„Celkový objem vyzbieraného biologicky rozložiteľného odpadu v 57 obciach, ktoré sú členmi združenia, sa od roku 2015 zvýšil z pôvodných 1915 ton na viac ako 11.324 ton v roku 2023,“ skonštatoval Bakyta.

Podľa jeho slov už 70 percent obcí znížilo frekvenciu zberu zmesového komunálneho odpadu na mesačný interval, zatiaľ čo biologicky rozložiteľný odpad zbierajú vo viacerých obciach týždenne. „Tento prístup umožnil zásadne znížiť náklady. Naším ďalším cieľom je zníženie objemu zmesového odpadu na 9000 ton do konca tohto roka a v najbližších piatich rokoch chceme tento objem ešte znížiť na 5000 ton ročne,“ doplnil Bakyta.

Ponitrianske združenie okrem toho pripravuje výstavbu kompostárne s kapacitou 15.000 až 20.000 ton, ktorá umožní spracovávať bioodpad priamo v regióne.

„Budovanie vlastnej kompostárne nám pomôže udržať náklady na odpad na prijateľnej úrovni, čo je pre našich občanov kľúčové,“ zdôraznil Bakyta.

Foto ilustračné: pixabay.com

Analýzu zorganizovalo mesto Nitra. „Chceli sme zistiť, koľko je v zmesovom komunálnom odpade takých smetí, ktoré by mali byť vytriedené. Na základe toho mesto Nitra spraví sériu opatrení a pripraví informačnú kampaň na zvýšenie povedomia o triedení odpadu,“ povedal Martin Pavelka, referent pre odpadové hospodárstvo z nitrianskej radnice.

Netriedenie odpadu má na samosprávu environmentálny, ale aj ekonomický dopad. Platí rovnica, že čím menej sa vytriedi, tým viac odpadu musí mesto vyvážať na skládku a tým viac za skládkovanie zaplatí.

„Na skládke to nebudú týždne ani roky, kým sa odpad rozloží. Potrvá to desiatky, stovky, možno až tisícky rokov, v prípade skla určite. Potom skládku len prekryjeme zeleňou a tvárime sa, že tu nikdy nebola, lebo ako sa hovorí – čo oko nevidí, to srdce nebolí,“ upozornila Zuzana Pucherová, pedagogička z nitrianskej katedry ekológie a
environmentalistiky.

Zuzana Pucherová upozornila, že uloženie odpadu na skládku sa premietne do poplatkov, ktoré potom platia aj tí, čo odpady separujú poctivo.

Prvá takáto analýza v Nitre ukázala, že najväčší podiel odpadkov, ktoré mohli byť vyseparované z rodinných domov, tvoril záhradný bio odpad (16 %). Po ňom
nasledovali plasty, textil a kuchynský bioodpad. Všetky tri zložky odpadu boli zhodne zastúpené štyrmi percentami.

„Víťaz“ rebríčka v kategórii rodinné domy prekvapuje aj preto, že všetky domácnosti majú k dispozícii 120-litrovú nádobu na bio odpad, ktorú NKS vyvážajú raz za dva týždne.

Pri analýze odpadu z bytoviek sa zistilo, že najväčší podiel nevytriedeného odpadu tvorí textil, po ktorom nasledujú plasty. Obe komodity dosiahli šesťpercentný podiel. Kuchynský bioodpad tvoril štyri percentá.

„Získané dáta považujem za veľmi užitočné. Mesto ich použije na nastavenie si cieľov v odpadovom hospodárstve do budúcich rokov. Správnymi opatreniami dokážeme znížiť negatívny dopad netriedenia na životné prostredie, na ekonomiku mesta a v konečnom dôsledku aj na peňaženky všetkých občanov,“ povedal primátor Nitry Marek Hattas.

Konkrétne opatrenia navrhnú odborníci na odpadové hospodárstvo. Môžu nimi byť napríklad pridanie nádob na separovaný odpad alebo zmena frekvencie jeho vývozu.

Zdroj foto: Roman Oravec, Mesto Nitra

Vo vytriedených odpadkoch mal najväčší podiel biologicky rozložiteľný odpad v celkovom objeme 9395 ton.

Za ním nasledoval papier s hmotnosťou 2400 ton. Obyvatelia Nitry okrem toho vyseparovali aj 830 ton skla a viac ako 600 ton plastov.

Ako pripomenul referent pre odpadové hospodárstvo na mestskom úrade Martin Pavelka, od množstva vytriedených separátov sa odvíja aj výška sadzby poplatku za likvidáciu komunálneho odpadu. „Jednoducho, triediť sa vyplatí. Šetríme tak nielen prírodné zdroje, ale aj našu peňaženku. Čím viac odpadu vytriedime, tým menej mesto musí platiť za uloženie odpadu na skládku odpadov,“ skonštatoval.

Škola na Škultétyho ulici patrí k tzv. „zeleným školám“. Jej snahou je, aby žiaci tento názov nebrali len ako pojem, ale aby vlastným pričinením prispeli k ochrane prírody a okolia areálu.

Žiaci tu v tomto školskom roku zberom získali dokopy 460 eur. „Do zošita zapisujeme, koľko kilogramov papiera alebo kusov PET fliaš deti priniesli. Každý žiak a každá trieda na konci roka po sčítaní zistí, kto nazbieral najviac,“ prezradila zástupkyňa riaditeľky pre 1. stupeň Dagmar Moravčíková.

V zbieraní často pomáha celá rodina, susedia, známi aj pani učiteľky.

Časť získaných financií putuje na odmeny pre najlepších zberačov. Ostatné prostriedky sú použité na nákup didaktickej techniky, kníh do knižnice, piknik pre rodičov a deti alebo ako príspevok na dopravu v prípade výletov. „Napríklad v minulom školskom roku boli deti  navštíviť v rámci projektu Adoptuj si kravičku svoje „adoptované“ kravičky v kravíne v Oponiciach, iný rok mali deti, ktoré sú aktívne v rámci Zelenej školy, možnosť navštíviť v rámci výletu Španiu dolinu alebo cestovali do  Bratislavy podporiť  našich vystupujúcich na podujatí ,Integrácia svieti pre všetky deti rovnako,´ dodáva zástupkyňa riaditeľky.

ZŠ na Fatranskej ulici celoročne zbiera aj baterky, malé elektrospotrebiče či tonery. Za uplynulé mesiaceo zberom získali spolu 680 eur.

„V poslednej dobe sa škola zapája aj do zberu starých mobilov, kde naši žiaci patria medzi najlepších, čoho výsledkom je aj získanie odmien – tabletov,“ vraví riaditeľka školy Slavomíra Palková. V areáli sú k dispozícii kontanery na separovanie a odpady triedia aj v elokovanom pracovisku v Janíkovciach, a to nielen deti, ale aj rodičia. Veľkou motiváciou je podľa riaditeľky okrem hmotných odmien tiež dobrý pocit.

Samospráva chce zvýšiť podiel vyseparovaného odpadu.

V tomto prípade platí nepriama úmera. Čím viac smetí ľudia vytriedia, tým menej zaťažia vlastné peňaženky. Poplatok za komunálny odpad je totiž viazaný na celkový objem vyprodukovaných smetí za daný čas. V Nitre predstavuje sadzba poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sumu 0,081973 eur za osobu na kalendárny deň. Sadzba poplatku pri množstvovom zbere týkajúca sa podnikateľov a právnických osôb je 0,02 eura za 1 liter vyprodukovaného odpadu. Podľa aktuálneho znenia zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady však môže byť táto suma výrazne nižšia. Spodná hranica za 1 liter odpadu je 0,0033 eura a 0,0066 eura za osobu a kalendárny deň. Motivácia triediť je teda (odhliadnuc od ekologických benefitov) naozaj vysoká.

Dotazník o odpadoch má viac ako 20 otázok a iniciovala ho poslankyňa Jarmila Králová.

Vypracovaný bol pracovnou skupinou Odpady, ktorá vznikla pri Komisii Mestského zastupiteľstva pre životné prostredie, verejný poriadok a komunuálne činnosti. Skupinu tvoria odborníci na odpadové hospodárstvo, ich prioritou je, aby sa v Nitre nakladalo s odpadom tak, aby ho bolo čo najmenej. „Na to, aby sme vedeli, čo sú ľudia ochotní pre túto problematiku urobiť, potrebujeme vedieť ich názory a to, čo od nás očakávajú a potrebujú,“povedala ešte v januári Jarmila Králová. Súčasťou dotazníka je aj krátky test o triedení odpadov, ktorý môže každý dobrovoľne vyplniť a otestovať tak svoje vedomosti z tejto aktuálnej témy.

Ďalšou témou rozhovoru bola estetická stránka mesta. Nitra vraj neopeknieva. Môžu za to aj reklamné tabule, farebná zmes autobusov či minimum plôch s kvetmi. Naopak, pomôcť zveľadiť mesto by mohli nové sochy, vynovené fontány a zriadenie ďalšieho mestského parku.

„Nitra stratila šmrnc,“ zaznelo z úst dlhoročného obyvateľa Nitry.

 „Mesto potrebuje nový park. Máme Zoborské kasárne a krásny les pri kalvárii, len sa treba do toho pustiť. Mestský park nám mnohí závidia, ale niekedy je už veľmi preplnený. Človek si tam len ťažko príde sadnúť na lavičku a čítať knihu, oddýchnuť si.“

Využitie Zoborských kasární zaujímalo viacerých občanov. Chceli vedieť, či v nich primátor zamýšľa vybudovať občiansku vybavenosť pre Zoborčanov. „Možno by to zjednodušilo aj dopravu. Napríklad by ľudia zo Zobora nemuseli chodiť na poštu až do mesta. Taktiež by sa mohol využiť aj vstup do kasární zhora, nielen hlavný vstup,“ navrhla Nitranka. Primátor potvrdil, že sa snaží park dostať do štádia, aby bol otvorený aj pre verejnosť. Zohľadnil návrh zriadiť v budove kasární poštu, keďže aktuálne hlavná pošta hľadá novú budovu, v ktorej by sídlila. Viaceré budovy vlastní cirkev, Slovenský archeologický ústav plánuje v kasárňach zriadiť oddychovo-vzdelávacie centrum. „Nie nad všetkým mám vplyv a dupľom nie nad súkromnými prevádzkami,“ hovorí primátor, ktorý si Zoborské kasárne v budúcnosti predstavuje ako jeden veľký oddychový priestor.

Kým niektoré veci by mohol zlepšiť Manuál verejných priestranstiev, primátor vidí veľkú posilu aj vo zvolení nového hlavného architekta mesta.

Ľudí zo Zobora trápi aj separovanie odpadu. Tvrdia, že súčasný stav ich skôr demotivuje a odmietajú platiť rovnakú sumu za komunálny odpad ako tí, čo odpad nerozdeľujú. „Zoberte si Bratislavu, Trenčín, Košice, menšie dediny. Všade existuje množstvový zber,“ reagoval jeden z občanov. „Prečo mám platiť tú istú sumu ako všetci tí, ktorí neseparujú?“ Primátor vyjadril pochopenie a súhlas s danou problematikou. Podľa jeho slov budeme do separovania aj tak nakoniec dotlačení európskou legislatívou. Pomôcť by mali aj pracovné skupiny Komisie životného prostredia. „Chceli by sme to urobiť v čo najkratšom časovom horizonte, aby boli obyvatelia spokojní, ale iste to nebude okamžite. Momentálne pracujeme na dotazníku, ktorý budeme medzi obyvateľov distribuovať. Chceme zistiť ich záujmy, priority, a, samozrejme, celú stratégiu separácie,“ odpovedala mestská poslankyňa Jarmila Králová a dodala, že dotazník by mal byť hotový začiatkom februára.

Obyvatelia Zobora a Dražoviec uviedli aj mnoho ďalších podnetných pripomienok. Navrhli aj spoplatnenie Radničných novín, prísnejšie dodržiavanie územného plánu, či zlepšenie dopravy zo Zobora do centra mesta napríklad ďalším pruhom okolo kasární.