Vernisáž výstavy mladých srbských umelcov sa uskutoční 15. júna 2025 v Obradnej sieni Obecného úradu na Hlavnom námestí 1 v Branči.

Projekt je výsledkom tvorivých kresťanských dielní, ktoré sa konali v Srbsku (Donja Branjevina) a na Slovensku (Devín), a ktorých ambíciou je duchovným jazykom výtvarného umenia hľadať odpovede na otázky dnešného človeka.

Mladí autori – študenti a absolventi Akadémie umení v Novom Sade – sa inšpirovali témou duchovnej premeny, návratu ku koreňom a prepojenia medzi pradávnou ženskou symbolikou a kresťanskou úctou k Bohorodičke.

Ich diela nie sú tradičnými ikonami, ale nesú v sebe ikonografickú hĺbku, využívajú obrátenú perspektívu a symboliku, ktorá diváka podnecuje k duchovnému zamysleniu.

„Keďže je jazyk umenia univerzálny a schopný jasne hovoriť, tieto umelecké tvorivé dielne sa zaoberajú vecami potrebnými dnešnému človeku, zmätenému a hľadajúcemu svoj vlastný zmysel. Výtvarníci majú za úlohu realizovať myšlienku, ktorá v divákovi evokuje záujem, vyvoláva podstatné otázky o zmysle života, o jeho poslaní, oddanosti, pokání, premene a zbožštení,“ uviedol výtvarník Filip Džolić.

Prostredníctvom obrazov, ktoré vznikli aj v historicky významnom priestore Devína, výstava oslovuje nielen veriacich, ale každého, kto hľadá zmysel, identitu a spojenie s duchovným dedičstvom.

Projekt zároveň podporuje kultúrnu výmenu medzi Srbskom a Slovenskom, a pripomína, že duchovné a kultúrne korene Slovanov sú stále živé – ak im dáme priestor.

Foto ilustračné: branc.sk

Plošná úprava povrchu predstavovala 3,6 hektára.

Okrem vlastného areálu, ktorý bol chránený 7,5 metrov vysokým kamenným valom a širokým 3,5 metra, malo opevnené aj podhradie na južnom úpätí vrchu. Severozápadným smerom pod čiastočne zachovaným valom bola upravená 6 metrov široká terasa so zabudovanými hrnčiarskymi pecami.

Z vnútornej strany sa nachádzala priekopa hlboká 3 metre.

Pece mali dolnú vykurovaciu a vypaľovaciu plochu, ktorá pochádzala z 9. storočia. Pri archeologických prácach sa našlo množstvo kvalitnej staroslovenskej keramiky z tohto obdobia, ktorá pochádzala z hrnčiarskych kruhov. Nález nasvedčuje tomu, že naši predkovia boli veľmi zruční v hrnčiarskom remesle. Keramika bola zdobená jemnou vlnkou. Juhovýchodne od pecí bolo smerom k mestu, pod samotným valom menšie pohrebisko, v ktorom boli pochovaní prví dosiaľ známi slovenskí hrnčiari – remeselníci.

Ide o vzácne pohrebisko z čias Veľkej Moravy, ktorého nálezy svedčia o vyspelom šperkárskom remesle. Nájdené boli náušníce, prstene, ale i gombičky zo zlata, striebra či bronzu.

Hradisko slúžilo ako útočisko v čase vojnového nebezpečenstva. „Inak tu sídlila menšia posádka chrániaca prístupovú cestu ku kniežaciemu hradisku z tejto strany. Pred rokmi tu bolo odkryté nálezisko 13 hrnčiarskych pecí či malé piecky bez roštu,“ píše sa na stránke o slovanských hradiskách. Hrnčiarske pece pri hradisku Lupka sú prvým archeologickým nálezom tohto druhu na našom území v 9. storočí.

„Podujatie je vzhľadom na momentálne pandemické opatrenia menším, prestávkovým pokračovaním Cyrilometodských slávností v Bojnej, ktoré sa zaraďujú medzi najväčšie včasnostredoveké podujatia na Slovensku,“ informoval Andrej Golský z Obecného úradu v Bojnej.

Návštevníci prostredníctvom dobových skupín z čias Slovanov zažijú vtedajší život na Veľkej Morave. Pripravené bude aj nahliadnutie do dobového tábora, šermiarsko-divadelné vystúpenia či dobové aktivity pre deti. Zúčastniť sa tiež môžu pri rekonštrukcii pôvodnej hlinenej pece priamo na mieste jej nálezu. Každú celú hodinu je pripravená komentovaná prehliadka hradiska spoločne so sprievodcom, ktorý predstaví vznik a význam hradiska, zaujímavosti o živote našich predkov a o tom, čo predchádzalo zániku a znovuobjaveniu pokladov na hradisku v Bojnej.

Hradisko Valy je rekonštrukciou osídlenia Slovanov priamo v prírode a jedným z najvýznamnejších archeologických lokalít v strednej Európe. V 9. storočí bolo významným opevneným mocenským centrom, ležiacim na obchodnej ceste medzi Ponitrím a Považím, v ktorom obyvatelia prijali kresťanstvo ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Toto archeologické nálezisko je populárne aj vďaka nálezom pozlátených plakiet a zvonu z Bojnej, ktoré sa zaradili medzi najstaršie dochované kresťanské pamiatky v Európe. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) vykonáva od roku 2007 v lokalite systematický archeologický výskum.

foto: NOCR