V rámci stanovených cieľov plánuje univerzita dokončiť hlavné procesy zosúlaďovania vnútorného systému.

Má ísť o zmeny v zmysle štandardov pre vnútorný systém, štandardov pre študijné programy, habilitačné a inauguračné konanie. SPU chce zintenzívňovať spoluprácu so strednými školami, pokračovať vo vytváraní aktívnych medzinárodných vzťahov a zmedzinárodňovaní výskumu. Dôležitú úlohu bude zohrávať Kreatívne centrum SPU, ktoré poskytne príležitosť zapojiť sa do kreatívneho odvetvia.

Hlavnými zdrojmi pre výskum a inovácie v oblasti zelenej ekonomiky a potravinárstva bude Biodom – Potravinový inkubátor.

„V rámci investičných a rozvojových aktivít bude univerzita pokračovať v budovaní prvkov zelenej a modernej infraštruktúry. Plánuje vyvíjať aktivity na komplexnú obnovu budov a energetického hospodárstva so zohľadnením pamiatkových hodnôt stavieb, pokračovať v rekonštrukciách študentských domovov a voľnočasového zázemia pre študentov,“ informuje univerzita.

Dôležitým bude aj dobudovanie coworkingového centra, ktoré má za cieľ vytvoriť vhodné motivačné a kreatívne prostredie pre študentov.

Ministerstvo školstva má však na vec iný názor.

Ministerstvo chce, aby sa maturitná skúška tento rok realizovala v štandardnej podobe podľa príslušných ustanovení o výchove a vzdelávaní. Žiaci označujú celú situáciu za stresujúcu a chaotickú. Riaditelia i učitelia však súhlasia s tým, aby sa maturitné skúšky konali tak, ako pred pandémiou. Tvrdia, že robili všetko preto, aby vyučovanie dištančnou formou bolo plnohodnotné.

Pedagógovia veria, že žiaci majú dostatočné vedomosti na to, aby mohli pristúpiť k maturitnej skúške.

„Určite to bolo náročné, verím tomu, ale kto chce, ten sa učí, aj keď je dištančné vzdelávanie. Poväčšine maturanti sú už dospelí a mali by byť zodpovední za svoje činy, a teda učiť sa, keď je vedia, že ich čaká maturita,“ konštatuje Dana Kročková, riaditeľka SOŠ techniky a služieb.

Riaditelia stredných škôl v Nitre však zhodne tvrdia, že sú si vedomí toho, že dištančným vzdelávaním sa prezenčná výučba plnohodnotne nahradiť nedá, avšak so zrušením maturít nesúhlasia.

Viac sa dozviete z nasledujúcej reportáže TV Nitrička https://tvnitricka.sk/zrusia-sa-aj-tento-rok-maturitne-skusky/

Prezidentka vo svojom príhovore spomenula, že pandémia mala negatívny dopad na oblasť vysokého školstva.

Študentom chýbala najmä prax, ale aj nadväzovanie a rozvíjanie osobných i pracovných vzťahov. „Z doteraz najväčšieho prieskumu svojho druhu na Slovensku, do ktorého sa zapojilo 20.000 vysokoškolských študentov, vyplýva, že z organizačného hľadiska zvládli vysoké školy pandémiu dobre. Tou horšou správou však je, že až 39 percent končiacich študentov si nemyslí, že dosiahlo porovnateľné vedomosti a necítia sa pripravení na obdobie po vysokej škole.“ uviedla prezidentka vo svojom príhovore.

Prezidentka vymenovala aj profesorov, ktorí pôsobia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Vymenovacie dekréty profesorov si prevzali: prof.h.c. doc. Ing. Monika Hudáková, PhD., MBA, z Fakulty ekonomiky a manažmentu, vymenovaná v odbore ekonomika a manažment podniku, doc. Ing. Zuzana Kapsdorferová, PhD., z Fakulty ekonomiky a manažmentu, v odbore ekonomika a manažment podniku, doc. JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD., z Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja, v odbore ekonomika a manažment podniku, doc. Ing. Jan Valíček, Ph.D., z Technickej fakulty, vymenovaný v odbore strojárske technológie a materiály.

Prezidentka okrem blahoželaní pripomenula, že svoje menovacie dekréty si preberajú v období, keď prechádza nielen Slovensko, ale aj školstvo veľkou skúškou.

Dvaja novovymenovaní profesori sa inaugurovali na SPU v Nitre v odbore strojárske technológie a materiály, doc. Ing. Jozef Krilek, PhD., z Technickej univerzity vo Zvolene a doc. Ing. Juraj Ružbarský, PhD., z TUKE so sídlom v Prešove.

K úprave vo vyhláške prišlo po dôkladnom medziodborovom zvážení viacerých faktorov – dlhodobej záťaže a miery akceptácie rúšok zo strany detí, ako aj psychosociálneho dopadu na mladšie školopovinné deti.

„Téma bola už dlhší čas predmetom intenzívnej diskusie medzi odborníkmi a rezortom školstva. Odborníci sa rozhodli pre cestu vyváženého kontrolovaného rizika (uzavretý kolektív) a psychosociálneho benefitu pre deti,“ informoval ÚVZ SR na svojej stránke.

Nosenie rúšok u detí však ÚVZ aj naďalej odporúča a považuje ho za účinnú prevenciu voči vírusom SARS-CoV-2 či ďalších nákazlivých respiračných ochorení, ako je napríklad chrípka a jej podobné ochorenia.

Zapojenie týchto ľudí do vzdelávacieho systému podporuje aj hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová: „Teach for Slovakia má veľký spoločenský význam, pretože je zameraný na vzdelávanie detí so vzdelávacím hendikepom spôsobeným prostredím, v ktorom žijú.“

Ako prebieha školenie a vedenie lídrov? Podľa informácií na oficiálnej stránke projektu si záujemcovia prejdú kurzom, ktorý ich má pripraviť na budúcu prácu. Vzdelávanie lídrov prebieha počas dvoch rokov v účastníckom programe, kde pod vedením ambasádorov absolvujú tréning, v ktorom by mali načerpať skúsenosti, ako pracovať a rozvíjať komunitu, projekt alebo školu.

„Po dvoch rokoch pokračujú ako ambasádori a z rôznych pozícií a kariér vedú potrebné zmeny pre kvalitnejší a spravodlivejší vzdelávací systém,“ informuje Teaching for Slovakia.

Hoci sa zdá, že projekt je len prínosom, nie každý ma na túto novinku v oblasti vzdelávania pozitívny názor. Organizácia Teaching for Slovakia bola jedným z bodov záverečnej diskusie na štvrtkovom 19. riadnom mestskom zastupiteľstve. Poslankyňa MsZ Marta Rácová spochybňuje prínos lídrov a upozorňuje na fakt, že do školského systému sa integrujú aj ľudia bez ukončeného vzdelania v oblasti učiteľstva. „S týmto projektom som sa nestotožnila. Z môjho pohľadu je problém v tom, že len 20 % ľudí, ktorých táto organizácia vyberie a pripravuje, sú vyštudovaní učitelia. Nesúhlasím ani s tvrdením, že sú oveľa lepší a úspešnejší, ako naši učitelia “ vysvetľuje Marta Rácová.

Kameňom úrazu má byť aj niekoľkotisícová suma, ktorá bude musieť byť poskytnutá na realizáciu tejto novinky. „Nepáči sa mi, že sa chystá takáto zmluva a že si mesto bude musieť zaplatiť za takéhoto učiteľa,“ prezrádza Marta Rácová. Ako však vysvetľuje poslanec MsZ Peter Bakay, 6 tisíc eur nebude slúžiť len na 6-týždňový kurz pre lídrov, ale na celé vedenie pre dvoch učiteľov počas obdobia, čo budú pôsobiť na škole. To by malo trvať dva roky.

Okrem ministerstva školstva a samotnej prezidentky Slovenskej republiky podporuje projekt aj primátor mesta Nitry Marek Hattas, ktorého prekvapila nevôľa prijať tento program: „Naozaj som skôr čakal podporu v takýchto inovatívnych projektoch, ktoré prinášame do školstva. Ja vítam, že organizácia ako Teaching for Sovakia chce pôsobiť u nás v Nitre.“

Postupne v rozhovore dopĺňal informácie o navrhovanom fungovaní základných škôl. Podľa jeho slov by mali prvé štyri ročníky ZŠ počas jedného dňa kombinovať dve hlavné vzdelávacie oblasti. Vyššie ročníky by sa mali zamerať len na jednu oblasť.

V rozhovore sa na pretras dostalo aj tohtoročné zrušenie známkovania, proti ktorému vystúpil Ľubomír Petrák. Žiaci podľa jeho slov stratili čiastočne motiváciu: „Na druhej strane si myslím, že to nie je ani celkom správne. Za správne by som považoval, keby to bolo kombinované hodnotenie, napríklad percentuálneho hodnotenia zvládnutia látky so slovným hodnotením nedostatkov,“ vysvetľoval Petrák.

Minister školstva Gröhling uviedol, že by podľa neho bolo najlepším riešením ustanoviť, pre koniec tohto školského roka, kombinované hodnotenie. Zúčastnení sa vyjadrili aj k téme skráteného vyučovania, obaja sa zhodujú na tom, že digitálne vzdelávanie nemôže nahradiť výučbu nastálo. Osobná interakcia medzi žiakom a učiteľom je nenahraditeľná.

„To sa jednoducho nedá. Fyzický kontakt žiaka a učiteľa potrebujeme. Budem v prvom rade chrániť bezpečnosť každého jedného žiaka, učiteľa, ale aj rodičov,“ uviedol minister Gröhling.

Pre porovnanie, podľa dostupných informácií sa žiaci s najlepšími študijnými výsledkami spomedzi krajín OECD stávajú – opakovane, študenti Fínska. Ich vzdelávací systém je do určitého veku zadarmo (štát hradí stravu, dopravu, ubytovanie, učebnice atď.). Počas prvých 6 rokov vzdelávania sú deti bez hodnotenia – do 12 rokov sa stretnú s maximálne slovným hodnotením, kde sa vyzdvihujú najmä ich úspechy. Po dovŕšení 16 rokov robia len 1 štandardizovaný test, na stredné školy môžu ísť bez prijímacích skúšok a mnoho ďalšieho.

Naopak Slovensko sa pravidelne zaraďuje na chvost v oblasti vzdelávania – odborníci tvrdia, že naše postupy sú zastaralé, skostnatené a deti prichádzajú o radosť z učenia. Či nastane želaná zmena k lepšiemu, ukáže čas.

Zdroj foto: Pixabay.com

Prvým rektorom, ktorú využil zmenu zákona je Rudolf Kropil, rektor Technickej univerzity vo Zvolene. Ten novelu pred pár mesiacmi odmietal.

Zo zákona vyplýva, že rektor verejnej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu, ktorý je volený akademickou obcou. Zatiaľ čo študentské organizácie majú zo zmeny zákona obavy, ministerstvo školstva problém nevidí.

K problematike sa nám vyjadrili aj obyvatelia Nitry. Aký je ich názor na neobmedzené funkčné obdobia rektorov?
,, Čo sa týka rektorov a dekanov, z vlastnej skúsenosti by som to obmedzila na tri funkčné obdobia. Počas tak dlhej doby sa neprináša nič nové, česť výnimkám. Ak sú ešte “dobrí”, že majú dobré nápady, sú prínosom pre univerzitu kvôli osobnostným a ľudským kvalitám, tak maximálne štyri. Tiež treba prihliadať na odbornosť a nie na politickú angažovanosť,“ hovorí bývalá riadieľka strednej školy Eva S.

“Podľa mňa to rozhodne nie je v poriadku. Do takýchto funkcií sa ľudia dostávajú v určitom veku. Nechcem nikoho uraziť. Myslím si, že pri funkcii rektora či dekana, je nutné mať svieži pohľad na svet,” hovorí študentka masmediálnej komunikácie Dominika.

Aký bude mať zmena zákona dopad a finálny efekt, sa dozvieme až po určitom čase.