Pneumónia – zápal pľúc, usmrtí ročne v celosvetovom meradle 1,6 milióna detí mladších ako 5 rokov.

Smutné štatistiky priam volajú po snahe zvyšovať informovanosť o nebezpečnej chorobe. Cieľom Svetového dňa pneumónie je teda podpora intervencie na prevenciu i liečbu zápalu pľúc a zdôraznenie osvedčených prístupov a riešení, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Na Slovensku je očkovanie proti hemofilovým invazívnym nákazám súčasťou povinného očkovania detí v prvom roku života šesťvalentnou očkovacou látkou (hexavakcínou). Súčasne s hexavakcínou sa deti očkujú proti invazívnym pneumokokovým nákazám. Od polovice roku 2019 sú už obe vakcíny proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam plne hradené pre povinné očkovanie dojčiat.

Do osvetovej kampane je zapojených 206 objektov zo 47 krajín sveta. Chrenovský most bude rozžiarený na modro 12. novembra od 21. hodiny do 22. hodiny.

Pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí sa dominanty Nitry odejú do purpurového šatu.

Nasvietením najväčších mestských stavieb sa do výzvy #NaseSrdciaSuPurpurove zapojí jedenásť slovenských miest. V Nitre bude 17. novembra farbou predčasniatok rozžiarený Chrenovský most i Divadlo Andreja Bagara. Mesto tak vyjadrí podporu a spolupatričnosť tým, ktorých sa predčasný pôrod priamo alebo nepriamo týka.

Každé 11. dieťa na Slovensku príde na svet predčasne, ročne je to viac ako 5 000 detí. Za posledných 15 rokov vzrástol u nás počet predčasniatok o viac ako 30 percent.

Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša do rodín mnoho neistoty a strachu.

„Radosť z narodenia bábätka sa razom zmení na boj o jeho život, ktorý nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti mnohokrát vážia menej ako kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné,“ opisuje predsedníčka a zakladateľka Občianskeho združenia Malíček Ľubica Kaiserová.

Združenie si napriek neľahkej situácii pri tejto príležitosti pripravilo viacero aktivít. Podujatie podporuje aj hlava Slovenskej republiky – prezidentka Zuzana Čaputová.

Skromná zeleň pri rieke v okolí Chrenovského mosta by sa mala preriediť. Na jednom z jej brehov môže vzniknúť zrkadlový odraz už existujúcej prevádzky.

Za projektom stojí manželka nitrianskeho mestského poslanca a člena VMČ. 5 Dávida Moravčíka, ktorý v komunálnych voľbách kandidoval ako člen občianskeho združenia Tím Hattas. Na odbor majetku prišla žiadosť od Natálie Moravčíkovej už v polovici februára. Žiada v nej prenájom parcely registra „C“ KN č. 1339/5 v katastrálnom území Chrenová. Účelom má byť zriadenie letnej záhrady s posedením.

„Pri posudzovaní žiadosti sme povinní postupovať podľa zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,“ informuje referentka pre majetkoprávne usporiadanie Mária Uhrinová.  Odbor majetku pritom vybavuje len žiadosť o prenájom pozemku. Navrhované využitie už spadá pod kompetencie útvaru hlavného architekta, kde sa predmetná žiadosť práve nachádza. Prerokovať by ju mali aj výbor príslušnej mestskej časti a komisia pre financovanie, správu majetku a podnikateľskú činnosť. „Po získaní stanovísk predložíme primátorovi mesta Nitra návrh na zámer prenájmu. V prípade schválenia tohto zámeru pripravíme materiál na nakladanie s majetkom mesta Nitra pre rokovanie Mestskej rady v Nitre a Mestského zastupiteľstva v Nitre,“ dopĺňa Uhrinová.

Podľa nášho zdroja by mala na parcele č. 1339/5 vzniknúť verná kópia Bearded Brother, ktorí svoj podnik už roky prevádzkujú pri rieke na opačnej strane cesty. V blízkom okolí sa okrem bradatých bratov nachádza minimálne jedna ďalšia prevádzka s podobným konceptom. Je preto otázne, či terasa Natálie Moravčíkovej je v záujme obyvateľov a nedôjde len k zbytočnému stavebnému zahusťovaniu v predmetnej lokalite.

Dávid Moravčík je známy aj z kauzy prestavby objektu bývalej odovzdávacej stanice tepla na Párovciach. Investor vtedy nerešpektoval odporúčania VMČ. 2 komunikovať s občanmi a projekt upraviť v súlade so záujmom verejnosti. Jeho splnomocneným zástupcom bola spoločnosť moravcik-schroner s. r. o., v ktorej podľa obchodného registra figuruje ako spoločník práve nitriansky poslanec.

Posypová soľ je však neekologická a poškodzujúca.

„Chemický posyp v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože v blízkosti vodných tokov nemôže byť takýto typ posypu použitý,“ vysvetlil hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek. Posypová soľ – chlorid sodný, ktorý sa na cestách a chodníkoch používa za účelom zdrsnenia povrchu má totiž dlhodobé negatívne účinky na životné prostredie. Voda, ktorá steká z takto posýpaných chodníkov a ciest, môže mať podľa odborníkov takú vysokú koncentráciu soli ako morská voda. Podľa centra environmentálnej a etickej výchovy Živica si to „odnesú stromy a rastliny, ktoré majú v meste už beztak ťažký život, ale aj psie labky, podrážky našich topánok, podvozky áut či dokonca aj oceľové konštrukcie stavieb – napríklad mostov“. Chemický posyp by samozrejme poškodil aj samotné drevo, hoci agátové drevo, z ktorého sú aj spomínané chodníky, patrí k odolnejším.

Preto je tu z ekologického hľadiska vhodnejšie používať inertné posypové materiály.

Takto postupuje pri udržiavaní bezpečnosti na chodníku Chrenovského mosta aj mesto Nitra. „Chodník na Chrenovskom moste posýpame pieskom. Naši pracovníci pravidelne chodia kontrolovať stav mosta a posyp pieskom robia vždy, keď si to situácia vyžaduje a keď pre klimatické podmienky hrozí na moste pošmyknutie,“ potvrdil nám hovorca mesta. Inertné posypové materiály, ako sú piesok alebo kamenná drvina sú k prírode šetrnejšie. Otázne je, či je posyp dostatočný.

Most otvorili po rekonštrukcii v júni roku 2011. Typ dreva navrhol projektant – firma Dopravoprojekt, návrh bol odsúhlasený aj mestom. Už počas prvého roka prevádzky mosta tu pribudli informačné tabule, ktoré chodcov upozorňujú na nebezpečenstvo pošmyknutia.