„Cieľom analýz bolo na základe výrokov zistiť najčastejšie témy, ktoré boli vyhodnotené ako pravdivé, nepravdivé alebo zavádzajúce,“ informovala univerzita. Analýzu textov vytvorili pre portál demagog.sk. Ten sa zameriava na kontrolu faktických výrokov, ktoré odznejú v politických diskusiách v TV a v iných médiách, prípadne ktoré sú uverejnené na profiloch politikov a političiek na sociálnych sieťach.

Factcheckeri z demagog.sk pracovali s analytickou aplikáciou, ktorú pre nich pripravili práve vedci z Nitry.

Najprv pomocou metód umelej inteligencie a spracovania prirodzeného jazyka vo výrokoch identifikovali lemy a morfologické značky. „Na základe týchto morfologických značiek boli do ďalšej analýzy vybrané podstatné mená, ktoré sú považované za nositeľov tém,“ vysvetľuje Jozef Kapusta.

Podľa krátkeho hodnotenia v Denníku N „k nim potom priradili informáciu či tvrdenie, v ktorých zazneli, a či boli pravdivé, nepravdivé, zavádzajúce alebo neoveriteľné“. Zistili, že pri niektorých témach sú politici náchylnejší vymýšľať si, či skresľovať. Takými témami sú napríklad nezamestnanosť, diaľnice alebo porovnávanie situácie na Slovensku s inými európskymi krajinami.

Zistili tiež, že v takzvaných fake news sa častejšie vyskytujú cudzie slová, než v mienkotvorných médiách.

Vysvetlenie môže podľa Jozefa Kapustu súvisieť s tým, že dezinformačné portály často preberajú „senzácie“ zo zahraničia. Okrem toho majú tiež „negatívnejší sentiment“. „V ich článkoch je vyšší počet negatívnych slov než tých pozitívnych. Vysvetlenie môžu ponúkať psychologické výskumy, ktoré ukázali, že depresívne príbehy lákajú čitateľov viac než tie pekné. ,Fejkovým‘ médiám teda prinášajú viac pozornosti,“ uvádza univerzita.