Archeologické nálezisko vo Vrábľoch v lokalite Fidvár je podľa vrábeľskej radnice inšpiráciou k vybudovaniu archeoparku s múzeom. Dôvodmi sú najmä rozloha a nálezy zo staršej doby bronzovej.

„Uvedomujeme si veľký význam tohto nálezu, preto je našim cieľom na území náleziska, presnejšie v jeho bezprostrednej blízkosti vytvoriť skanzen a múzeum človeka staršej doby bronzovej priamo vedľa náleziska,“ približuje zámery magistrát.

Projekt by mal byť v rámci strednej Európy ojedinelý. Podobný park sa nachádza v poľskej Trzcinici. Primátor Vrábeľ Tibor Tóth vyjadril zámer a iniciatívu získať financie na projekt z eurofondov. Jeho existencia by mohla rozšíriť možnosti regionálneho cestovného ruchu.

„Systematický archeologický výskum prebiehal v spolupráci archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre a pracovníkov z nemeckého Frankfurtu nad Mohanom,“ doplnilo mesto.

Vedúci vedecký pracovník SAV profesor Jozef Bátora uviedol, že významným unikátom tohto nálezu je, že sa podarilo zistiť 180 pôdorysov domov v radiálnom usporiadaní, čiže s charakterom architektonického prístupu. Môžno preto hovoriť o takvzanom protomeste.

Odborníci nevedia jednoznačne určiť, prečo práve pri dnešných Vrábľoch existovalo také početné osídlenie.

„Doteraz sme poznali osady, ktoré mali maximálne do tristo obyvateľov. Takýto počet je na našom území niečím úplne novým, prekvapujúcim. V tomto prípade už hovoríme o sídle mestského charakteru,“ povedal Jozef Bátora, špecialista na na výskum obdobia eneolitu a bronzovej doby v strednej a východnej Európe.

Archeológovia a výskumníci sa zhodli na troch možných okolnostiach, ktoré určili túto lokalitu za nesmierne lukratívnu pre osídlenie.

Možno to bolo preto, že lokalita sa nachádzala v ložiskách farebných kovov v stredoslovenských pohoriach, alebo že toto územie sa nachádzalo v hraničnej oblasti, kde zasahovali kultúry z viacerých regiónov Európy. Treťou možnosťou, ktorá mohla zohrať dôležitú úlohu pri vzniku sídliska mestského typu bola skutočnosť, že do rieky Žitava sa tesne nad náleziskom vlieva päť menších vodných tokov.

Rieky spolu s mimoriadne úrodnou pôdou zabezpečovali tamojším obyvateľom vhodné podmienky na pestovanie plodín či chov domácich zvierat.

Lokalita Fidvár sa nazýva i pravekým sídliskom, resp. sídliskovou mohylou. Sídlisková mohyla je viacvrstvové sídlisko, ktoré vzniklo tým, že obyvatelia niekoľko tisícročí sídlili na jednom mieste a terén upravovali či navážali. Tak sa vytvorila vrstva hrubá i niekoľko metrov – konkrétne vo Vrábľoch má vyše 2. Najstaršie vrstvy patria do obdobia eneolitu a najmladšie do staršej doby bronzovej.

Celé sídlo malo rozlohu približne pätnásť až dvadsať hektárov, no z nich len pätinu tvorila samotná opevnená časť, zvyšok bolo hospodárske zázemie, v ktorom boli pracovali remeselníci a roľníci.

Mesto obkolesovali tri priekopy a jedna z nich je dobre viditeľná aj v súčasnosti. Za najväčšou z nich bola akási akropola – centrálna časť sídliska.

„Domy sú usporiadané tak, že sú rozmiestnené radiálne pozdĺž opevnenia a vytvárajú kruh. Medzi nimi sú úzke uličky so šírkou meter až meter a pol. Tento takzvaný anatolský spôsob zástavby má svoje prototypy v oblasti východného Stredomoria, napríklad v Tróji či Mykénach, ale takisto aj v eurázijskej oblasti dnešného Ruska a Kazachstanu, kde sa objavujú sídliská s podobnou štruktúrou osídlenia. Na našom území ale ide o niečo mimoriadne, lebo zástavbu tohto charakteru a takého rozsahu nemáme doteraz zistenú,“ povedal Jozef Bátora.

Tento typ uličkovej zástavby je vo svete považovaný za veľmi vyspelý a poukazuje tým na pevnú organizáciu vtedajšej spoločnosti.