Kňazské rúcho vymenil za ochranné zdravotnícke obleky

Spoveď kňaza, ktorý sa dostal na oddelenie v nitrianskej nemocnici, odkiaľ sa len málokto vráti naspäť – „covidové ARO“.

Pandémia ho naučila fungovať v online priestore, kde hľadal cestu, ako sa pri svojom poslaní čo najviac priblížiť ľuďom v dobe, kedy nemôžu veriaci navštíviť kostol. „Služba kňaza stále pokračuje, aj keď v inom priestore. Viac času sedím za počítačom, pretože hľadám spôsob, ako sa dá komunikovať s ľuďmi,“ hovorí Ľubor Gál, katolícky kňaz, ktorý už siedmym rokom pôsobí ako farár v Slepčanoch a Novej Vsi nad Žitavou. Potrebu nechať sa čoraz viac testovať, aby neohrozil blízkych ľudí, pociťoval už pred vianočnými sviatkami, kedy si uvedomil, že v rámci opatrnosti by nebolo vhodné tráviť Vianoce s mamou, ktorá je už dôchodkyňa. „Hovorím si, čo ja bude celé tie sviatky robiť?“ V tom období si prečítal výzvu Fakultnej nemocnice Nitra, v ktorej hľadali mužov/dobrovoľníkov na pozíciu sanitára k pacientom na Covid oddelenie.

„V tej chvíli som si povedal, že ja, ktorý rozprávam o láske k blížnemu, budem celé sviatky kdesi na gauči vysedávať a tešiť sa zo života, a pritom pár kilometrov odtiaľto zomierajú ľudia a nesú veľký kríž. Povedal som si, že im chcem pomôcť,“ hovorí mladý kňaz, ktorý sa svojím rozhodnutím pomáhať dostal na ARO v nitrianskej nemocnici. Ako dodáva, strach, že sa môže nakaziť, nikdy nepociťoval.

Práca sanitára na kritickom a preplnenom oddelení obnášala pomoc s pacientami v ťažkom stave. Keďže dobrovoľníci nemali zdravotícke vzdelanie, mali vykonávať iba pomocné sanitárske práce. „Keď však človek videl, že nemá kto, tak sme robili všetko, čo bolo treba. Od pomocných prác pri lôžku s pacientami, keď ich bolo treba polohovať, až po umývanie pacientov, dezinfikovanie priestorov či prístrojov. Nosili sme lieky, zdratovnícky materiál, vzorky krvi do laboratória. Ak sa prevážali pacienti z oddelenia na oddelenie, tak sme prevážali pacientov. Najsmutnejšia vec, ktorú sme tam robili, bolo pomáhať s telami mŕtvych. Keď pacient zomrel, museli sme ho zabaliť do vaku, preložiť na vozík a zaniesť na patológiu,“ hovorí spätne o zážitkoch kňaz.

„Viete, na Covidovom ARE zomiera veľa ľudí. Zomieralo a stále zomiera,“ hovorí kňaz Ľubor Gál.

Vedel, že keď sa dostane do vnútra nemocnice na Covidové ARO, nebude to med lízať: „Som človek, ktorý sa vo svojom živote stretáva so smrťou a umieraním, vidím veľa utrpenia v ľudských osudoch, preto by som povedal, že choroba a zomieranie nebolo to najťažšie, čo som tam zažil. Naopak, bol som povzbudený, keď som videl, akú dobrú vec robí zdravotnícky personál, ktorý bojuje urputný boj s nepriateľom, ktorý však často máva, žiaľ, prevahu. Pretože ‚Corona‘ je veľmi zákerný, nepríjemný a silný súper. Táto činnosť personálu, lekárov či sanitárov (vrátane mňa) ma však napĺňala, pretože som videl, ako títo ľudia okolo mňa robia dobrú vec.“

Podľa jeho slov nebola najťažšia skúsenosť zvnútra nemocnice, ale zvonka, keď človek prišiel do bežného života a uvedomil si, že tam mnoho ľudí žije, akoby sa nič nedialo, majú pocit, že žiadna pandémia neexistuje a ide iba o slabučkú chrípku, na ktorú sa nezomiera. „Z tohto mi bolo ťažko a smutno. Keď som videl nezodpovednosť ľudí, ktorí dnes na všetko frflú, proti všetkému demonštrujú. Zle je, keď sa testuje – zle je, keď sa netestuje. Zle je, keď sa očkuje – zle je, keď sa nebude očkovať. A to sa mi zdá ako ťažká situácia. Ľudská hlúposť sa teraz, v tomto čase, objavila vo väčšej nahote, kedy dokonale vidieť charakter spoločnosti, povahu a ľudské srdce, ktoré je v poslednej dobe zhlúpnuté, zlé a, žiaľ, aj zákerné,“ hovorí s ľútosťou kňaz.

Ľuďom odkazuje, že napriek tomu, že mnohí stále neveria, že situácia je vážna, odporúča zamyslieť sa nad tým, že môže byť ešte horšie, keď sa choroba dotkne osobne ich alebo ich blízkych. „Aby sme jedného dňa nemuseli plakať nad tým, že sme situáciu zle zvážili, ale potom nebudeme rátať iba ekonomické škody, ale aj veľké škody na ľudských životoch,“ pripomína. „Ľuďom, ktorí majú kúsok Boha v srdci, by som poprial, aby tam toho Boha bolo viac, lebo mnohí prežívame situáciu v boji s chorobou, kedy naozaj ani lekár nevie pomôcť a životy mnohých ľudí sú v tejto situácii len v Božích rukách.

Príbeh kňaza si môžete pozrieť aj v reportáži TV Nitrička:

Som šéfredaktorkou Nitrianskeho hlásnika, ktorý tvorí tím mladých ľudí zaujímajúcich sa o aktuálne dianie a mapujúcich novinky z Nitry a okolia. Sme súčasťou televízie Nitrička, vďaka ktorej podchytávame dianie nielen prostredníctvom online sveta, ale témy ďalej rozvíjame aj v rámci nášho vysielania. Ak máte požiadavku na reportáž, sťažnosti, tipy alebo námety, neváhajte ma kontaktovať na adrese miriama.polakova@nitrianskyhlasnik.sk alebo na telefónnom čísle 0915/595 261

Forgot Password