Na svojom štvrtkovom rokovaní bude nitrianske mestské zastupiteľstvo, okrem iného, schvaľovať rozpočet mesta na rok 2021.

Poslanci budú opätovne rozhodovať aj o tom, či Nitra pristúpi k zákazu herní a kasín na svojom území. Vstup budú mať povolený aj novinári. „Tí nemusia mať počas štvrtkového rokovania mestského zastupiteľstva platný negatívny test. Zasadaciu miestnosť sa nám podarí predeliť spôsobom, ktorý oddelí pretestovaných poslancov a pracovníkov úradu od médií,“ povedal Holúbek.

Časť z nich preto vyzýva primátora Mareka Hattasa, aby urýchlene zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s jediným bodom programu.

Tým by mala byť úprava rozpočtu Nitry na rok 2020 prijatím opatrení na zníženie výdavkov mesta vzhľadom na nepriaznivý trend vývoja ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu. „Som veľmi rád, že poslanci mestského zastupiteľstva sa aj naďalej zaujímajú o veci verejné. Finančné otázky budeme riešiť na mestskom zastupiteľstve, ktoré je naplánované na 10. septembra, pričom sa budeme riadiť odporúčaniami ministra financií Eduarda Hegera,“ odkázal poslancom primátor, ktorý im za prejavený záujem riešiť ekonomické témy ďakuje. „Teším sa na konštruktívnu debatu a to najskôr na mestskej rade 25. augusta a následne na mestskom zastupiteľstve 10. septembra,“ uzavrel Hattas.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Jeho vyjadrenie podporil aj Jozef Stümpel , ktorého športové úspechy sa zapísali do histórie slovenského hokeja. „Chápem momentálnu situáciu, no viem, čo všetko je v možnostiach mesta. Naše športoviská sú, dá sa povedať, v dezolátnom stave. Bol by som nerád, keby niektoré kluby, čo len prežívajú, ukončili svoje fungovanie. Bol by som za to, aby sa krátenie zrušilo a aby kluby dostali 100 % prisľúbenú čiastku,“ dodáva.

Ďalšie argumenty od poslancov poukazovali na fakt, že hoci športové kluby nevykonávali svoju činnosť, museli platiť trénerov, nájmy za priestory a svoje prevádzkové náklady. Poslanec Pravda zas nerozumel tomu, prečo nebol návrh na skrátenie dotácie predložený aj komisii športu. „Tento materiál nebol predložený do komisie športu, myslím si, že takýmto spôsobom by sa postupovať nemalo,“ odkazuje Pravda.

Druhá strana mince sa odvoláva na vzniknutú situáciu, ktorá si jednoducho vyžaduje nevyhnutné opatrenia, ktoré ušetria peniaze. „Je dôležité povedať, že nikto nechce zrušiť podporu športu. Mne osobne príde logické, že pokiaľ tá možnosť je tak prispôsobíme výšku dotácií, tak isto, ako budeme zrejme prispôsobovať všetky výdavkové časti nášho rozpočtu,“ informuje poslanec Ágh.

Krátenie rozpočtu sa ale, podla slov Miloša Dovičoviča, nedotklo projektov programu Mením moje mesto, ktorý nemohol pre pandémiu zorganizovať svoje dve akcie, tie boli presunuté do rozpočtu roku 2021. Aj preto prišiel spomínaný poslanec s pozmeňujúcim návrhom, kde mestské zastupiteľstvo neschvaľuje úpravy výšky dotácií a ukladá prednostovi mestského úradu povinnosť zabezpečiť vyplatenie dotácií vo výške, ktorá sa schválila 25. 2. 2020.

Pred hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu od poslanca Dovičoviča sa do diskusie zapojil aj Peter Oremus. Ten prízvukoval, že nitrianske športové kluby podporuje mesto len čiastočne. Hlavnými mecenášmi sú sponzori, veľké firmy, ktoré budú mať tento rok problémy samé so sebou, preto sa na ne športové odvetvie nemôže spoliehať. Na krátenie dotácií podľa jeho slov doplatí hlavne mládež, ktorá by mala dostať 50 % zo sľúbených peňazí, na ktoré chce mesto siahnuť.

Poslanci nakoniec schválili pozmeňujúci návrh poslanca Dovičoviča a krátenie príjmov na šport sa konať nebude.

Hlasovať za uvedené projekty mohli občania na stránke, ktorú vytvorilo mesto – Hlas občanov sk. Túto možnosť využilo 5 830 ľudí. Pre prebiehajúcu pandémiu sa vedenie mesta stretlo s organizátormi projektov. Keďže niektoré podujatia sú školského alebo kultúrneho typu, ich budúcnosť bola nejasná. Nakoniec sa za prítomnosti finančné oddelenie a právne oddelenie mesto dohodlo na alternatíve zorganizovať 8 projektov ešte v priebehu tohto roka a 2 projekty odložiť na rok 2021. Navrhované bolo preto aj upravenie výšky rozpočtovej položky na 32-tisíc €, pričom sa budúci rok odovzdá 7 405 €, ktoré potrebujú organizátori odložených projektov.

Presunutie organizácie podujatí na budúci rok sa však nepozdávalo poslancovi Dovičovičoci: „Podľa projektu Mením moje mesto my nemôžme uzatvárať teraz zmluvy na rok 2021. Tie dotácie sú na tento rok, uzatvárať zmluvy na budúci rok nie je podľa môjho názoru možné. Poprosil by som reakciu na moje pripomienky.“ Na nedostatky predloženého materiálu poukázal aj poslanec Štefek: „Ja nie som pripravený za takto predložené uznesenie hlasovať. Tento materiál nemá jadro, má len úvodovú správu. Bolo by vhodné vrátiť ho na dopracovanie.“ Podľa slov hlavnej kontrolórky však mesto prijalo všetky opatrenia, ktoré umožnia podpísať zmluvy v tomto roku: „Keďže zastupiteľstvo súhlasí s tým, že tie finančné prostriedky sa z tohto ročného rozpočtu presunú do rozpočtu 2021 na tie dva projekty.“

Pred hlasovaním sa ujal slova aj primátor mesta Nitry Marek Hattas: „Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili tohto projektu. Hlavne ľudom, ktorí sa prihlásili s konkrétnymi projektami a, samozrejme, aj ľuďom, ktorí hlasovali. Veľmi si to ceníme. Pre mesto je dôležité zapájať občanov do procesu participatívneho rozhodovania.“

Uznesenie bolo nakoniec prijaté.

Vzniknúť by malo päť odborov a 25 nových pracovných miest.

Novovznikajúca organizačná štruktúra by mala podľa prednostu doplniť stavy zamestnancov na odborných pozíciách a vytvoriť priestor na zamestnanie ľudí, ktorí nahradia pracovníkov odchádzajúcich na penziu. „Nemôžeme fungovať spôsobom, že zamestnanec jeden deň odíde a druhý deň na jeho miesto nastúpi niekto nový. V mnohých prípadoch musí prebiehať dlhodobé odovzdávanie agendy,“ pripomína Horák. Obsadzovanie niektorých nových miest bude podľa prednostu záležať od získanej finančnej podpory: „Sú vytvorené pozície, ktoré budeme obsadzovať v prípade, že dostaneme peniaze z projektov.“ Pozície by tiež nemali byť obsadzované naraz, v blízkej budúcnosti vedenie úradu počíta s piatimi až siedmimi novými zamestnancami. „Chápeme to ako zefektívnenie a zreálnenie toho stavu, aký tu je a aké služby potrebujeme ponúkať,“ doplnil primátor Nitry Marek Hattas.

Zmeny rozhádali aj koaličných poslancov

Nezodpovedné mrhanie financiami aj ignorácia pripomienok poslancov. Na primátora Mareka Hattasa sa zniesla vlna kritiky. Koaliční partneri podľa poslankyne Anny Laurinec Šmehilovej primátorovi v súčasnej situácii navrhli len nevyhnutné personálne zmeny, ich požiadavky však neboli zohľadnené. Peter Oremus zas označil zámer Hattasa minimálne za nezodpovedný: „Za predchádzajúceho vedenia mesta mal mestský úrad 235 zamestnancov. V súčasnosti má 288 pracovných miest, z toho zhruba 25 nie je obsadených. Teraz ideme vytvárať ďalších 25 miest. Na jednej strane sa zvyšujú dane, poplatky – lebo musíme, na strane druhej sa šafári s peniazmi v čase, keď nevieme, aký až bude vplyv koronakrízy na náš rozpočet, ale tušíme, že bude obrovský.“ V takomto období sa podľa neho musia veci zlučovať a funkcie kumulovať, nie vytvárať. „Zverili sme riadenie mesta do rúk hazardérov,“ pokračoval v ostrej kritike Oremus, ktorý si všimol, že vedenie Nitry kladie najväčší dôraz na propagandu. „Je tam sedem pracovných miest. Človek, ktorého nikto nevolil, bude posudzovať v médiách poslancov a bude sa tu stavať do pozície nejakého šéfa,“ narážajúc na odborného poradcu pre komunikáciu Henricha Vargu rozhorčene ukončil svoju reč nezávislý poslanec.

Primátor pripomienky poslancov k organizačnej štruktúre úradu odignoroval.

Jedným z hlavných kvalitne argumentačne pripravených kritikov prístupu Hattasa bol poslanec Ján Vančo, ktorého mrzí, že k dohode medzi poslancami a primátorom neprišlo. Podľa jeho slov sa s takouto neochotou pristúpiť na argumenty poslancov a až tvrdosťou za uplynulých niekoľko rokov ešte nestretol. „Väčšinou sa v zastupiteľstve vadí koalícia s opozíciou. No v tomto volebnom období čo sa deje, to som nezažila ani v tom minulom,“ doplnila poslankyňa Petra Ajdariová.

Navýšenie pracovných miest bez predchádzajúceho auditu je pre väčšiu časť mestského zastupiteľstva neprijateľné.

„Vie nám vôbec niekto povedať, aké veľké peniaze budeme musieť vynaložiť na tieto novovytvorené pracovné miesta? O koľko stúpli mzdové náklady od začiatku vedenia mesta?“ pýtal sa Miloslav Hatala z poslaneckého klubu Demokratická koalícia pravicových strán. Potrebu auditu zdôraznil aj nezávislý Miroslav Gut: „Bez personálneho auditu efektivitu nezvýšime. My poslanci sme sa ho dožadovali už v minulosti, do dnes na to nebolo odpovedané. Hovoríte o širokej diskusii, vy však nediskutujete s poslancami naprieč celým auditóriom.“

Poslanci na utorkovom mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva s navrhovanou zmenou organizačnej štruktúry mestského úradu nesúhlasili a uznesenie neprijali.

Predložený materiál mal však len informatívny charakter, a tak je neprijatie uznesenia len formálna záležitosť. Organizačná štruktúra mesta je výlučne v kompetencii primátora mesta. Poslanci mohli tento proces ovplyvniť len odmietnutím príslušných rozpočtových opatrení. Takýto krok avizovali viacerí z nich, výsledkom čoho je prijatie len jednej časti (A) predmetného materiálu. S časťou B, v ktorej sú zahrnuté aj presuny v zmysle organizačných zmien, súhlasilo len 8 prítomných poslancov. Financovanie reorganizácie mestského úradu teda schválené nebolo.

Nitra má šancu zabojovať o titul rovnako ako fínske mestá. Podľa informácií sa jedno z nich stane tiež Európskym hlavným mestom kultúry 2026 a bude „dvojičkou“ s jedným slovenským mestom.

Len pripomíname, že zo slovenských miest sa doteraz podarilo získať tento titul iba Košiciam. Mesto z ocenenia výrazne profitovalo – vďaka projektu sa zrekonštruovali značné časti košickej kultúrnej infraštruktúry, výrazne sa zvýšil cestovný ruch v regióne a celkovo sa zmenil vzťah obyvateľov ku kultúre. Projekt taktiež, podľa informácií, umožnil zapojenie nezamestnaných a seniorov.

Netreba však zabúdať ani na to, že sa niekoľkokrát spomínali aj problémy s prevádzkou zrekonštruovaných objektov, čo pripomenul na 17. mimoriadnom mestskom zasadnutí poslanec Dovičovič: „Hlavný problém je udržateľnosť, tá je kľúčová. Košice majú s tými objektami, ktoré postavili dodnes dosť veľké problémy.” Na jeho poznámku zareagoval aj primátor mesta Marek Hattas: „Ja hovorím, poučme sa z toho. V Košiciach boli svojho času problémy s udržateľnosťou pretože sa tie budovy nemohli používať na komerčný prenájom, ale skúsme to nastaviť tak, aby to fungovalo.”

V snahe o získanie titulu rozbehli kompetentní viacero krokov – na projekte pracuje cez 40 ľudí z nezávislej kultúrnej scény, zriaďovanej kultúry, odboru kultúry na nitrianskej radnici aj z oboch miestnych univerzít.

Systém tak podporujú najmä dobrovoľníci.

Mesto Nitra taktiež spustilo dotazník, ktorý zaznamenáva názory obyvateľov na kultúrny život v Nitre. Ten je možné vyplniť do 15. mája 2020. Nachádza sa na titulnej webovej stránke mesta Nitra (www.nitra.sk). V nasledujúcich dňoch sa od samosprávy tiež dočkáme vytvorením tímu odborníkov, ktorí predostrú vizuálnu identitu projektu.

„Hneď po vyhlásení výzvy na predkladanie prihlášok do akcie Európske hlavné mesto kultúry 2026 Ministerstvom kultúry SR zareagovalo mesto Nitra prípravou plánu projektu. Mesto chce nastaviť novú Stratégiu rozvoja kultúry a kultúrneho cestovného ruchu na roky 2020 – 2030. Nová stratégia má byť moderný dokument, ktorý si bez problémov prečítajú všetci obyvatelia Nitry, a ktorý jasne pomenuje kľúčové kultúrne akcie mesta, ciele ďalšieho rozvoja a finančné mechanizmy na podporu kultúry v meste,“ vysvetľuje Irena Lehocká, koordinátorka pre prípravu kultúrnych centier.

„Projekt Nitra 2026 bude príbehom mesta a ľudí, ktorí v ňom žili a žijú. Nie príbehom vymysleným, ale reálnym, ktorý odzrkadľuje silné momenty aj problémy v meste a rozpráva príbeh budúcej kultúrnej Nitry v roku 2026,” dodáva Tomáš Holúbek, hovorca Nitry.

Postupne odoznieva, že materiál č. 500/2020 Európske hlavné mesto kultúry sa zameriava aj na získanie investícií na zveľadenie kultúrnej infraštruktúry, verejných priestranstiev a podobne. Ak by sme stanovenú súťaž vyhrali, nášmu mestu by to mohlo priniesť cca 70 miliónov eur. Tie by poputovali do kasy z predpokladaného zvýšenia cestovného ruchu. Hoci znie tento scenár priam rozprávkovo, prišli na rad otázky, koľko nás bude všetko stáť a kde ešte ušetriť?

Z diskusie vysvitlo, že prvotne žiadaných 100 tisíc sa dalo okresať na 50 tisíc eur. „Za komisiu kultúry sme tento materiál podporili. Moja otázka však znie, keď vieme ísť v prvej fáze zo sto na päťdesiat tisíc, vieme ušetriť aj inde? Lebo v súčasnej finančnej situáciu vynaložiť financie na takéto projekty je dosť veľké riziko,“ pripomína Pavol Obertáš, poslanec mestského zastupiteľstva.

Po jeho otázke sa ukazuje, že sa ušetriť síce dalo, no cena bola vysoká. „Na čom môžeme šetriť sú len ľudia. Ľudia z univerzít a z nezriaďovacej kultúry na tom pracujú zadarmo. Myslím si, že položkový rozpočet je úplne detailný. Neviem si predstaviť, kde viac šetriť. Jedine rozpísať občerstvenie na vody a chlebíčky,“ vysvetľuje Irena Lehocká, koordinátorka kreatívneho centra.

„Môžeme dať výzvu, kto by chcel prispieť chlebíčkami?“ navrhuje primátor mesta Nitry Marek Hattas.

Po nie celkom vážnej otázke od primátora sa znova dostáva na pretras, kde sa podarilo toľko ušetriť? Boli snáď prepustení nejakí ľudia? Na to odpovedá sám primátor: „Nie, našťastie tu máme aktivistov, kultúrnikov, ktorí sú srdcom Nitrania a chcú pomôcť. Len kvôli tomu sme to dokázali zoškrtať a vôbec sa mi to nepáči, lebo na ľuďoch by sme nemali šetriť“ .

„Ja by som chcela položiť filozofickú otázku či organizačne, finančne a ekonomicky sme pripravený toto zvládnuť, pretože mi okrem tejto výzvy a tejto práce, predsa máme ešte aj kreatívne centrum. Zvládneme tieto dva projekty súbežne, nemáme priveľké ambície?“ pýta sa Marta Rácová, poslankyňa MSÚ na margo projektu EHMK.

Odpoveď nenechala na seba dlho čakať: „Pokiaľ si nebudeme dávať vízie vysoko v tomto meste nebude nič! Ja pevne verím, že tu máme kvalitný tím a ľudí naokolo, čo chcú pomáhať. Poďme do toho, nebojme sa toho!“ prízvukuje Marek Hattas, primátor. Do diskusie sa nakoniec pripojil aj hlavný architekt mesta Nitry Viktor Šabík. Ten podporil návrh zabojovať o výzvu: „Zisk titulu EHMK je prestížna záležitosť, ktorá zvyšuje kultúrnu identitu mesta. Ako hovoril W. Churchill v snemovni lordov v roku 1942, keď sa dozvedel, že mu skrátili rozpočet na kultúru: ,Ak máme škrtať rozpočet pre kultúru tak načo vôbec vedieme vojnu?ʻ„

Hlasovanie prebehlo, výsledok bol jednoznačný, poslanci nakoniec návrh č. 500/2020 schválili. Koľko chlebíčkov máme nachystať?

Projekt zahŕňa

• analýzu aktuálneho stavu existujúcich opatrení na miestnej úrovni zameraných na mladých ľudí
• zisťovanie a analýzu potrieb mladých ľudí v meste Nitra
• identifikovanie najvážnejších problémov a výziev, ktorým čelia mladí ľudia
• porovnanie zistení s informáciami na európskej národnej, regionálnej úrovni
• analýzu a mapovanie kľúčových aktérov
• tvorbu strategického dokumentu na miestnej úrovni pre oblasť mládeže participatívnym spôsobom

„Ciele a aktivity budú realizované prostredníctvom vytvorenej pozície Koordinátora práce s mládežou na plný úväzok na obdobie do konca roku 2020. Kľúčová je teda výška, ktorú by sme žiadali ako dotáciu 18 000 eur plus je tam spolufinancovanie 10%, čiže celé výdavky projektu by boli maximálne 20 000 eur,“ vysvetľuje viceprimátor.

Rozprava k materiálu zaznamenala reakciu poslanca Pavla Obertáša, ktorý sa zaujímal o udržateľnosť pozície a náplň práce daného povolania: „Momentálne si myslím, že nie sme v takej finančnej kondícii. Som za uchádzanie sa o každý rozumný projekt, ale tam 2 000, tam 4 000, tam 10 000… Nemáme na základné veci, povieme si to na rovinu.“ Svoje otázky položila aj Marta Rácová: „Predrečníci už naznačili, že majú obavy, či je to systémové riešenie a do akej miery je momentálne aktuálne, do akej miery ho aktuálne potrebujeme.“

Poslancom zapojeným do diskusie viceprimátor mesta Miroslav Špoták odpovedal a vysvetlil plánované skutočnosti. Po objasnení mnohých otázok návrh na predloženie žiadosti o dotáciu prešiel a bol schválený.

Životnosť súčasných prístreškov má byť 15 až 20 rokov. Nové by mali byť vďaka modernej výrobnej technológii oveľa odolnejšie.

Podľa prednostu mestského úradu Martina Horáka aj poslanca Miloša Dovičoviča je takáto zmluva pre mesto výhodná. Okrem netradičnej podmienky prevodu prístreškov po 15 rokoch do vlastníctva mesta sa im podarilo vyjednať aj bezplatnú starostlivosť o všetky MHD prístrešky v hodnote 45-tisíc eur za rok. Prevod majetku má Nitre zabezpečiť prístrešky aj po skončení zmluvy s euroAWK. Nemôže sa teda stať, že si ich spoločnosť po ukončení spolupráce odvezie.

Mesto chce regulovať aj počty reklamných citylightov umiestnených na autobusových zastávkach.

Práve Nitra je v tomto priekopníkom medzi slovenskými mestami. Aj predmetná zmluva je viazaná na odstránenie 8 billboardov a 3 citylightov. Problémom však je, že spoločnosť euroAWK si do dnešného dňa tento záväzok nesplnila. Mesto ešte v novembri prijalo uznesenie, v ktorom žiadalo bezodkladné odstránenie problémových reklamných plôch.

Ďalším zádrhom v schvaľovaní predmetnej zmluvy bol bod, v ktorom sa uvádza, že „do mesta nebudú umiestnené zastávky s vegetačnými strechami.“ Upozornil naň poslanec Robert Rathouský, ktorý zároveň podal aj pozmeňovací návrh, v ktorom žiadal tento bod vypustiť. Takéto strechy dokážu zlepšiť podmienky v meste – ochladiť priestor pod strechou, spríjemniť prostredie. Spoločnosť euroAWK ich nemá problém osadiť, s tým, že starostlivosť o takéto prístrešky by bola kvôli nákladnej a zložitej údržbe v rukách mesta. Prehodnotiť osadenie vegetačných striech odporučil aj hlavný architekt mesta Viktor Šabík: „Existujú aj takzvané bezúdržbové strechy, alebo také, ktoré si vyžadujú minimálnu starostlivosť.“

Pozmeňovací návrh Rathouského bol na februárovom Mestskom zastupiteľstve schválený a zmluva v novom znení odsúhlasená. Tá bude so spoločnosťou euroAWK podpísaná až po splnení všetkých záväzkov voči Nitre.

„Ide o materiál, ktorý rieši územie nad Levickou cestou – Za humnami pri Vrábelskej ulici. Je to menšia časť územia, ktorá je vo vlastníctve alebo v inom vzťahu k Združeniu Nová Chrenová. V rámci tohto územia je navrhovaný rozvoj, respektíve výstavba cca 50 rodinných domov,“ vysvetľuje Milan Csanda, architekt.

Usporiadanie navrhovanej obytnej zóny reguluje Vrábeľskú ulicu a vytvára nové navrhované ulice, ktoré by mali slúžiť ako prístup k jednotlivým obytným domom. V priestoroch Hlavnej ulice sa nezabudlo na mestskú zeleň a komunikácie pre chodcov, čo ocenil aj primátor mesta Marek Hattas: „Za mňa výborný materiál, konečne dostane IBV-čka (Individuálna bytová výstavba) nejakú hlavu a pätu. V podkladoch som videl aj chodníky, takto si predstavujem ďalšie developovanie na našom území,“ konštatuje Marek Hattas.

Urbanistická štúdia slúžila ako podkladový materiál k vypracovaniu ďalších návrhov a plánov, jej celková forma nie je konečná a môže sa zmeniť. Na zasadnutí padla aj otázka, kto bude mať na starosti výstavbu komunikácie a sietí.

„Ako budú v rámci tohto projektu riešené cesty a chodníky? Bude to na ramenách vlastníkov alebo to bude musieť riešiť mesto?“ pýta sa Oliver Pravda, poslanec.

Odpoveď síce odznela, no nemusí byť konečná. Autor projektu Milan Csanda vysvetľuje, že zatiaľ je investorom a stavebníkom v jednom Združenie Nová Chrenová. Toto združenie bude mať na starosti aj napojenie na jednotlivé siete. Jednoduchšie siete, ako plyn a elektrina by nemali robiť problémy, no kanalizácia a vodovod budú na dlhšie lakte. Ako sám Milan Csanda priznáva, budú prebiehať rokovania s vodárňami: „Bude potrebné nájsť koridory napojenia tak, aby prechádzali pozemkami, ktoré sú v určitom dosahu.“