Perzeidy, alebo tiež slzy svätého Vavrinca sú nerozlučne spájané s jasnými augustovými nocami.

Aj keď aktivita obľúbeného meteorického roja začína už v polovici júla a končí v druhej tretine augusta, ich maximum nastáva pravidelne medzi 11. a 13. augustom. Počas tohto obdobia je možné pozorovať približne 50 meteorov za hodinu a nie je k tomu potrebný ani žiaden ďalekohľad. Meteorov je zvyčajne tak veľa a sú tak výrazné, že sú veľmi ľahko viditeľné aj voľným okom.

Polnoc je najideálnejším časom na pozorovanie meteorov.

V tomto čase stúpa nad oblohu miesto, z ktorého Perzeidy naoko vyletujú. Výhľad navyše neruší ani mesiac, ktorý uprostred noci ešte len vystupuje na oblohu. Perzeidy sú tiež veľmi fotogenické. Lietajú pomerne pomaly a niekedy za sebou zanechávajú dlhú stopu, takže si ich prítomnosť stihne uvedomiť aj laický pozorovateľ.

Pomenovanie dostali podľa súhvezdia Perzea, z ktorého zdanlivo vyletujú.

Ich materským telesom je však kométa Swift-Tuttle, ktorá bola objavená ešte v roku 1862 a jej obežná dobra predstavuje cca 133 rokov. Keď v roku 1992 prelietala oblasťou perihélia (v blízkosti Zeme a Slnka), boli aj Perzeidy mimoriadne činné. V rokoch 1991, 1992 a 1993 vletelo počas maxima do atmosféry viac ako 300 meteorov za hodinu. Výnimočná aktivita roja bola zaznamenaná aj v roku 2016, kedy nad nami preletelo približne 200 meteorov za hodinu. Štandardne možno v tomto časovom úseku pozorovať približne 100 – 120 meteorov, bežný pozorovateľ však dokáže zachytiť len asi polovicu.

Ich fotografovanie nie je také jednoduché, ako sa môže zdať. Perzeidy neraz potrápia aj skúsených fotografov.

V prvom rade je nutné si ujasniť, kam sa vlastne treba pozerať. Aby ste vedeli presne určiť tento bod, pomôcť si môžete bezplatným webovým nástrojom Stellarium Web, ktorý ponúka prepracovanú mapu hviezdnej oblohy vo voliteľnom čase a dátume. Súhvezdie Perzea (Perseus) sa dá na mape vyznačiť a sledovať jeho putovanie posúvaním času.

Nemenej dôležitá na pozorovanie (aj dobre viditeľného) meteorického roja je, logicky, tmavá nočná obloha. Svetlá dokážu nepríjemne skaziť aj ten najlepší zážitok, rozhodne sa teda vyberte ďaleko od veľkých miest a obývaných plôch. Užitočným pomocníkom v tomto prípade môže byť web Light pollution map, na ktorom sú voľne dostupné rôzne mapy svetelného smogu.

No a v neposlednom rade je potrebná kvalitná technika. Na smarfóny s automatickým režimom fotenia preto radšej zabudnite. Ideálny je kvalitný fotoaparát s plne manuálnym režimom a, samozrejme, statívom na zabezpečenie stability. Po zachytení niekoľkých fotografií je dobré skontrolovať, či spĺňajú vaše požiadavky a prípade nastavenia upraviť.

Ak sa však nechystáte zachytiť umelecké veľdielo, stačí, keď vytiahnete deku, ľahnete si na zem a vychutnáte si jedinečnú atmosféru vesmírneho divadla. Malo by byť jasno a podmienky na pozorovanie priaznivé. Užite si letnú idylku, začína noc želaní, padajú hviezdy…

Prvé pozorovanie Delta Aquaríd bolo už 19. júla 714.

Práve tento roj je jedným z deviatich hlavných, jeho materské teleso však známe nie je. Jeho dráha má však extrémne malú hodnotu vzdialenosti najbližšieho bodu dráhy k Slnku, a to len 0,09 astronomických jednotiek. „Delta Aquaridy patria k ekliptikálnym rojom, preto pozorujeme ich severnú a južnú vetvu,“ prezradil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.

Aj keď pozorovanie môže čiastočne rušiť Mesiac, v maxime aktivity vidieť až 15 meteorov za hodinu.

Alfa Kaprikornidy nie je až taký aktívny, patrí k pomalým rojom ležiacim v blízkosti hviezdy alfa v súhvezdí Kozorožca. Jeho maximum predstavuje 10 meteorov za hodinu, pričom najvyššiu aktivitu podľa dostupných údajov dosiahne 30. júla.

Nebeská prehliadka však Kaprikornidami ani Aquaridami nekončí. V auguste oblohu už tradične rozžiaria Perzeidy, ktorých maximum môžeme pozorovať 12. augusta. Viditeľné sú od 15. júla do 23. septembra. „Roj je pozorovaný každoročne s približne rovnakou maximálnou frekvenciou 45 meteorov za hodinu,“ uvádza astronóm. Počas štyroch dní okolo maxima podľa neho Zem stretne 62 percent všetkých Perzeíd. V tomto roku by mali byť podmienky na ich sledovanie priaznivé najmä v prvej polovici noci, kedy bude Mesiac deň po poslednej štvrti a na oblohu bude vychádzať až po polnoci.

Júlovú oblohu v týchto dňoch krášli i mimoriadne fotogenická kométa Neowise.

Vďaka jej jasnosti ju možno pozorovať aj voľným okom, hľadajte ju od severozápadu po severovýchod nízko nad obzorom. Čoskoro by sa mala objaviť v súhvezdí Veľkej Medvedice s ikonickým Veľkým vozom, nebude preto ťažké ju nájsť. Neowise sa k planéte Zem najviac priblíži 23. júla, keď bude od nás len 103 miliónov kilometrov. Začiatkom augusta postupne zmizne z dohľadu.

V minulosti katolíci verili, že padajúce meteory symbolizujú slzy mučeníka – svätého Vavrinca, a tak nazývali túto astronomickú udalosť “slzy svätého Vavrinca”.

Tohtoročné maximum sa predpokladá na dnešnú noc z 12. na 13. augusta, kde počas maximálnej frekvencie padne nad ránom na oblohe 45 – 60 meteorov za hodinu.

„Pozorovanie v blízkosti maxima nad ránom 13. augusta bude tento rok rušiť Mesiac, ktorý bude len dva dni pred splnom. Napriek tomu je frekvencia Perzeíd taká vysoká, že ich zaznamenávame aj pri svietiacom Mesiaci,” hovorí Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.

„Meteory sa pohybujú mimo atmosféry po rovnobežných dráhach a po vniknutí do zemskej atmosféry zhoria vo výškach nad 80 km. Pri pozorovaní zo Zeme vplyvom perspektívy zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, ktoré leží v súhvezdí Perzea. Odtiaľ pochádza pomenovanie Perzeidy,” dopĺňa Svoreň.

To by však nemalo prekážať pozorovateľovi, ktorý si chce vychutnať toto nebeské divadlo. Najdôležitejšie je nájsť si dobré miesto na pozorovanie. Aby ste mali najlepší zážitok, musíte zájsť niekam, kde vám výhľad nebude kaziť mestské svetlo. Pokiaľ by ste si svoje pozorovanie chceli aj zaznamenať, najvhodnejšie je uskutočniť ho vtedy, keď je Mesiac v prvej štvrti, pretože zapadá v čase, keď radiant roja nadobúda dostatočnú výšku.

Okrem Perzeíd na oblohe môžeme zazrieť aj meteory z rojov Kappa Cygnity, Severné a Južné Delta Akvaridy.