Kde momentálne žiješ?

Žijem v Írsku v mestečku, ktoré sa volá Athay. Je to domovské mesto môjho manžela, usadili sme sa tu, pretože chcel byť blízko pri rodine. Žijú tu aj jeho tri sestry, tak sme sa tu rozhodli kúpiť domček. Mestečko je vzdialené asi tak hodinu od Dublinu, čo na naše pomery nie je vôbec ďaleko. Athaya je omnoho menšie ako Nitra. Možno, že si niekto u nás doma na Slovensku, zvlášť v Nitre, povie, že pozná každého, no tu to platí dvojnásobne vzhľadom na množstvo obyvateľov.

Aký je tvoj vzťah k Nitre?

Nitra mi samozrejme chýba, je to moje rodné mesto, v ktorom som prežila 24 rokov. Vraciam sa tam veľmi rada. Dokonca aj môj manžel si Nitru veľmi zamiloval, celkovo sa mu zapáčilo Slovensko, čiže pre nás je moje rodné mesto a štát taká malá idylka. Chodíme naspäť tak 3 – 4 krát do roka. Keď raz pôjdeme do dôchodku, tak by sme sa do Nitry chceli vrátiť – mám tam rodičov a jednu zo sestier. Láka nás aj podnebie, vzhľadom na to, že v Írsku nie sú veľmi teplé letá, inak sa Írsko veľmi podobá na Slovensko.

V čom je život v Írsku odlišnejší?

Nemyslím si, že oproti životu na Slovensku je tu nejaký rozdiel. Podľa mňa sa tieto dve krajiny veľmi nelíšia, aj čo sa týka ľudí alebo veľkosti krajiny. Občas mám pocit, že ľudia v Írsku ma vždy zaškatuľkujú ako cudzinca, aj keď som vydatá za Íra. Som pre nich cudzine, ktorý prišiel z inej krajiny, na to si však človek musí zvyknúť, ale inak je život veľmi podobný. No úprimne povedané, hneď teraz by som sa do Nitry nevrátila, pretože sa mi nezdá, že slovenská životná úroveň je veľmi dobrá.

V čom je podľa teba život v Nitre lepší?

Nitra je lepšia možno v tom, že je väčšia. Tu je ťažké udržať si zdravý odstup. V Nitre som síce poznala veľa ľudí, ale aj tak som mala nejakú tú anonymitu. V našom mestečku sa každý zaujíma o fungovanie toho druhého, občas je ťažké udržať svoje súkromie.

Pred odchodom do zahraničia si ovládala jazyk danej krajiny?

Prišla som sem bez angličtiny. Nehovorím, že som neovládala základy, no predtým som nikdy nedala dokopy súvislú vetu a neviedla s nikým súvislú konverzáciu. Pred tým, než som prišla do Írska, strávila som 3 letá na Cypre, kde je angličtina úplne iná. Všetko ukazuješ rukami a používaš svoj materinský jazyk, miesto toho, aby si komunikovala. Spomínam si, že keď som končila nitrianske gymnázium, naša učiteľka mi povedala, že po anglicky v živote rozprávať nebudem, teraz sa z toho smejem. Keby ma teraz počula, asi neverí vlastným ušiam.

Kde vznikol nápad založiť si školu plávania?

Pred 6 rokmi som stretla môjho manžela. Spoznali sme sa cez moju najlepšiu kamarátku. Dali sme sa dokopy a pred 5 rokmi – od októbra 2016, som sa rozhodla založiť vlastnú školu plávania, pretože fastfoody a manažérska pozícia neboli pre mňa. Pochádzam zo športovej rodiny a kvázi od 10 rokov som športovala triatlon. Popri tom som učila plávať malé deti v škole, ktorú mal založenú môj tréner. Pohyb ma znova chytil za srdce a zahryzla som sa do podujatia Ironman Triathlon.

Aký je tvoj vzťah k Nitre?

K Nitre mám viac menej pozitívny vzťah. Ako sa to vezme, v podstate sa do nej rada vraciam, ale ešte radšej z nej odchádzam.

Čo ti na Nitre chýba najviac, a ako často ju navštevuješ?

Najviac mi na mojom rodnom meste chýba rodina. Do Nitry sa pravidelne vraciame, dá sa povedať, že v priemere je to tak raz za mesiac.

Aký bol dôvod tvojho odchodu?

Odišla som kvôli škole a priateľovi – teraz už manželovi.

Aký je rozdiel medzi životom v Nitre a v zahraničí?

Život v Prahe je dosť rozdielny, asi rozdielnejší než v iných častiach Českej republiky. Je tu veľmi veľa cudzincov a je to cítiť, aj my bývame v časti, kde sú rôzne etniká. Okrem Slovákov okolo nás žijú Vietnamci, Číňania a rôzne iné národnosti. Najväčší kultúrny rozdiel teraz pociťujem na ihrisku, kam sa chodievame hrať s mojim malým synom, inakosť je badateľná vo výchove detí. Mesto tiež nie je až také „osobné“. Keď sa v Nitre s niekým stretnem na ulici je to poväčšine známy alebo aspoň niekto, koho som už mala možnosť stretnúť.

Plánuješ sa do Nitry vrátiť?

Stále neviem odpovedať na otázku týkajúcu sa môjho návratu. Jedno obdobie si vravím, že áno, viem si to predstaviť, potom zasa príde obdobie, kedy si vravím, že nie. Takže neviem. Momentálne, v tento deň a v tejto chvíli, návrat neplánujem.

Prečo ste si vybrali život vo veľkomeste?

Kvôli možnostiam. Človek tu toho môže veľa dosiahnuť a získať.

Pre aké faktory by si sa do svojho rodného mesta vrátila?

Vrátila by som sa z čisto rodinných dôvodov. V Nitre máme všetkých blízkych, veľa známych a priateľov. Tu sme sami a môžem povedať, že je veľmi náročné vychovávať dieťa v cudzej krajine, hoc žijeme u susedov. Stále sa tu cítim ako cudzinec a cudzincom aj zostanem.

Čo ťa odrádza od návratu do Nitry?

Dôvod, ktorý ma odrádza od návratu do Nitry je ten, že sa v Prahe cítime viac inkognito. Nepoznáme tu hneď všetkých a nevznikajú možno nejaké intrigy, ohováranie a podobne. Ďalej si neviem predstaviť, že by môj partner našiel v Nitre prácu. Pohybuje sa v oblasti IT technológií a v našom meste by asi nemal vhodné podmienky. Pre mňa je však hlavné byť so svojou rodinou, nech už sme kdekoľvek. Slovo domov sa neviaže k miestu, ale k mojej rodine a tou je môj manžel a syn. Keď by manžel zahlásil, že sa sťahujeme do Indie alebo Etiópie, tak sa zbalíme a ideme.

Kde momentálne žiješ a pracuješ?

Žijem v malom mestečku zvanom Venray. Nachádza sa na juhovýchode Holandska v regióne Limburg. Pracujem vo firme, ktorá sa zaoberá tlačiarňami. Pracujem tam ako upevňovač tlačiarní na palety a realizujem ich následný vývoz.

Aký je tvoj vzťah k Nitre?

K Nitre mám veľmi silné puto, ktoré ma už asi nikdy neopustí. V tom meste som prežil 33 rokov. Zažil som v ňom veľa dobrého, ale aj veľa zlého. Je to mesto, ktoré navždy ostane v mojom srdci.

Čo ti na Nitre chýba najviac?

Chýba mi hlavne rodina, aj keď v Nitre ostal bývať už len môj otec, ale zas aj známi a kamaráti. Taktiež mi chýba ten pocit poznať každý kút a uličku, na ktorú mám vždy nejakú spomienku, či už dobrú alebo zlú. Atmosféra nášho mesta je proste neopísateľná. Chýbajú mi podniky a priatelia, s ktorými sme nemali konkurenciu.

Ako často navštevuješ svoje rodné mesto?

Pravdu povediac, čím ďalej, tým menej chodievam “domov”. Na začiatku som sa snažil dostať sa na Slovensko v každej možnej chvíli, bolo to hlavne kvôli otcovi a v prvom rade kvôli mojej dcérke Barborke. Momentálne sa chystám pozrieť rodinu po roku. Ale zvykol som si na to odlúčenie. Musím však povedať, že okrem otca a dcérky nie je v Nitre a ani na Slovensku vlastne nič, čo by ma ťahalo späť.

Pociťuješ nejaký rozdiel medzi životom v Nitre a v zahraničí?

Pociťujem ho každý deň. Je to tu proste iné. Ľudia, život, architektúra, zvyky a všetko, o čom som nikdy ani nepremýšľal. Tu sa ľudia nezaťažujú hlúposťami ako sú závisť, intrigy, rasizmus a negativita. Pamätám si, keď som pred rokom prišiel domov na Vianoce. Vystúpil som pred obchodným domom na Klokočine, že spravím rýchly nákup a po 5minútach som mal chuť sadnúť do auta a vrátiť sa naspäť do Holandska. Dôvodom bol incident, ktorého som bol svedkom. Predavačka za kasou hovorila platiacej pani, ktorú vlastne ani nepozná, aká je škoda, že ich Hitler všetkých nezabil. Na mysli mala zrejme jej dcéru – malú, kučeravú a trochu kričiacu malú Rómku, ktorá vlastne z môjho pohľadu nebola o moc iná ako ostatné nevychované deti. A pritom bol čas Vianoc – sviatky lásky a porozumenia.

Aký bol dôvod tvojho odchodu do zahraničia?

Dôvodov bolo viac. Keď tak uvažujem, môj odchod nezapríčinila finančná situácia, hoci ani tá nebola ružová. Môj odchod zapríčinila životná situácia, v ktorej som sa nachádzal. Potreboval som z Nitry skrátka vypadnúť. Možno mi to zachránilo život.

Vrátil by si sa znova do Nitry nastálo?

Tak to ani náhodou. Sú tam síce ľudia, s ktorými som vždy rád trávil čas, ale teraz viem, že ma v Nitre sprevádzajú spomienky, ktoré by som najradšej vymazal z hlavy. Takže nie, už by som tam nechcel bývať. Celkovo som tu začal nový život a som tu naozaj spokojný.

Ovládal si pred svojím odchodom jazyk danej krajiny?

Vedel som trochu po anglicky a nemecky. Čo sa týka holandštiny, nemal som ani len predstavu ako ten jazyk vôbec znie. Našťastie, v Holandsku nemajú ľudia problém s angličtinou a s nemčinou. Po holandsky viem stále veľmi málo, a to som tu štvrtý rok. Niekedy si myslím, že sa skôr naučím po japonsky, ale krok po kroku sa k tomu raz hádam dopracujem.

Kde momentálne žiješ a pracuješ?

Od septembra žijem v Rakúsku, v meste Krems an der Donau, kúsok od Viedne. Venujem sa kráse a vizáži. Som kozmetička.

Aký máš k Nitre vzťah a čo ti na nej chýba najviac?

Môj vzťah k Nitre je veľmi pozitívny, hlavne pre spomienky na strednú školu a výšku. Obe som absolvovala práve tam. Najviac sa mi asi cnie za atmosférou mesta. Hlavne pred sviatkami. Vždy s radosťou spomínam na vianočné trhy pred divadlom a na bezstarostné študentské časy.

Vraciaš sa do Nitry pravidelne?

Áno, keď som na Slovensku, vždy sa tam zastavím a stretnem sa s kamarátmi alebo s bývalými spolužiačkami. Niektoré už majú svoje vlastné deti, tak spolu ideme kočíkovať.

Aký je rozdiel medzi životom v Nitre a v zahraničí?

Za ten čas, čo som žila v Amerike, plavila sa na lodi a nakoniec sa usadila v Rakúsku, som naozaj nepocítila nejaké markantné rozdiely. Ľudia sú podľa mňa rovnakí, chcú všade v podstate to isté. Najväčší rozdiel vnímam len kvôli reči. Tiež v zahraničí chvíľu trvá, kým si nájdem nejakých blízkych ľudí. Po osvojení jazyka a nájdení tej správnej partie, už ide všetko ľahšie.

Čo bol dôvod tvojho odchodu do zahraničia? 

Zvedavosť. Už počas výšky som skúsila aké je „vysnívané leto v USA“ a bolo to fakt super, takže ma to nakoplo k tomu, aby som ďalej cestovala a spoznávala svet. Neskôr po škole som zistila, že na Slovensku je veľmi náročné nájsť dobre platovo ohodnotenú prácu. To bol ďalší dôvod, prečo som sa rozhodla skúsiť to u susedov v Rakúsku, ale aj na výletnej lodi v Nemecku. Vďaka tejto práci som musela absolvovať námornícky kurz, kde nás učili ako prežiť na lodi, dať prvú pomoc, evakuovať sa a podobne. Bola to naozaj zaujímavá skúsenosť. Ale nepokladala by som sa teraz za odborníka na námornícky štýl. (smiech)

Prišla by si do Nitry bývať na stálo?

Zatiaľ nad tým neuvažujem, aj keď je pravda, že mi chýba rodina a kamaráti. Na druhej strane, život v zahraničí mi zatiaľ plne vyhovuje. Sú tu lepšie pracovné podmienky.

Pochádzaš z iného mesta, ale Nitru pravidelne navštevuješ. Prečo?

Pochádzam síce zo Šale, no v Nitre som študovala na športovom gymnáziu, vďaka čomu som tu spoznala väčšinu mojich kamarátov, s ktorými som v pravidelnom kontakte doteraz.

Čo ti na Nitre chýba najviac?

Najviac mi chýbajú kamaráti a ešte bezstarostné teenagerské časy. Zo Slovenska mi vo všeobecnosti najviac chýba moja rodina, pocit nebyť niekde cudzinec a jednoduchosť rozprávania v materinskom jazyku.

Prečo si sa rozhodla vycestovať?

Vždy som si chcela vyskúšať život v zahraničí, konkrétne v západnej Európe, kvôli jazykom a skúsenostiam. Bola som k tomu aj odmalička vedená.

V čom je podľa teba rozdielny život ľudí v Paríži a v Nitre?

Rozdielov je veľa. Ja osobne vnímam zatiaľ najväčší rozdiel v zmýšľaní a správaní sa ľudí. Vo Francúzsku sú vo všeobecnosti ľudia milší, najmä v službách. Nikdy sa mi napríklad nestalo, že by som stretla nepríjemnú predavačku, čo je, bohužiaľ, na Slovensku štandard. Ľudia si tu oveľa menej závidia a viac prajú, nepretvarujú sa a neriešia “čo povedia susedia”. Nekladú taký dôraz na materialistické hodnoty a sú oveľa viac kultúrne založení.

Návšteva divadla, galérie, vernisáže alebo koncertu je v Paríži raz do týždňa bežná záležitosť.

Rozdielnosť myslenia sa dá pozorovať aj na výzore a vkuse. Nepomerne menej ľudí tu podstupuje plastické operácie, ženy sa toľko nemaľujú, z oblečenia nekričí značka a celkovo pôsobia menej vulgárne. Keď som sem prišla pôsobilo to na mňa “neupravene”, teraz by som to skôr nazvala prirodzené a zdá sa mi to oveľa príjemnejšie.

Je ešte niečo, čo si si všimla až po odchode do zahraničia?

Vec, ktorú som si uvedomila, až keď som odišla žiť do zahraničia je, že na Slovensku ľudia stále súťažia. Predbiehajú sa v tom, kto má drahšie auto, kabelku, lepší mobil, krajší dom alebo šikovnejšie dieťa. Tiež som to robila, ale som rada, že mi zahraničie v tomto smere otvorilo oči.

Čo momentálne vnímaš ako najväčší problém Nitranov a Parížanov?

Rasizmus a xenofóbia sú veľký problém u nás doma. V Paríži, kde sa ľudia aj skutočne stretnú s inými rasami, kultúrami a vyznaniami, vídam oveľa menej takýchto názorov. Na druhej strane, francúzska byrokracia, čo sa týka všetkých administratívnych záležitostí, je katastrofálna. Na vybavenie hocakého dokladu si počkáte minimálne mesiac, niekedy aj dva roky. Národným športom sú tu štrajky, čo vie výrazne skomplikovať život. Ale to neberiem ako mínus, lebo vyjadriť svoj názor či nesúhlas, je dôležité, inak sa veci nezmenia.

Ako často sa vraciaš domov?

Vraciam sa pravidelne, snažím sa chodiť domov tak raz za dva mesiace.

Plánuješ sa na Slovensko vrátiť na stálo?

Keďže tam mám celú svoju rodinu a som jedináčik, viem, že raz sa budem musieť vrátiť. Zatiaľ mi to ale takto vyhovuje, najmä kvôli vyššie spomenutým rozdielom – nie sú to hodnoty, s ktorými sa stotožňujem a na ktoré sa chcem vo svojom živote zamerať.

Kde momentálne žiješ a pracuješ?

Momentálne žijem v New Yorku, presnejšie v Brooklyne, kde aj pracujem. Prácu mám kúsok od domu, čo je veľká výhoda. Dochádzam teda peši. Zatiaľ pôsobím v talianskej kaviarni, ale mám iné vyhliadky. Toto je len dočasné.

Aký je tvoj vzťah k Nitre?

K Nitre mám silný vzťah, je to moje rodné mesto, kde som prežila najkrajšie obdobie, a to detstvo. Dokonca mám aj tu vo svojej izbe zavesený obraz Nitrianskeho hradu.

Čo ti na Nitre najviac chýba?

Najviac mi určite, ako každému žijúcemu človeku v zahraničí, chýba rodina a priatelia, ale hlavne mi chýbajú Vianoce prežité v Nitre s rodinou. Tu sú sviatky úplne iné ako doma. NY je cez vianočné sviatky krásny, ale Nitre sa to nevyrovná. Napríklad také vianočné mestečko ako máme my v Nitre, tu nenájdete.

Navštevuješ svoje domovské mesto často?

Pravdu povediac, od kedy som v Amerike, som doma ešte nebola, a to už je niečo cez 6 rokov. Proste to nebolo možné, ale veci sa pohli a na jar ma tam čakajte. Som zvedavá, čo ma doma prekvapí.

Aký je rozdiel medzi životom v NY a v Nitre?

Rozdiel medzi životom doma a tu je ozaj veľký. Ľudia si tu tak nezávidia, nepredbiehajú sa kto má čo lepšie, príde mi, že sú si viac nápomocní. Ak prídem do obchodu, predavačky sa usmejú a poprajú mi pekný deň. A je jedno, či dačo kúpim alebo nie. Je tu väčšia sloboda, lebo nikto nikoho nerieši, pokiaľ nie si v slovenskej komunite. Je tu aj viac možností, čo sa týka práce. Ponuka reštaurácií je tiež rozmanitá, človek tu v podstate nájde úplne všetko čo hľadá, dokonca aj slovenskú kuchyňu. Trh z potravinami a celkovo obchod je tu veľmi otvorený. Hlavne je tu mnoho kultúr, takže sa aj ja niečo nové vždy naučím. Aj cestovanie tu má veľké výhody. Mimo NY sú letenky pomerne lacné a napríklad Miami nie je ďaleko. 

Aký bol dôvod tvojho odchodu do zahraničia?

Môj dôvod odchodu bola zvedavosť a chuť vyskúšať niečo nové. Doma mi bolo dobre, ale chcela som isť skúsiť žiť do zahraničia a keďže tu mám sesternicu, tak voľba padla na NY. Zo začiatku som zázemie mala u nej a po 2 týždňoch som sa osamostatnila. Plánovala som 3 mesiace, ale zapáčilo sa mi tu.

Vedela by si si predstaviť návrat do svojej domoviny nastálo?

Ťažko povedať, či by som prišla späť. Momentálne som šťastná tu, mám tu aj manžela a svoje pohodlie, takže asi skôr nie. Ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy.

Ovládala si angličtinu predtým, ako si sa rozhodla vycestovať?

Jazyk som veru neovládala. Predtým, ako som odišla, som navštívila taký rýchlokurz, nech mám aspoň základy, ale postupne som sa naučila komunikovať, aj keď mi to trvalo pomerne dlho. Zo začiatku som sa totiž dostala do slovenskej komunity, kde som angličtinu nepotrebovala.

Aké je žiť v meste s najväčšou kriminalitou? Cítiš sa v NY bezpečne?

Kde je teraz bezpečne? Tak je tu určite kriminalita, ale nemyslím si, že je to také, ako to vykresľujú médiá. Veľa mojich známych sa ma pýta na Bronx, či je to tam ozaj také strašné. Odpoveď je – záleží kde. Ani doma nie je bezpečné chodiť večer po uliciach, kde to človek nepozná. Rovnaké je to aj tu. Je pravda, že som sa tu stretla s pár atentátmi, ale to sa môže stať hocikde. Každopádne si myslím, že teraz je NY viac strážený a bezpečnejší než bol kedysi.

Aké je tvoje civilné zamestnanie, kde presne pracuješ a bývaš?

Pracujem ako kuchár a momentálne žijem a aj pracujem v lyžiarskom stredisku Hochfügen neďaleko Innsbrucku, čiže Tirolsko.

Aký je tvoj vzťah k Nitre a ako často ju navštevuješ?

Nitru mám veľmi rád, vyrastal som v nej a vraciam sa tam s radosťou. Je to môj domov, kde žije väčšina mojej najbližšej rodiny. Svoje rodné mesto navštevujem pravidelne, keďže pracujem sezónne, stále si nájdem čas na nejaký mesiac – dva, kedy sa vrátim naspäť. Je príjemné znova vidieť všetkých kamarátov aj blízkych.

Pracuješ v nebezpečných podmienkach?

Ako sa to vezme. Máme tu všetok dostupný komfort, no stane sa, že sa príroda občas rozhodne zblázniť a nám nezostáva nič iné, než počkať a modliť sa. Po nemecky.

Ovládal si jazyk predtým ako si nastúpil na svoju pracovnú pozíciu?

Nie, vedel som iba hrubé základy a nadávky, inak nič moc. Ďalšia vec je, že sa tu rozpráva inou nemčinou a zamestnanci nie sú len Nemci, ale aj Poliaci, Česi a občas Slováci.

V čom je podľa teba život v Nitre odlišný?

Život v Nitre a život tu je rozdielny, hlavne čo sa týka ľudskej mentality. Keďže žijem v malom mestečku, ľudia sú viac priateľskejší. Každý sa tu každému pozdraví, dokonca aj vtedy, keď sa nepoznajú. Život tu nie je taký stresujúci ako som bol zvyknutý v Nitre, kde sa väčšina ľudí naháňala do ale z práce. Porovnal by som aj platové podmienky, aj v Nitre som bol zamestnaný ako kuchár, tu je výška platu citeľne vyššia, zato ceny nájmov bytov sú porovnateľné s Nitrou.

Iný je tu životný štýl, stalo sa mi, že som raz počas letnej sezóny stretol deduška ako z rozprávky. Ten potom nasadol aj so svojou – zrejme manželkou – do červeného Porche a odfrčali preč, čo bol pre mňa mierny šok. Určite je tu niečo drahšie, ale ceny potravín a drogérie sa moc nelíšia od tých našich.

Chcel by si sa do Nitry znova vrátiť natrvalo?

Určite áno, chcel. Zatiaľ je to však ešte otázka budúcnosti. Momentálne som spokojný s pracovnou pozíciou a ľuďmi, čo mám okolo seba.

Čo ti na Nitre chýba najviac?

Chýbajú mi kamaráti a možnosť ísť si spolu s nimi niekde sadnúť, no určite mi najviac chýba rodina a priatelia. Tiež sa mi na Nitre páči, že mám všetko po ruke.