svoje začiatky šíriteľ latinskoamerickej kultúry na Slovensku.
Ak by nezvládol jazyk, vrátili by ho naspäť domov. Podľa slov tanečníka ho zachránila jediná vec, ktorá mu v Bratislave pomohla uchytiť sa: „Nechcel som prísť ako porazený vojak. Jediná vec, čo ma v smutnej sivej Bratislave zachránila, bola, že som videl tie krásne biele postavičky ako dezorientovaných anjelov. Síce boli krásni, ale neusmievali sa. Prechádzali vedľa mňa, stáli vedľa mňa, ale ja som ich necítil. Ľudia v tých trolejbusoch a električkách existovali, ale nebol tam život, chýbala farebnosť,“ popisuje začiatky svojej tanečnej kariéry na Slovensku.
Nebyť učiteľky, ktorá mu odporučila prihlásiť sa na tanec na VŠMU, mal by v tej dobe problém začať s výučbou tanca. V priebehu pár dní sa Miguelovi podarilo dať dokopy súbor, ktorý sa skladal z členov z Latinskej Ameriky, a zostaviť program na Veľkú októbrovú revolúciu. V ňom bola zahrnutá aj prvá choreografia zostavená pod jeho vedením. Tancovala sa pred Študentským internátom Mladosť v Nitre.
Na samotnú Nitru má Miguel úsmevné spomienky a podľa jeho slov je aristokratickým a veľmi špecifickým mestom, v ktorom sa hocikto neuchytí, a aby sa tak stalo a niekto sa čo i len pozrel vašim smerom, treba sa veľmi snažiť.
„Jeden zo zážitkov z Nitry je, že som tu jedol môj prvý vyprážaný syr so zemiakmi, z ktorého ma prehnalo kvôli tomu, že tam bola tatárska omáčka, čo bolo pre môj žalúdok ťažko stráviteľné.“
Napriek tomu, že v minulých rokoch bolo súboru umožnené vystupovať iba pre vysokoškolskú populáciu, darilo sa mu a súbor sa začal rozrastať. Nevýhodou bolo, že študenti pochádzali z Latinskej Ameriky, čo predstavovalo veľkú fluktuáciu členov. Po vyštudovaní školy našu krajinu mnoho z nich opustilo. Tento fakt po ukončení štúdia prinútil tanečníka založiť pilotný projekt, ktorý po prvýkrát predstavoval nábor čisto Slovákov do tanečného krúžku.
„Až tam som prišiel na to, že dokážem učiť tanec aj Európanov a oni dokážu absorbovať tieto štýly. Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote, ktoré dopomohlo k tomu, aby som tu zostal – moje dieťa bolo na svete (pozn. red. súbor). Zrazu som tu mal lásku a táto väzba sa už nedala pretrhnúť,“ hovorí Miguel Mendéz.
Po revolúcii sa dostal do zábavných programov komerčných televízií. V 90. rokoch prežíval na Slovensku zlaté roky. Ľudia sa už viac zaujímali nielen o tanec, ale aj o španielsky jazyk, preto sa rozhodol založil tanečnú školu spojenú s jazykovou školou zároveň. „Mal som potrebu, aby ľudia vedeli, o čom sa spieva v piesňach, na ktoré tancujú,“ vysvetľuje učiteľ tanca a dodáva, že španielčina je pre Slovákov veľmi atraktívna, ľahko sa ju učia, navyše majú výborný sluch a tiež výslovnosť.
„Mojím aktuálne najväčším projektom a výzvou zároveň je to, aby sa začali ľudia opäť stretávať a spoločensky žiť. Tanec je šport, človek pri ňom relaxuje – toto je to, čo chcem, aby Slovensko prostredníctvom projektu Akadémie tanca Miguela Mendéza zažilo .“
Rodák z Latinskej Ameriky a zakladateľ tanečnej školy tvrdí, že Slováci sú veľmi muzikálni a ich temperament sa dá nájsť vo folklóre, ktorý sa stáva pre cudzincov obdivuhodným a veľmi atraktívnym. Ako dvorný latino choreograf dlhé roky spolupracoval so súborom Lúčnica, ktorý sa aj vďaka nemu dostal na kontinent, kde zorganizoval ich prvé turné po Nikarague a Kostarike a aj dodnes sa s nimi občas objavuje na turné po Európe.
Osobitný vzťah má k slovenskému folklóru: „Užívam si jeho špecifickosť a rozmanitosť zároveň. Pre mňa ako choreografa je najviac výnimočný v tom, že na úrovni regiónov ma každý kútik svoj vlastný krásny kostým,“ dodáva Miguel Mendéz, pre ktorého sa stal tanec a jeho výučba životnou filozofiou. S poslaním šíriť latino kultúru po celej Európe práve zo Slovenska, kde má silné tanečné zázemie, dúfa v to, že ľudia neprestanú žiť, spájať sa a prostredníctvom tanca sa tešiť zo života. Temperamentného tanečníka čaká v tomto roku jubileum, oslávi už 35 rokov umeleckej kariéry na Slovensku, ktorá sa začala práve v Nitre.
