Nad obcou Ladice, v okolí zabudnutého kameňolomu sa podobne, ako v iných okrajových častiach pohoria Tribeč, rozprestierajú unikátne vresoviská. Ide o porasty vresu obyčajného, nízkeho kríčku, ktorý svojou krásou dokáže vyraziť dych nejedného turistu.

Nádherný výhľad a nehostinná pôda. Domovom vresovísk je kremencový hrebeň nad ladickým lomom.

Plytká vysychavá pôda s nedostatkom živín a humusu je pre vegetáciu nepriaznivá. Čo však iným rastlinám škodí, vresu vyhovuje. V okolí kremencových skál sa mu darí veľmi dobre. Tieto biotopy sú na našom území vzácne. Väčšinou sa považujú za pôvodné spoločenstvá, rozšírili sa však aj ako náhradná vegetácia po dubových lesoch, ktoré postupne preriedilo spásanie oviec a kôz.

Vres je tiež medonosnou rastlinou, no med z neho nie je práve kvalitný, aj preto sa využíva skôr ako okrasná rastlina. V minulosti z neho ľudia vyrábali metličky, odtiaľ pochádza i jeho vedecké meno Calluna vulgaris (z gréckeho kallynein – čistiť, zametať).

Vres je krásna rastlina s množstvom pozitívnych účinkov.

Vres obyčajný je známy svojím blahodarným vplyvom na ľudský organizmus. Používa sa ako diuretikum, je potopudný, močopudný, dezinfekčný a protizápalový, má tiež sedatívne účinky a zlepšuje spánok. Zbiera sa predovšetkým kvet alebo vňať s kvetom. Najideálnejším obdobím na zber je september až október. Rastlinný materiál treba sušiť v tenkých vrstvách na tienistom mieste a v dobrom prievane. Na liečebné účely sa najčastejšie užíva vo forme čaju.

Pre svoju výnimočnosť je vres zaradený medzi európsky významné biotopy.

Ideálny čas na návštevu vresovísk je práve v tomto období, kvitnúť však bude približne do polovice septembra. Nájsť ich možno priamo cestou z obce Ladice alebo aj na turistickej trase smerom z hradu Gýmeš k ladickým vinohradom – stačí ísť po zelenej značke. Vidieť unikátny ružovo-fialový koberec sa určite oplatí. Veď nie nadarmo sa hovorí: Ak máš stres, maj poruke vres.