Ako malý chcel byť chirurgom a po základnej škole skončil strednú školu v odbore mechatronika v jeho rodných Leviciach. Aj napriek tomu, že ho štúdium bavilo, po škole, ako sám povedal, mal druhý svet.

Divadlo, recitovanie, gitara, kapela… všetko však zavŕšil úspech v recitačnej súťaži, ktorý ho povzbudil na jeho ceste profesionálnej hereckej kariéry. 

Hudobná a divadelná tvorba však nie sú jedinými, ktoré ho životom sprevádzali a pokračujú v tom naďalej. Už od mala rád vyrábal rôzne veci, neskôr prerábal motorky. Nástup na VŠMU však posunul tieto záujmy do úzadia, aj keď iba nakrátko. Po troch rokoch sa dostavil deficit a opäť začal tvoriť – drevených motýlikov či dokonca atypický stôl na terasu jeho pedagóga. Ako samouk zo sociálnych sietí vyrábal doplnky pre seba či svojich kamarátov. To tak ale nezostalo nadlho, pretože pekná a kvalitná práca oslovila aj iných ľudí.

„Ak to raz vyskúšate, môže vás očariť veľa vecí. Ja mám rád dotyk dreva (bez lakov a farieb), mám rád drevoobrábacie stroje, ostré náradie, presnosť a hlavne to, že niečo vytvoríte, dáte tomu svoj rukopis,“ prezrádza Tomáš Stopa.

Po kúpe bytu začal s prvými pokusmi o výrobu nábytku a neskôr si založil vlastnú značku.

„Chcem robiť kvalitný, presný a dizajnový  nábytok, za čo najkratší čas. Nechcem mať veľkú firmu a riadiť ľudí, lebo vtedy začnete robiť kompromisy…väčšinou na kvalite. Moja značka si žije svoj život.“

Na otázku, čo ho napĺňa najviac či už pre herectve alebo stolárstve, má jasnú odpoveď: „Tvorenie. Rozdiel medzi herectvom a stolárstvom je ten, že v divadle môžete vidieť výsledok mojej práce v jeden večer (nikdy viac sa to rovnako nezopakuje) a môžete mať z toho nejaký zážitok (teda ide nám o to, aby ste nejaký mali). Keď vám vyrobím stôl, každý deň na ňom budete raňajkovať, budete ho mať doma fyzicky a môžete sa z neho opakovane tešiť. Oba druhy tvorenia mám rád a zatiaľ by som nemenil.“

Natália Lovászová

zdroj titulnej foto: DAB.sk