Zmyslom je vytvoriť prijímajúce prostredie, kde môžu mladí pracovať na zvládaní emócií a stresu.

Aktivity bude viesť tím psychológov, ktorý zároveň pomáha otvárať tému duševného zdravia a odbúravať obavy hovoriť o nej otvorene. Projekt reaguje na rastúcu potrebu psychologickej podpory a prevencie medzi mladými ľuďmi.

Podpora z grantu pokryje náklady na odborné vedenie, terapeutický a výtvarný materiál, spoločenské hry aj malé občerstvenie počas stretnutí.

IPčko pôsobí v tejto oblasti od roku 2012 a pomoc ponúka aj online – cez nonstop chat, mail, videoporadenstvo či Krízovú linku pomoci.

Foto: NKN

Zamerali sa na podporu duševného zdravia stredoškolákov, ktorí čelia maturitnému stresu.

Viac ako 50 účastníkov si počas lekcie jogy našlo chvíľu pokoja a oddychu od každodenného stresu.

Podujatie podporil aj dekan Filozofickej fakulty prof. Martin Hetényi, ktorý sa osobne zúčastnil jogy spolu s vyučujúcimi predmetov.

Projekt mal aj edukačný presah – študenti na Instagrame poukazovali na fenomény digitálneho sveta, ktoré môžu negatívne vplývať na psychiku mladých – ako eskapizmus, toxická pozitivita či greenwashing. V čase od 10. apríla do 29. apríla 2025 dosiahol ich profil vyše 34-tisíc pozretí a nárast sledovateľov o takmer 182 %.

Organizačný tím tvorilo 14 študentov, ktorí vytvorili priestor na zastavenie sa a uvedomenie si vlastných potrieb. „Najviac nás potešilo, že ľudia odchádzali s úsmevom. Mnohí nám po lekcii povedali, že presne toto potrebovali – chvíľu sa zastaviť, vypnúť a nebyť v hlave nonstop pod tlakom. To je pre nás najväčšia odmena a dôkaz, že takéto projekty majú zmysel,“ uviedla vedúca tímu Nina Galánková.

Zdroj foto: súkromný archív JogaJang

„Príčiny syndrómu explodujúcej hlavy nie sú úplne pochopené. Niektorí vedci sa domnievajú, že ide o neurologický problém, zatiaľ čo iní si myslia, že ochorenie súvisí s klinickým strachom a úzkosťou,“ uvádza rehabilitace.info. Iné teórie špekulujú o postihnutí spánkového laloku, ušnej dysfunkcii, ďalšie sa zameriavajú na poruchy hlbokého spánku či na stres v živote.

Syndróm sa zatiaľ kategorizuje do skupiny stavov parasomnie – poruchy sánku.

Pokiaľ sa príznaky potvrdia, môže vás lekár požiadať pacienta o vytvorenie spánkového denníka, kde si bude datovať a uvádzať spozorované príznaky. V niektorých prípadoch sa odporúča aj vyšetrenie v spánkovom laboratóriu, kde je možné sledovať neurologickú aktivitu, ktorá by mohla určiť príčinu problému.

Na ochorenie doposiaľ neexistuje liek, no netreba podliehať zúfalstvu. Syndróm nebýva zdraviu škodlivý, no určite znižuje kvalitu života, preto ak máte podozrenie, že ním trpíte, vyhľadajte odborníka. „Neexistuje žiadna štandardná liečba syndrómu explodujúcej hlavy. Váš liečebný plán bude závisieť od vášho veku, ďalších príznakov a miere, v akej vaše príznaky ovplyvňujú váš život,“ dodáva rehabilitace.info.

Zdroj foto: Pixabay

Príroda nie je univerzálnym liekom len tak, pre nič za nič. Za týmto tvrdením stoja výskumy aj štúdie.

Britskí vedci vo svojej minuloročnej štúdii uverejnenej v časopise Scientific Reports opísali vplyv prírody na osobný pocit zdravia a psychickej pohody. Na vzorke takmer 20-tisíc respondentov potvrdili, že tí, ktorí v prírode strávili aspoň dve hodiny týždenne, prežívali pozitívne pocity oveľa viac. Nezáležalo pritom, či išlo o jeden dvojhodinový výlet alebo viac kratších. Prospešná bola návšteva mestskej zelene i pobyt v lese. Chodenie do prírody je podľa vedcov jednoducho pre ľudské zdravie a mentálnu pohodu prospešné.

Japonská technika forest bathing („lesný kúpeľ“) zas vyzdvihuje benefity ako zníženie úzkosti, depresie, príznakov únavy aj zlepšenie činnosti srdca.

Lesný kúpeľ upravuje fungovanie imunitného systému pod vplyvom stresu a dokáže napraviť i krvný tlak. Podľa lekárskych štúdií čas strávený v prírode odbúrava obsedantné a negatívne myšlienky, zlepšuje schopnosť riešiť problémy a napomáha kreativite. Svoje o tom vie aj Steve Jobs, ktorý nie náhodou väčšinu mítingov realizoval práve počas prechádzok. Existujú dokonca výskumy poukazujúce na efektívny boj s diagnózou ADHD. No nie len deti, ktoré majú problém so sústredením, by mali prechádzky v prírode vyhľadávať. Takáto aktivita príjemne unaví. Rodičia iste potvrdia, že neexistuje nič prospešnejšie, ako keď dieťa večer zaspí po prirodzenej zábave v lese a nie znudené pred obrazovkou televízie.

Hodinová prechádzka v prírode dokáže znížiť hladinu adrenalínu a kortizolu v tele.

Súčasný životný štýl je rýchly a náš organizmus denne spracúva množstvo stimulov vyvolávajúcich stres. Už krátky pobyt v prírode zanechá u človeka príjemný pocit trvajúci aj niekoľko dní. Nehrozí vám utrácanie úspor v stánkoch či na atrakciách – tie by ste tu hľadali márne. Naopak, ak ste šikovní a všímaví, môžete nájsť huby alebo lesné ovocie a za tie neplatíte nič.

Nezabúdajte na seba a doprajte si chvíľku lesnej terapie. Možno nevyrieši všetky vaše problémy, ale určite dopomôže k lepšej nálade. Miesta, ktoré stoja za povšimnutie, možno nájsť doslova na každom rohu. Nebyť jedného takého, nevznikne ani tento článok. Viete, kde sa nachádza tento krásny kus zeme?

Pred pár desaťročiami bola táto porucha spájaná s vojnovými veteránmi, dnes však už odborníci vedia, že ju môžu spustiť aj autonehody, prírodné katastrofy, teroristické útoky, nečakaná smrť blízkej osoby alebo fyzické či psychické zneužitie. Všetky tieto extrémne stresové situácie – traumy môžu spustiť trvalé, desivé myšlienky a spomienky na udalosti, ktoré majú tendenciu osobe opakovane prichádzať na myseľ. Traumu môžeme rozdeliť na primárnu – človek ju prežil sám na sebe alebo sekundárnu – človek bol svedkom hrozných udalostí. Podľa portálu slovenskypacient.sk sa porucha môže rozvinúť aj u osôb, ktoré sú stabilné a pred traumatickou udalosťou neprejavovali žiadne psychické poruchy.

Príznaky PTSD sa objavia do cca 3 mesiacov od udalosti, no odborníci zaznamenali aj prípady, kedy sa dostavili po mnohých rokoch od tragickej skúsenosti. Podľa portálu slovenskypacient.sk sa prejavy dajú rozdeliť do 4 kategórií:

• opätovné prežívanie traumatickej udalosti – človeku sa do mysle „votrú“ veľmi náhle, živé spomienky na nepríjemné a bolestivé udalosti, tento fenomén sa nazýva „flashback“,
• vyhýbavé správanie,
• príznaky nadmernej aktivácie,
• rôzne pridružené príznaky – nočné mory, nepokojný spánok, bolestivý nápor emócií, atď.

Pokiaľ sa tieto symptómy objavujú u človeka viac ako mesiac, je už možné hovoriť o PTSD. Pacienti s PTSD môžu podstúpiť tzv. farmakoterapiu a psychoterapiu. Väčšina odborníkov však apeluje na využitie psychoterapie, ktorú môže farmakoliečba dopĺňať.

Najdôležitejšie v tejto situácii zostáva vyhľadať pomoc lekára.

Prvá vec, ktorá sa dá doma robiť, je upratovanie. Môže sa do neho zapojiť celá rodina, dokonca aj úplne malé deti. Upratovať nemusíme len domácnosť. Môžeme prejsť na triedenie kníh, fotografií v telefóne a počítači alebo si upratať svoj pracovný stôl. Po dobre odvedenej práci sa navyše človek cíti lepšie, počas upratovania sa do nášho tela uvoľňuje hormón šťastia endorfín, čo je podľa portálu eduworld.sk ópioidná peptida, ktorú produkuje náš mozog. Endorfín sa nazýva hormón šťastia, pretože vytvára v človeku pocit dobrej nálady, telo ho začína vylučovať, keď prežívame niečo zaujímavé alebo príjemné.

Druhou možnosťou je vzdelávanie sa. Momentálne máme vďaka moderným technológiám prístup k rozličným online kurzom alebo návodom. Naučiť sa ručné práce, remeslá, alebo len vychytávky do domácnosti nie je problém, stačí sa zamerať na veci, ktoré nás zaujímajú. Milovníkov umenia určite poteší možnosť navštíviť rôzne svetové výstavy, stačí navštíviť stránku Google Arts & Culture, kde nájdeme viac ako 500 múzeí a galérií. Pre tých, čo by privítali skôr možnosť zlepšovať sa v cudzej reči, existuje množstvo aplikácií alebo kurzov, ktoré vás naučia takmer akýkoľvek jazyk. Momentálne najpopulárnejšia aplikácia je Duolingo. Na zahodenie nie je ani skúšanie nových receptov, človek sa zabaví a potom aj dobre naje.

Tretia varianta je cvičenie. Doma máme dostatok priestoru na kultivovanie svojho tela. Nejeden vrcholový športovec posilňuje svoje telo aj z domova. Stačí sa pozrieť na internet a nájsť si to správne cvičenie pre nás. Joga, gymnastika, zumba, tanec, cvičenie s vlastnou váhou – všetko toto a mnoho ďalšieho nevyžaduje veľa priestoru ani náčinia. Dôležité je začať postupne, tak, ako nám telo dovolí. Stačí sa počúvať a vnímať.

Štvrtý bod zahŕňa fyzicky nenáročnejšie činnosti, akými sú čítanie, sledovanie filmov, online koncertov, seriálov poprípade počúvanie podcastov – zvukových záznamov na internete. Čítanie nám okrem rozširovania slovnej zásoby ponúka aj možnosť zaoberať sa starosťami niekoho iného, čo nám pomáha znižovať stres. Ten je v dnešných dňoch citeľný na každom kroku, preto je namieste sa vedieť voči nemu brániť. Čítanie navyše podporuje našu obrazotvornosť, fantáziu a kreativitu. Dobrý film a seriál nám zas môže odovzdať nejednu podnetnú myšlienku, rovnako ako počúvanie podcastov. Pre tých, čo neradi čítajú, no aj tak by chceli počuť niečo nové, je v ponuke veľké množstvo audio kníh, ktoré nahovorili aj známe osobnosti.

Piata možnosť je tvorenie. Doma môžeme kresliť, písať, spievať, hrať poprípade zdokonaľovať svoju domácnosť. Presadiť si kvetiny, vyrobiť zábavné ozdoby, dekorácie nie je problém. Zapojiť môžeme aj našich najmenších, stačí pero, papier a lepidlo. Svoje výtvory nám poslala aj Nikol, vychovávateľka, ktorá dokazuje, že deti možno zamestnať aj takýmto spôsobom.

Šiesta varianta je hranie sa. Človek je okrem tvora mysliaceho aj Homo Ludens – tvor hravý, preto sa zabavte napríklad pomocou počítačových hier, doskových hry, kartových hier, poprípade hrou s domácim maznáčikom. Hranie zamestná hlavu a čas bude plynúť rýchlejšie.

Posledná rada na záver je vytvorenie si časového plánu. Každý bežný deň utekal pre množstvo vopred dohodnutých povinností. Ráno sa vstávalo a chystalo do práce, po práci sa vybavovali iné záležitosti a potom sa dalo tráviť čas s priateľmi. Tieto dni sprevádzajú rôzne obmedzenia, no naplánovať si svoj čas môžeme aj teraz. Zabudnúť by sme nemali ani na komunikáciu s našimi najbližšími.

Stres, málo času, ale aj prokrastinácia možno po tieto dni sprevádzajú nejedného študenta. „Teraz sa snažím už menej stresovať, ako v prvom ročníku a hovorím si, že o nič nejde. I keď síce niekedy mi to absolútne nejde, ale potom si poviem, že kľud, veď je to len známka a je to len škola,“ hovorí študent 3. ročníka žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre Marko. „Toto skúškové obdobie zatiaľ zvládam celkom v pohode, aj keď tiež som veľký stresman,“ prezradila o sebe študentka Natália.

Podľa prorektorky pre vzdelávanie UKF Jany Duchovičovej je systém hodnotenia nastavený tak, aby študenti záťaž počas skúškového zvládli.

„Kreditová hodnota príslušného predmetu zodpovedá náročnosti, ktorú musí vynaložiť študent v rámci semestra na získanie príslušného hodnotenia,“ vraví prorektorka. Systém sa riadi vnútorným predpisom univerzity, a to je študijný poriadok, ktorý v zmysle platnej legislatívy (vyhlášky o kreditovom systéme štúdia) upravuje študijný plán, podľa ktorého študent zbiera kredity. V zmysle štandardnej záťaže denného štúdia by mal študent počas jedného semestra získať približne 30 kreditov a počas jedného akademického roka 60 kreditov.

Skúškové obdobie zimného semestra na UKF trvá do 15. februára. Študenti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity majú na to o niečo viac času. „Skúšku za zimný semester môžu študenti robiť do 31. júla 2020,“ informovala Renáta Chosraviová z Kancelárie komunikácie a práce s verejnosťou SPU.

Študenti na oboch nitrianskych univerzitách majú štandardne nárok na jeden riadny termín a dva opravné.

Pedagóg teda musí vypísať minimálne tri termíny. Často ich je pre voliteľnosť termínu vypísaných viac. „Pedagóg musí vypísať termíny na celé skúškové obdobie už dva týždne pred koncom semestra v UIS,“ opisuje Renáta Chosraviová systém na SPU. Ak na UKF nie ste ani na jednom z termínov úspešní, predmet si môžete zapísať ešte raz. Zväčša si predmet prenášate do príslušného semestra, teda zo zimného do zimného a z letného do letného. Ak ani po opakovanom absolvovaní predmetu nezískate príslušné kredity, nasleduje vylúčenie zo štúdia. Podľa prorektorky pre vzdelávanie UKF je potrebné si uvedomiť, že ak má študent na výber z viacerých termínov, a rozhodne sa ísť prvýkrát na skúšku v závere skúškového obdobia, právo na ďalšie termíny si premrhal.

V prípade, že nie ste spokojní s hodnotením, na UKF máte možnosť požiadať o komisionálne preskúšanie.

Ak má študent pocit krivdy alebo, že vzťah medzi pedagógom a ním samým je nejakým spôsobom narušený, má možnosť požiadať o komisionálne preskúšanie. „Je ale potrebné mať na pamäti, že to komisionálne preskúšanie nenavyšuje celkový počet termínov,“ upozorňuje prorektorka Duchovičová.

Dôležitý je najmä harmonogram učenia.

I keď ho možno nie vždy dodržíte, pomôže vám zorientovať sa v učive. Nemenej dôležitý je výber techniky učenia a prostredie. „Ja sa učím tak, že sa prechádzam a musím si hovoriť veci nahlas, tak si dokážem informácie lepšie zapamätať,“ hovorí Marko. „Učivo si rozvrhnem na časové obdobie, tak sa mi lepšie učí, a viem, čo sa ešte musím naučiť, a ako dlho mi to bude trvať. Samozrejme si texty zvýrazňujem, bez toho to nejde. Rada si ich aj vytlačím, je to pohodlnejšie ako v elektronickej podobe,“ prezradila Natália. Pri učení alebo vypracovávaní seminárnych a záverečných prác vám môžu pomôcť napríklad aj myšlienkové mapy a univerzitné knižnice.

Nezabúdajte na psychohygienu.

Marko radí ísť si zabehať popri rieke alebo ísť do fitnesscentra. Natália medzi učením robí psychologické prestávky. Počas nich sa ide napríklad prejsť alebo niečo navarí či pozrie film. Dobrou motiváciou môže byť pre vás odmena. Po skúškach sa vyberte na výlet alebo si kúpte niečo, po čom už dlho túžite. Prorektorka Duchovičová študentom odporúča racionálne rozložiť svoje sily a nenechávať si skúšky, najmä z obsahovo vzdialených predmetov, na poslednú chvíľu. „Veľmi často nie je potrebné voliť druhý, tretí termín, ak sa študent zodpovedne kvalitne pripraví už na ten prvý termín skúšky,“ hovorí Jana Duchovičová.

Obe nitrianske univerzity študentom ponúkajú poradenstvo v oblasti štúdia či psychických, zdravotných a legislatívnych ťažkostí. Na UKF by sa hlavne prváci v prípade rady mali obrátiť na tzv. tútora. Väčšinou ide o jedného z pedagógov vašej katedry. Najkompetentnejší sú však prodekani pre vzdelávanie a študijné oddelenia príslušných fakúlt. Špecifické problémy rieši aj Poradenské a servisné centrum UKF na Dražovskej ulici. Na SPU takúto pomoc ponúka Centrum pedagogiky a psychologického poradenstva.

Celý proces smeruje k tomu, aby sme boli schopní bojovať, prípadne utiecť zo stresovej situácie. Je to totálna mobilizácia celého organizmu. Ide o tak zložitý proces, ako keby máme chystať desať Vianoc po sebe.

Rozoznávame návykový stres (workoholizmus), krátkodobý (prospešný), chronický stres či vymyslený stres (strach z vecí, ktoré sa nikdy nestanú).

Žiť nonstop v permanentnom strese je veľmi nezdravé.

Ako ho riešiť?

Ženy zvládajú stres omnoho lepšie ako muži, nakoľko sú emotívnejšie a komunikatívnejšie. Vedia hovoriť o svojich problémoch a pocitoch. Muži nemajú problém debatovať o športe, ženách, deťoch, práci, peniazoch. Jednoducho o hocičom, len nie o svojich vnútorných emóciách.

Účinné tipy ako zvládnuť stres

• fyzická aktivita,
• rozhovor s priateľmi,
• láska,
• bezpečný – monogamný sex,
• modlitba či meditácia.

Ako stres rozhodne neriešiť?

• alkohol a drogy,
• sychogénne jedenie,
• obsedantné nakupovanie,
• hazardné hry,
• lieky,
• náhodný či rizikový sex.

Dvaja americkí doktori Roizen a Oz vytvorili tabuľku, ktorá definuje vaše nálady podľa potravín, ktoré konzumujete.

Mark Twain napísal: „Celý život som sa bál vecí, z ktorých sa drvivá väčšina nikdy neprihodila.”

Stojí všetok strach a stres vôbec za to? Čo poviete?