Film s podtitulom Jaroslav, Tatiana a Kolja premietnu pri príležitosti výročia začiatku vojny na Ukrajine.

„Keď sa svet 24. februára tohto roku dozvedel o ruskom vojenskom útoku na Ukrajinu, v momente sa všetko zmenilo – do zdanlivo stabilnej Európy prišiel chaos. Ako reakciu na vojnu a hrôzy s ňou spojené sa Viera Dubačová s kameramanom Michalom Vasiľom rozhodli ísť na miesta, ktoré ruská armáda okupovala a bombardovala – Irpiň, Buča, Hostomeľ, Ozera. Tam natočili sériu výpovedí a príbehov o ľuďoch, ktorí neutiekli a napriek ohrozeniu života ostali: pomáhať, žiť, prežívať,“ priblížili tvorcovia.

Druhý diel dokumentu je o Iziume, meste na východe Charkivskej oblasti, o ktoré prebiehali tvrdé boje, a o Kamjanke, dedine východne od Iziumu smerom na Slaviansk.

„Film rozpráva o ľuďoch, ktorí v tých najkrutejších podmienkach prežili ruskú vojnu a okupáciu. V Iziume dodnes odhaľujú masové hroby obetí. Tvár ruskej vojny odkrývame kúsok po kúsku cez príbehy ľudí, ktorí z rôznych dôvodov neopustili alebo nemohli opustiť svoje domovy,“ uviedli organizátori podujatia.

Súčasťou podujatia bude diskusia za účasti tvorcov Viery Dubačovej a Michala Fuliera, ktorú moderuje Lucia Štasselová.

„Počas diskusie s tvorcami si pozrieme najnovšie zábery z ich poslednej cesty na Ukrajinu a vypočujeme odkazy obyvateľov Chersonu a iných miest adresované nám na Slovensku,“ dodalo kultúrne centrum.

Podľa Ivony Fraňovej, referentky pre zahraničné vzťahy a spoluprácu obe organizácie pomáhali mestu pri budovaní krízového centra pre odídencov krátko po februárovom vyupuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine. Komunitné centrum pre pracovnú a vedomostnú mobilitu COMIN, teda aj NKN majú skúsenosti s prácou s cudzincami už z predchádzajúceho obdobia. Centrum Slniečko poskytlo sociálnych pracovníkov, ktorí v krízovom centre pracovali šesť týždňov. Fungovanie centra zabezpečovali aj dobrovoľníci, ktorí tu pracovali zadarmo.

„Memorandá sú pre nás dôležité preto, lebo definujú strategických partnerov na lokálnej úrovni,“ vysvetľuje Ivona Fraňová.

Majú priniesť trasparentné procesy a informácie v čom mesto s partnermi spolupracuje. Výsledkom memoránd má byť v závere roka tiež správa, ktorá vyhodnotí efektivitu partnerstiev.

„Stalo sa podľa mňa takou nemilou tradíciou podpisovanie memoránd kade-tade,“ vyslovil svoj názor mestský poslanec Miloš Dovičovič.

Zároveň sa zaujímal, či v prípade spolupráce v inej oblasti bude mesto podpisovať ďalšie memorandum s NKN a či jeho neexistencia v uplynulých týždňoch chýbala. Memorandá sú podľa jeho slov nielen v Nitre módou, pričom ich obsah je neraz obsahovo prázdny. „Škoda toho papiera, na ktorom sa to bude podpisovať,“ dodal poslanec Dovičovič.

„Vy ste nekontrolované subjekty. Ste úplne v inom režime, ako sú všetci normálne pracujúci ľudia a takéto hodnotenie, že my tomu nerozumieme, si vyprosím,“ vyjadril sa poslanec Peter Oremus k fungovaniu neziskových organizácií, ktorých je podľa jeho slov „ako húb po daždi“ a ích výsledky sú žiadne alebo mizivé. K problém spoločnosti by sa mali vyjadrovať profesori a odborníci, nie ľudia z neziskoviek.

Poslankyňa Anna Laurenic Šmehilová na margo spomínaných reakcií poslancov reagovala vyjadrením, že sú možno viac zbehlí v podnikateľskom odvetví, ale je vidieť, že sa nepohybujú v neziskovom sektore.

Podľa jej názoru memorandá pre NKN a Centrum Slniečko oficiálne potvrdzujú, že sa na inklúzii odídencov podieľajú a stávajú sa pre mesto Nitra jednými z kľúčových partnerov pri riešení tejto témy. Rozumie a súhlasí, že treba pomáhať aj slovenským občanom, ale tá téma tu je. „My sem v neziskovom sektore aj profesori a docenti. Ja som si už zvykla, že neziskový sektor v očiach mnohých patrí do odpadu,“ povedala poslankyňa a dodala, že tretí sektor často pomáha štátu a samosprávam.

„Možno nastavovanie procesov niekoho hnevá, ale znamená to nejaký systém a poriadok,“ uviedla Ivona Fraňová. Pred rokom v rámci zavádzania vnútorného systému kvality vyšlo, že mestský úrad nevyhodnocuje partnerstvá dostatočne efektívne. Tieto nedostatky chce úrad napraviť vytvorením takzvanej mapy, ktorá má pomôcť pri efektívnom sledovaní a uzatváraní spoluprác, a to je aj dôvodom vzniku spomínaných memoránd.

„COMIN doteraz fungoval v klientskom centre mestského úradu. Priestory sme nutne potrebovali zväčšiť. Nápor ľudí sa každým dňom stupňuje. Doteraz vybavili okolo 80 Ukrajincov osobne, ďalšie stovky telefonicky,“ vysvetľuje nitrianska radnica.

COMIN od 9. marca funguje v Centre voľného času Domino na Štefánikovej triede. Zamestnanci a dobrovoľníci tu pôsobia od 9. do 15. hodiny.

Okrem zamestnancov mestského úradu a dobrovoľníkov sa utečencom venujú aj tlmočníci a právnici. Ukrajinci tu dostané prvotné informácie o možnostiach ubytovania, získania stravy, oblečenia a údaje o pobyte na Slovensku. Pre deti tu bol zriadený aj detský kútik s prebaľovacím pultom či mikrovlnkou.

Cudzinci budú mať autobusovú dopravu v meste a kraji zdarma.

Nitriansky samosprávny kraj rozhodol o bezplatnej preprave prímestskou dopravou v kraji už minulý týždeň, v platnosti je od 9. marca. Je určené cudzincov, ktorí opustili krajinu a majú štatút cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska.

Zmenu dnes odsúhlasilo aj mestské zastupiteľstvo Nitry. Ukrajinci budú mať bezplatnú autobusovú dopravu v meste po predložení pasu, občianskeho preukazu alebo dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky.

foto: FB Mesto Nitra

Počas pandémie je možné osobné konzultácie nahradiť aj mailovým či telefonickým kontaktom.

Podľa mesta sa projekt osvedčil a mestské zastupiteľstvo ešte vlani schválilo jeho pokračovanie až do roka 2023. „Nadväzuje na výsledky dosiahnuté v predchádzajúcom období. Jeho hlavným cieľom je skvalitniť a rozšíriť existujúce služby pre cudzincov v Nitre,“ uviedla správkyňa NKN, Ľubica Lachká.

COMIN chce cudzincom pomáhať s poskytovaním informácií o základných právnych otázkach.

Nadácia má v pláne školiť pracovníkov mesta i učiteľov základných a materských škôl v problematike integrácie cudzincov. Komunitné centrum chce okrem toho ponúkať cudzincom aj poradenstvo pri rozbiehaní ich kariéry či podnikania. Súčasťou projektu majú byť i rôzne workshopy či podujatia, na ktorých budú môcť zahraniční predstaviť Nitranom svoju kultúru, kuchyňu a zvyky.

Deti po príchode do cudzej krajiny prechádzajú zmenami, ktoré im chce komunitné centrum uľahčiť.

Plánuje preto organizovať vzdelávanie a tréning pre učiteľov, s cieľom pomôcť adaptácii detí na nové školské prostredie. „Práve pochopenie týchto mechanizmov môže významnou mierou pomôcť deťom aj učiteľom zvládať rôzne situácie a uľahčiť tak vzdelávací proces,“ dodáva Comin.

Na webstránke comin.sk sa už dnes dajú nájsť materiály na stiahnutie, ktoré pedagógom v týchto aktivitách pomôžu. K dispozícii je tu desatoro pre školy – na čo nezabúdať pri vzdelávaní detí z iných krajín, vzdelávanie počas korony, potreby, riešenia a príklady dobrej praxe v danej oblasti. Multikultúrnym vzťahom medzi najmenšími môžu napomôcť aj materiály s názvom Farebná škôlka.

Viac sa o práci komunitného centra dozviete v reportáži Televízie Nitrička

Comin vytvorila Nitrianska komunitná nadácia v spolupráci s mestom na základe rastúceho počtu obyvateľov Nitry pochádzajúcich z cudzích krajín. „V Nitre žije približne 79 000 obyvateľov a máme tu 5000 cudzincov, ktorí majú udelený pobyt, je to pomerne vysoké číslo. Pretože Nitra je významné industriálne centrum, je tu priemyselný park v rokoch, 2019 – 2020 bolo zriadené pracovisko na Klientskom centre,“ vyjadril sa pre Televíziu Nitrička hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Projekt s názvom COMIN plánuje nadácia realizovať v období od novembra 2021 do marca 2023.

V rámci jeho aktivít bude vytvorená príručka, v ktorej cudzinci nájdu informácie o základných právnych otázkach. „Chceme tiež vyškoliť pracovníkov mesta i učiteľov základných a materských škôl v oblasti integrácie cudzincov a predchádzania vzniku nedorozumení a konfliktov,“ vysvetlila Lachká.

Nadácia chce okrem toho ponúkať cudzincom aj poradenstvo pri rozbiehaní ich kariéry či podnikania. Plánuje tiež organizovať rôzne workshopy a podujatia, na ktorých budú môcť ľudia z iných krajín predstaviť Nitranom svoju kultúru, kuchyňu a zvyky. „Budeme sa tiež zameriavať na šírenie povedomia o migrácii a integrácii medzi študentmi,“ dodala Lachká.

Komunitná nadácia cudzincom pôsobiacim v Nitre pomáha už istý čas. V roku 2019 začala v spolupráci s mestom realizovať projekt Komunitného centra pre pracovnú a vedomostnú mobilitu – COMIN. Bol určený práve pre zahraničných návštevníkov Nitry, ktorí tu pracujú či študujú.

V rámci klientskeho centra na mestskom úrade vytvorili miesto prvého kontaktu.

Miesto poskytlo sociálnoprávne poradenstvo 126 cudzincom. Boli zrealizované 3 nízkoprahové jazykové kurzy slovenského jazyka spojené s interkultúrnym učením pre 46 cudzincov, ako aj 4 trojmesačné dobrovoľnícke programy, do ktorých sa zapojilo 10 cudzincov. Tiež bola vytvorená webstránka comin.sk.

„Náš nový projekt bude nadväzovať na výsledky dosiahnuté v predchádzajúcom období. Jeho hlavným cieľom je skvalitniť a rozšíriť existujúce služby pre cudzincov,“ uvádza Ľubica Lachká, správkyňa NKN.

V pláne je napríklad vytvorenie zrozumiteľnej príručky cudzineckého práva. Všetky formuláre, ktoré cudzinci využívajú v komunikácii s mestom budú k preložené do 3 jazykov. „Taktiež chceme vyškoliť pracovníkov vybraných odborov mesta Nitra (kultúra, sociálna oblasť, TIC (Turistické informačné centrum, pozn. red…) ako aj učiteľov na ZŠ a MŠ v oblasti právneho minima a témy integrácie s cieľom lepšieho poznania cieľovej skupiny cudzincov a predchádzania vzniku nedorozumení a konfliktov,“ vysvetľuje správkyňa.

Cudzinci by v rámci sociálnej inklúzie mali mať možnosť zapájať sa do grantových programov, dotácií, dobrovoľníctva aj mestských slávností. Oživením kultúry a gastroturistiky môžu byť kurzy varenia a multikultúrne večere pre verejnosť realizované v spolupráci s miestnymi majiteľmi reštaurácií. Cieľom projektu je tiež workshopmi šíriť povedomie o migrácii a integrácii medzi študentmi. Poradenstvo v podnikaní či kariére bude podporené prostredníctvom Občianskeho združenia Mareena.

V rámci spolupráce s COMIN sa cudzinci mohli zúčastniť výroby náramkov a šúpolienok, plstenia, pletenia košíkov z pedigu, drôtovania, modelovania, maľovania na textil, výroby sviečok, dekupáže, výroby tašiek na darčeky či rôznych techník výroby kvetov.

Iračanka Linda Noail Majeed Shmastoma, ktorá žije s manželom a tromi deťmi v Nitre, sa stala dobrovoľníčkou v Centre pre rodinu. „Čas trávim len doma, tento program bol pre mňa možnosťou byť medzi ľuďmi,“ vysvetlila, prečo sa zapojila do dobrovoľníckeho programu COMIN. Linda osobne pomáhala pri organizácii burzy šatstva a ďalších vecí. „Chodila som tam rada, robí mi radosť pomáhať. Našla som si tam nových priateľov a vďaka  tomu, že som rozprávala, zlepšila som sa v slovenčine. Zároveň som mala možnosť nájsť veľa potrebných vecí do vlastnej domácnosti a pre deti, čo nám ako rodine veľmi pomohlo,“ dodala Linda, ktorá si vďaka tejto aktivite našla aj nových priateľov.

Nezaháľala ani iracká študentka 3. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Nitre Asrar Hanoo, ktorá s rodinou žije v obci Výčapy-Opatovce. „Zaujalo ma, že môžem získať nové zručnosti a spoznať nových ľudí. Veľmi sa mi páčili tvorivé dielne v Krajskom osvetovom stredisku. Naučila som sa sušiť levanduľu, vyrábať bábiky, maľovať hodvábne šatky či vyrábať mydlá,“ vyratúva Asrar, ktorú milo prekvapilo, že na tvorivé dielne si našli čas aj staršie ženy, ktoré boli veľmi zručné a ochotne mladších účastníčkam pomáhali. Asrar si vyskúšala aj pomocné práce na hrade Hrušov. „Bola som tam aj so sestrou a veľmi rada sa tam vrátim.“ Asrar je rada, že sa odvážila a prišla si vyskúšať dobrovoľníctvo. „Dovtedy som nevedela o existencii týchto organizácií, ktoré robia zmysluplné veci, takže som rada, že som ich spoznala.“

Celkovo sa do dobrovoľníckych programov COMIN zapojilo 10 cudzincov irackej, srbskej a rumunskej národnosti žijúcich v Nitre. Išlo o 8 žien, 2 mužov.

Počas svojhu fungovania prostredníctvom pracovníkov poskytlo 288 konzultácií 190 klientom.

Miesto prvého kontaktu ale neslúži iba cudzincom, ale aj majoritným obyvateľom Nitry. „V tomto smere jeho služby využívali najmä zamestnávatelia, ktorým bolo viackrát poskytnuté sociálno-právne poradenstvo,“ vysvetlila PR manažérka. Poradenstvo poskytlo napríklad aj personálnej agentúre, ktorá sa informovala o správnosti potvrdenia o ubytovaní predkladaného v rámci konania o pobyte.

Potvrdenie bolo potrebné predložiť cudzineckej polícii či realitnej agentúre, ktorá riešila špecifiká nájomnej zmluvy cudzincov žiadajúcich o pobyt.

Na Miesto prvého kontaktu, ktoré sídli v Klientskom centre Mestského úradu v Nitre sa najčastejšie obracali štátni príslušníci Ukrajiny (54), Iraku (50) a Srbska (24). Navštívili ho aj cudzinci z Peru, Ruska, Grécka, Brazílie, Rumunska, Bieloruska, Poľska, Írska, Japonska a Indie.

Osobné poradenstvo istý čas z dôvodu koronavírusu nahradila telefonická a e-mailová komunikácia.

„Počas tohto pre všetkých neľahkého obdobia cudzinci žijúci v Nitre riešili s našimi pracovníkmi najmä otázky ohľadom žiadosti o finančnú pomoc poskytovanú štátom pre SZČO, registrácie na Úrade práce a žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pomoci s domácim vzdelávaním detí počas online vzdelávania, možnosti odkladu splátok hypotekárnych úverov či možnosti rekvalifikačných kurzov,“ dodala Nikoleta Kováčová.

zdroj foto: COMIN

Výskum pozostával z dvoch fáz. V prvej sa analyzovali existujúce strategické dokumenty, politiky, smernice a VZN z hľadiska toho, ako reflektujú na tému migrácie alebo kde sa v nich otvára priestor pre vytváranie a implementáciu integračných opatrení. Okrem toho sa analyzovali štatistické údaje o počtoch cudzincov v Nitre z Úradu hraničnej a cudzineckej polície a o počtoch zamestnaných cudzincov v okrese Nitra z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

V druhej fáze bolo v období november 2019 – február 2020 zrealizovaných 19 individuálnych kvalitatívnych rozhovorov so zástupcami a zástupkyňami samosprávy, mimovládnych organizácií, vzdelávacích inštitúcií a zamestnávateľov v Nitre, ktoré boli zamerané na preskúmanie rôznych tém, ktoré môžu mať vplyv na integráciu cudzincov v meste a úlohu samosprávy v tomto procese. 

Analýza pomôže nielen mestu pri riešení cudzineckej otázky, ale aj CVEK-u pri vypracúvaní metodík na podobné témy pre iné slovenské mestá.

Analýzu si dalo mesto vypracovať z vlastnej iniciatívy. Vo veľkej miere k nej prispela aj ochota venovať sa tejto téme. „Bolo cítiť silné pochopenie, odborné aj ľudské, pre potrebu riešiť túto problematiku, s čím sa veľmi často nestretávame a hodnotím to veľmi pozitívne,“ hovorí Elena G. Kriglerová z CVEK-u.

Na základe záverov a odporúčaní z analýzy by sa mohli podariť uskutočniť dôležité kroky. „Aj na základe záverov a odporúčaní z analýzy chceme určite naštartovať systematické stretnutia so zamestnávateľmi, zlepšiť zber dát o cudzincoch a využiť možnosť kurzov pre učiteľov v oblasti interkultúrneho učenia,“  vysvetľuje Miloslav Špoták, zástupca primátora mesta Nitry.

Mnohé výsledky analýzy budú nápomocné aj pri príprave dokumentov potrebných ku kandidatúre Nitry na Európske hlavné mesto kultúry 2026.