K základným príznakom agorafóbie patrí podľa článku Antona Heretika:

• trasenie končatín, tela,
• silné potenie,
• búšenie srdca,
• rýchly tep,
• pocity mravenčenia, znecitlivenie častí tela,
• nevoľnosť,
• slabosť,
• problémy s dýchaním a/alebo zrýchlené dýchanie,
• pocit, že sa stane niečo hrozné,
• pocit neskutočna (derealizácia),
• silné obavy, že by sa záchvat úzkosti mohol opakovať.

Agorafóbiou trpí približne 5% – 10% celosvetovej populácie. Častejšie ňou trpia ženy než muži, prejavuje sa približne okolo 30 roku života. „Situácie, ktoré spúšťajú záchvat úzkosti pri agorafóbii bývajú typicky: pobyt v zaľudnenom priestore, pohyb mimo domu, pohyb na verejných priestranstvách, najmä ak sa táto situácia spája s pocitom, že z nej pacient nemôže uniknúť, že by mu v prípade potreby nebola poskytnutá pomoc, a/alebo, že by sa strápnil,“ uvádza článok Antona Heretika pre Ligu za duševné zdravie.

Choroba má pravdepodobne odlíšiteľnú genetickú zložku, čo znamená, že je dedičná, no nemusí sa prejaviť. Diagnostikovanie tejto choroby je zatiaľ možné len prostredníctvom návštevy psychiatra, ktorý dokáže nastaviť adekvátnu liečbu a dostať chorobu pod kontrolu.

„Agorafóbia sa lieči najmä podávaním antidepresív, ktoré potláčajú príznaky poruchy a dlhodobým užívaním sa predchádza návratom príznakov,“ dodáva Liga za duševné zdravie.

Zdroj foto: Pixabay

Choroba sa rozvíja od rannej puberty a môže viesť k prepuknutie depresie, ktorá na rozdiel od dystýmie prichádza vo fázach. Niektorí odborníci sa domnievajú, že sa vyskytuje spoločne s depresiou, v tomto prípade sa nazýva dvojitá depresia, ďalší tvrdia, že je prejavom depresívnej poruchy.

Porucha bola spozorovaná približne u 5% populácie, pričom ňou častejšie trpeli ženy než muži.

Jej typické príznaky sú podľa Ligy za duševné zdravie:

• poruchy spánku, ako sú nespavosť, ale aj zvýšená spavosť,
• depresívna nálada, ktorá je prítomná po väčšinu dňa a v chronickej forme,
• znížený apetít alebo prejedanie sa,
• nízku hladinu energie,
• dlhodobý pocit únavy,
• nízke sebavedomie,
• nerozhodnosť,
• poruchy pozornosti.

Pokiaľ sa porucha nelieči, jej prejavy môžu pretrvávať mesiace až roky bez značného prerušenia či spontánneho zlepšenia. Liečba dystýmie by mala byť prekonzultovaná s odborníkom, ktorý nastaví adekvátny postup. „Zvyčajne sa dlhodobo podávajú antidepresíva, najmä niektoré novšie, ktoré stimulujú nielen serotonínový, ale aj dopamínový systém,“ prezrádza Liga za duševné zdravie. Psychoterapeutické postupy majú za úlohu pomôcť pri modifikácii pacientových životných postojov, presvedčení a schém správania sa, ktoré porucha narúša.

Dôležité je všímať si svojich blízkych a seba samého! V prípade podozrenia na túto chorobu treba navštíviť lekára.

Zdroj foto: Pixabay.com

„Ganserov syndróm – nehorázne odpovede budiace dojem schválnosti,“ uvádza jfmed.uniba.sk.

Viacerí odborníci dodnes považujú Ganserov syndróm za kontroverzné ochorenie. Ganzer veril, že príznaky boli reakciou pacientov/väzňov na neznesiteľnú duševnú situáciu, v ktorej sa nachádzali. Zahmlievanie vedomia bol podľa neho nevedomý pokus mysle o únik z reality.

„Jedná sa o psychogénne navodený stav v ťažkých situáciách. Medzi príznaky patria: značne nepravdivé odpovede na otázky, infantilná reč a výpadky spomienok na základné životné udalosti. Na EEG sa neprejavuje žiadnymi špecifickými zmenami. Príklad: pacient miesto pozdravu zašteká,“ uvádza portál wikistkripta.eu.

Symptómy však po čase sami od seba odzneli. Či je porucha skutočná alebo len predstieraná nie je dodnes celkom potvrdené, alebo vyvrátené.

Zdroj foto: Pixabay.com

Ten ochorenie pomenoval po známom šľachticovi Karlovi Friedrichovi Hieronymusovi slobodnom pánovi von Münchhausen, ktorého poznáme aj pod menom barón Prášil. Jeho neuveriteľné príbehy sa dočkali knižného a po čase aj filmového spracovania. Do pamäti ľudí sa zapísal najmä svojimi neuveriteľnými historkami. Medzi jeho najneuveriteľnejšie výkony patrí let na delovej guli či cestovanie na Mesiac.

Tak, ako barón Prášil, aj pacienti so zmieneným syndrómom si vymýšľajú najrôznejšie príhody a udalosti.

Príčina vzniku ochorenia však nie je známa. Odborníci pripisujú tento stav nedostatkom záujmu zo strany okolia, ktorým pacienti trpeli už v detstve. „Ochorenie často postihuje osoby s nízkym sebavedomím, depresiou a citovou frustráciou,“ informuje portál lekar.sk.

Príznaky psychickej poruchy sú rôzne, no spája ich predstieranie ochorenia rôznymi spôsobmi. Boli zaznamenané prípady, kedy pacienti dramaticky predstierali chorobu pomocou patologických klamstiev. Pokiaľ ich túžby o ošetrení neboli naplnené putovali z miesta na miesto. „Medzi najčastejšie predstierané príznaky patria náhle brušné príhody, krvácanie zo zažívacieho alebo z dýchacieho ústrojenstva, bolesti hlavy, prítomnosť kŕčov, strata vedomia, depresia, halucinácie, poruchy príjmu potravy a mnohé iné,“ uvádza lekar.sk.

Ochorenie sa lieči pomocou psychoterapeutických metód a nasadením farmakologickej liečby, no len pod dohľadom skúseného psychiatra. Liečba nie je jednoduchá, pacienti potrebujú veľkú dávku empatie a trpezlivosti. Navyše sa syndróm zvykne vracať. Odborníci však uvádzajú, že sa s ním stretávajú naozaj výnimočne.

Zapríčiňuje ho porucha alebo poškodenie/infarkt mozgovej kôry. Tá prestáva fungovať optimálne, čím dochádza k neuvedomovaniu si určitých pohybov. „Práve primárny motorický kortex (kôra) riadi pohyb ruky, pričom je v izolácii od prekortexovej kôry. To znamená, že motorika zostáva neporušená, čím je zachovaná hybnosť, no nie vôľa,“ uvádza portál zdravoteka.sk.

Syndróm nepriateľskej ruky sa najčastejšie prejavuje subjektívnym pocitom, ktorý človeku prezrádza, že končatina nie je súčasťou jeho tela.

Pacient nedokáže ruku ovládať, čo môže mať katastrofálne následky.

Ruka môže chorého mimovoľne štípať, škriabať, udierať, škrtiť, pohybovať s predmetmi v okolí, zapínať alebo rozopínať oblečenie, dokonca bol zaznamenaný aj prípad, kedy pacienta ruka uškrtila počas spánku.

„Inokedy postihnutá ruka vyslovene pracuje proti tej zdravej. Chorý človek je neraz nútený použitím zdravej ruky zamedziť alebo zastaviť jej pohyb, pretože sa správa agresívne a má samopoškodzujúce tendencie,“ informuje portál zdravoteka.sk.

Prečo sa ruka správa nepriateľsky, nie je známe. Rovnako sa nevie, ako ochorenie vyliečiť, existujú len prostriedky, ktorými sa dá ochorenie potlačiť. Odborníci však uvádzajú, že syndróm v niektorých prípadoch odznel sám od seba. Iné pozorovania zistili, že sa môže mimovoľne vrátiť, nikto však nevie kedy.

„Príčiny syndrómu explodujúcej hlavy nie sú úplne pochopené. Niektorí vedci sa domnievajú, že ide o neurologický problém, zatiaľ čo iní si myslia, že ochorenie súvisí s klinickým strachom a úzkosťou,“ uvádza rehabilitace.info. Iné teórie špekulujú o postihnutí spánkového laloku, ušnej dysfunkcii, ďalšie sa zameriavajú na poruchy hlbokého spánku či na stres v živote.

Syndróm sa zatiaľ kategorizuje do skupiny stavov parasomnie – poruchy sánku.

Pokiaľ sa príznaky potvrdia, môže vás lekár požiadať pacienta o vytvorenie spánkového denníka, kde si bude datovať a uvádzať spozorované príznaky. V niektorých prípadoch sa odporúča aj vyšetrenie v spánkovom laboratóriu, kde je možné sledovať neurologickú aktivitu, ktorá by mohla určiť príčinu problému.

Na ochorenie doposiaľ neexistuje liek, no netreba podliehať zúfalstvu. Syndróm nebýva zdraviu škodlivý, no určite znižuje kvalitu života, preto ak máte podozrenie, že ním trpíte, vyhľadajte odborníka. „Neexistuje žiadna štandardná liečba syndrómu explodujúcej hlavy. Váš liečebný plán bude závisieť od vášho veku, ďalších príznakov a miere, v akej vaše príznaky ovplyvňujú váš život,“ dodáva rehabilitace.info.

Zdroj foto: Pixabay

Tento stav sa niekedy označuje aj slovným spojením „liliputánske halucinácie“, ktoré zas vychádzajú z diela Gulliverove cesty. „Stav, známy tiež ako Liliputov pohľad, môže ovplyvniť aj sluch, hmat a vnímanie vlastného tela. Syndróm je spojený s migrénovými bolesťami hlavy,“ vysvetľuje portál tvojezdravie.sk.

Tento syndróm je skutočne vzácny. Lekári tvrdia, že ho môžu spôsobovať vírusové infekcie, epilepsia, migréna alebo mozgový nádor. Ochorením údajne trpel aj samotný Lewis Caroll, ktorý sa počas svojho života trápil častými migrénami. Je možné, že pasáže, kde sa Alica zmenší alebo nadrozmerne zväčší, sú inšpirované práve zážitkami autora, ktoré boli spôsobené touto chorobou.

Niektorí pacienti trpiaci týmto syndrómom majú okrem spomínaných príznakov aj zážitky spojené s deformáciou ich tela, pocitom nezraniteľnosti alebo paranojou. Všetky tieto symptómy môžu mať častokrát katastrofálne následky. Postihnutý sa pre zlé vnímanie priestoru môže ocitnúť v nebezpečných situáciách. Predstavte si, že sa na vás rúti auto a vám sa zdá, že nie je väčšie ako vaša dlaň.

Faktom zostáva, že veda si zatiaľ nedokáže s daným ochorením poradiť. Napriek tomu je pri podozrení na túto chorobu nutné vyhľadať lekársku pomoc.

Zdroj foto: Pixabay

Alzheimerova choroba je podľa Ligy za duševné zdravie najčastejšou príčinou demencie – straty pamäti a rozumových schopností.

Ochorenie spôsobuje dedičnosť a rôzne faktory životného prostredia. „V mozgu sa vytvárajú nánosy chorobne zmenenej bielkoviny, následkom čoho postupne dochádza k zániku mozgových buniek a k stenčovaniu mozgovej kôry,“ uvádza Liga za duševné zdravie (LZDZ). Vedci však toto ochorenie stále skúmajú.

„Vo veku nad 65 rokov postihuje asi 10% ľudí, vo veku nad 85 rokov asi 50% ľudí. Častejšie sa vyskytuje u žien,“ informuje LZDZ.

Choroba zasahuje najčastejšie starších ľudí, ale sú registrované aj prípady, kedy sa prejavila aj po 40. roku života. Podľa štatistík sa odhaduje, že Alzheimerovov chorobou trpí asi 20 miliónov ľudí – v USA bola diagnostikovaná cca. 4 miliónom. Trpeli ňou aj slávne osobnosti ako americký prezident Roland Reagan či známa herečka Rita Hayworth. Na Slovensku postihla asi 50 000 ľudí.

Príznaky choroby sú podľa LZDZ napríklad:

• strata krátkodobej pamäti i dlhodobej/staropamäti (chorý zabudne, že má vnúča, dcéru, rodinu),
• ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností (varenie, telefonovanie), ťažkosti s umiestnením predmetov (chorý vloží žehličku do chladničky),
• ťažkosti s rečou (chorý nahradzuje zabudnuté slová neprimeranými výrazmi, čím vznikajú nezrozumiteľné vety),
• dezorientácia v čase a priestore (chorý sa stratí na vlastnej ulici, netrafí domov, nevie aký je rok, mesiac, deň),
• problémy s abstraktným myslením,
• zmeny nálady, správania, osobnosti, povahy bez zjavnej príčiny.

Liek na Alzheimerovu chorobu, bohužiaľ, ešte nepoznáme, no vďaka medicínskym pokrokom vieme zmierňovať a spomaľovať jej priebeh. Odborníci odporúčajú zachovať si psychickú aktivitu aj v pokročilom veku. Odporúčaná je aj vhodná a zdravá životospráva. „Posledné výskumy poukazujú na ochranný vplyv vitamínu E, ktorý chráni mozog pred účinkami voľných kyslíkových eadikálov. Podobne pôsobia aj iné látky – napríklad extrakty z rastliny ginko dvojlaločné, skúmajú sa lieky s protizápalovým účinkom a estrogény,“ dodáva LZDZ.

Pri podozrení na Alzheimerovu chorobu je potrebné vyhľadať pomoc lekára, psychiatra, neurológa alebo geriatra, čiže pomoc odborníka.

Pred pár desaťročiami bola táto porucha spájaná s vojnovými veteránmi, dnes však už odborníci vedia, že ju môžu spustiť aj autonehody, prírodné katastrofy, teroristické útoky, nečakaná smrť blízkej osoby alebo fyzické či psychické zneužitie. Všetky tieto extrémne stresové situácie – traumy môžu spustiť trvalé, desivé myšlienky a spomienky na udalosti, ktoré majú tendenciu osobe opakovane prichádzať na myseľ. Traumu môžeme rozdeliť na primárnu – človek ju prežil sám na sebe alebo sekundárnu – človek bol svedkom hrozných udalostí. Podľa portálu slovenskypacient.sk sa porucha môže rozvinúť aj u osôb, ktoré sú stabilné a pred traumatickou udalosťou neprejavovali žiadne psychické poruchy.

Príznaky PTSD sa objavia do cca 3 mesiacov od udalosti, no odborníci zaznamenali aj prípady, kedy sa dostavili po mnohých rokoch od tragickej skúsenosti. Podľa portálu slovenskypacient.sk sa prejavy dajú rozdeliť do 4 kategórií:

• opätovné prežívanie traumatickej udalosti – človeku sa do mysle „votrú“ veľmi náhle, živé spomienky na nepríjemné a bolestivé udalosti, tento fenomén sa nazýva „flashback“,
• vyhýbavé správanie,
• príznaky nadmernej aktivácie,
• rôzne pridružené príznaky – nočné mory, nepokojný spánok, bolestivý nápor emócií, atď.

Pokiaľ sa tieto symptómy objavujú u človeka viac ako mesiac, je už možné hovoriť o PTSD. Pacienti s PTSD môžu podstúpiť tzv. farmakoterapiu a psychoterapiu. Väčšina odborníkov však apeluje na využitie psychoterapie, ktorú môže farmakoliečba dopĺňať.

Najdôležitejšie v tejto situácii zostáva vyhľadať pomoc lekára.

V prípade malých detí je najnegatívnejším zážitkom to, ak si dieťa neuvedomuje, že ide len o sen, keďže schopnosť odlišovať realitu a snenie prichádza až v predškolskom veku. Dieťa (rovnako ako dospelý) spracováva všetky svoje zážitky pomocou snenia. Negatívne ladené sny sú teda výsledkom ich nálady, emócií, pocitov, myšlienok či strachu, ktorý behom dňa zažili. Odborníci uvádzajú, že sú reakciou na stres alebo traumatický zážitok, tým môže byť aj nesprávny režim spánku, nevhodný film, hádka rodičov, nástup rodiča do práce, narodenie súrodenca, odchod rodiča a mnoho ďalšieho.

Nočné mory však nemusia mať zjavnú príčinu, niekedy sa objavia bez vysvetlenia. Ich prejavy sú v prípade dospelého aj dieťaťa podobné. Uvádza sa, že osoba prežívajúca nočnú moru nekontroluje pohyby svojho tela, má zrýchlené dýchanie, kričí, plače alebo vydáva rozličné zvuky, nadmerne sa potí a pod. Najčastejšie opísané nočné mory zobrazovali pád, prenasledovanie, smrť, vraždu, zranenia, prírodné katastrofy, uväznenie, vypadnutie zubov atď.

Svoje nočné mory popisuje aj obyvateľka mesta Barbora: „Moje nočné mory spočívajú v tom, že cítim, ako vedľa mňa niekto alebo niečo stojí a chce po mne chmatnúť – občas sa to aj stane. Inokedy zas vidím deformované postavy, strašidlá, ktoré ma prenasledujú. Vždy sa prebudím veľmi náhle a ešte dlho predýchavam, čo som zažila, hoci len vo sne.“

Odhaduje sa, že nočné mory postihujú celkovo 5 – 6 % celosvetovej populácie.

Človek sa pre nočné mory opakovane budí. Po prebudení môže byť dezorientovaný, zmätený a trvá mu dlhšie, kým sa znova upokojí a zaspí. Táto porucha nastupuje v REM časti spánku, prevažne v druhej polovici noci. Pokiaľ prebehnú negatívne ladené sny v NREM časti spánku, ich obsah si už nepamätáme a mení sa aj ich celkový názov – nočný des alebo odborne pavor nocturnos. Na ich vzniku sa môže (v oboch prípadoch) podieľať nielen nadmerný stres, ale aj nadmerné užívanie alkoholu či drog.

Dôležité je, preto správne stravovanie, psychohygiena, zdravý životný štýl a v prípade psychických ochorení návšteva odborníka.

Zdroj foto: Pixabay