Je za naše životy zodpovedný Boh?
Ľudia, ktorí sa zamýšľali nad touto otázkou, sa nazývali deistami. Podľa nich Boh existuje, vnímali ho ako prapríčinou sveta. Po vzniku sveta však do vývinu ďalej nezasahuje. Život vo svete sa podľa ich teórií vyvíja podľa vlastných zákonov. Pôvodcom tohto učenia je anglický filozof Herbert zo Cherbury.

Kto nepozná Voltaira?
Voltaire, vlastným menom François – Marie Arouet, je významnou postavou v dejinách francúzskej histórie. Volaire bol významný francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ osvietenstva. Známe boli jeho uštipačné a vtipné, ale často kruté pamflety. Kvôli nim sa stal tŕňom v oku francúzskej šľachty a dostal sa aj do neslávne známej Bastily. Cirkev a náboženstvo videl ako veľkú prekážku v pokroku. Myšlienku nesmrteľnosti duše považoval za nemožnú. Zastával teóriu, že svet sa má riadiť vedou a nie svojvôľou jedného človeka. Jeho názory boli veľmi populárne v celej Európe.

Osvietenský absolutizmus
Predstavuje formu vlády, ktorá bola typická pre niektoré európske krajiny v 18. storočí. Panovníci predstavujúci osvietenský absolutizmus vytvárali reformy, ktoré mali ich štát ekonomicky pozdvihnúť a zmodernizovať.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi osvietenského absolutizmu boli Fridrich II. v Prusku, Mária Terézia a jej syn Jozef II. v rakúskej monarchii, v Rusku to bola Katarína Veľká.

Písať, čítať, počítať
Márii Terézii vďačíme za to, že sme museli chodiť do školy. Písal sa rok 1774, keď Mária zaviedla školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. O uzákonenie povinnej školskej dochádzky sa zaslúžil jej syn Jozef II.

Počas panovania Márie Terézie vznikli rôzne typy škôl – základné, meštiacke, gymnázia, ale aj vysoké školy.

Okrem školskej reformy sa pričinila o ekonomické, vojenské, finančné, náboženské reformy. Zaoberala sa aj otázkou colnej politiky a poľnohospodárstva. Mária Terézia bola energickou ženou s pevnou vôľou. Historici o nej hovoria ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z rodu Habsburgovcov.

Osvietenstvo môžeme definovať ako súbor myšlienkových prúdov a politických postojov, ktorých spoločnou črtou bolo odvrátenie sa od viery k rozumu, od cirkevných dogiem k vedeckému poznaniu a v neposlednom rade od fanatizmu k tolerancii. Príchod osvietenstva možno považovať za koniec doby temného stredoveku.

Vedci, spisovatelia, lekári aj obyčajní ľudia, ktorí presadzovali vzdelávanie, si mysleli, že ich vzdelanie osvieti. Práve to bol dôvod, prečo bola táto etapa nazvaná osvietenstvom.

V polovici 18. storočia sa francúzski osvietenci, a to konkrétne J. B. Le Rond d’Alembert, D. Diderot, J. J. Rousseau a F. M. A. Voltaire rozhodli, že svoje vedomosti spíšu do jednej múdrej knihy – Encyklopédie.

Encyklopédia je náučné dielo, ktoré sa jasne a stručne snaží čitateľovi poskytnúť dosiahnuté poznatky z rôznych odborov. Prvú Encyklopédiu vydávali 29 rokov a vyšlo 25-tisíc výtlačkov. Udialo sa to v rokoch 1751 – 1780. Pre Francúzsko malo vydanie encyklopédie aj obrovský finančný význam. Z jej vydávania zarobili Francúzi viac, ako zo svojich kolónií v Ázii.

Osvietenci tvrdili, že človek je tvor inteligentný a môže sa zdokonalovať používaním rozumu.

Už budúci týždeň si v nasledujúcom článku priblížime najvýznamnejších predstaviteľov osvietenstva, termín deizmus a panovníkov, ktorí predstavovali osvietenský absolutizmus.