Nasilnejšie prišlo v pondelok veľkonočného týždňa 26. marca 1945. Vyžiadalo si približne tri a pol stovky obetí.

Prevažne išlo civilných obyvateľov. Pochopiteľne s udalosťou súviseli desiatky zničených a poškodených stavieb. „V Hornom meste, najstaršej časti Nitry, sa bombardovanie najdeštruktívnejšie prejavilo na budove Veľprepoštského paláca,“ približuje históriu KPÚ v Nitre. Z ruín pôvodne jednoposchodového objektu bola po vojne opravená iba zachovalejšia časť. „Provizórne opravený fragment stavby dostal valbovú strechu a v tejto podobe sa zachoval až do dnešných dní,“ uvádza úrad. V súčasnosti sa palác rekonštrukciou postupne vracia k podobe spred 2. svetovej vojny.

Výročie smutnej udalosti si pripomenuli aj primátor Nitry Marek Hattas a zástupca primátora Daniel Balko. Pamiatku na obete si uctili položením kytíc na dve hrobové miesta na mestskom cintoríne, kde leží 345 obetí tragédie. Vzhľadom na platné opatrenia tento rok nebolo možné zorganizovať spomienku vo väčšom rozsahu, uviedlo mesto. „Na mesto Nitra 26. marca 1945 dopadlo 166 sovietskych bômb, ktorých cieľom mali byť fašistické štáby v kasárňach a na Párovciach. Tragédia bola o to trpkejšia, že Nemci Nitru opustili dva dni pred bombardovaním. Medzi obeťami bolo len 5 vojakov Wermachtu a 8 slovenskej armády. Zvyšok tvorili civilisti,“ dodala nitrianska radnica.

zdroj: FB mesto Nitra

Tí, ktorí si tiež chcú uctiť obete, tak môžu urobiť individuálne pri hroboch obetí bombardovania na Mestskom cintoríne a pri Pamätníku víťazstva pred budovou Okresného úradu, informovala radnica na sociálnej sieti.

Na udalosť vo videu Televízie Nitrička spomínal svedok bombardovania Pavol Klenko, ktorý vtedy prišiel o otca.

Odhliadnuc od protižidovských a protičeských nálad vo vtedajšej spoločnosti Slovenskej republiky (názov používajú aj niektorí historici, avšak zaužívanejší kvôli charakteru vtedajšieho zriadenia je Slovenský štát), sa Nitra nejako nevymykala zostatku územia krajiny. V rozhodujúcom okamihu vojny sa do vedenia nitrianskej posádky dostáva istý podplukovník Šmigovský.

Osudné dni konca augusta 1944 sa odstupom času zdajú ako rozhodujúce pre ďalší osud Nitry. 29.augusta dostáva nitrianske velenie rozkaz od veliteľa pozemných vojsk, generála Goliana, ktorý práve s ďalšími povstalcami obsadili Banskú Bystricu, aby sa Nitra urýchlene pridala k Povstaniu. Netušil, že v Nitre v tom čase velí človek, ktorého lojalita k prezidentovi Tisovi a k štátu je na absolútnej úrovni. Dianie vo svete, ktoré určite dobre poznal aj pplk. Šmigovský, nedávalo po vylodení Spojencov v Normandii a postupnom oslobodzovaní nemeckých bábkových štátov, veľa viery v úspech.

Napriek tomu znel rozkaz jasne: „Za žiadnu cenu sa nepridať k Povstaniu,“ a zostať verný línii slovenskej politiky.

V knihe: „Dejiny Nitry“ od Veroniky Slnekovej a Zoltána Nagya, sa uvádza táto informácia, ktorú Šmigovský vyriekol: „ Bystrické povstanie je vzbura pomýlených jedincov a ja s posádkou zachovávam vernosť prezidentovi Tisovi a vláde v Bratislave.“ Tým pádom sa teda Nitra k Povstaniu nepridáva. Osud Povstania bol spečatený 28. októbra, kedy de facto bolo potlačené a územie sa dostalo opäť pod správu Slovenského štátu.

26.marec 1945

V Nitre vrcholili prípravy na Veľkú noc a v meste prebiehal jarmok. Bol pondelok, pracovný deň práve začínal a hodinky ukazovali 8:15. Na oblohe sa začali formovať sovietske stíhačky A-20 s červenou hviezdou a schyľovalo sa k najhoršiemu. Ako naschvál sa ešte k tomu sirény spustili 5 minút po začatí bombardovania a niektorí ľudia nestihli prísť včas do úkrytu. Mnohí zomreli skôr, ako si dokázali uvedomiť situáciu. Príkladom je pani na konskom povoze pri kaviarni Tatra, keď bomba vybuchla pár metrov od koču a usmrtila ju aj s dvoma čiernymi koňmi v priebehu pár sekúnd. Z spomienok pána Klenka napríklad vieme, že útočisko pred náletmi našiel vo vínnom sklepe, ktorý slúžil ako verejný úkryt.

V tej pivnici som sedel možno pol hodiny, možno aj hodinu, už si nepamätám. Stratil som pojem o čase. Vonku hučali sirény a padali bomby,“ spomínal po rokoch pán Klenko.

Jeho matka bola v meste a stihla sa skryť v kníhkupectve, čo jej zachránilo život a vyviazla bez zranení. Hrozné bolo, keď sa po náletoch prechádzal po Párovskej ulici a uvidel na zemi mŕtveho otca. Vzal neďaleko stojaci furmanský vozík a naložil ho doň. Ostatné telá zvážali s ostatnými okoloidúcimi k márnici a tam ich nechali 3 dni ležať, v prípade, žeby si príbuzní prišli po ne. Tých, ktorých rodina nehľadala, pochovali do spoločných hrobov, v každom hrobe po približne 50 ľuďoch.  

Dôležitou osobou, ktorá prežila bombardovanie v pivnici rodinného domu, bol Štefan Košovan. Áno, ten Štefan Košovan, ktorý napíše o vyše 60 rokov knihu o tomto nešťastí. Vraví, že keď po prvom nálete vyšiel von, videl len „kúdele dymu a prachu“. Neďaleko otcovej remeselníckej dielne ho skoro zasiahli črepy z leteckých púm, ale rolety na výklade mu zachránili život.

Bombardovanie sovietskych bojových stíhačiek bolo v dvoch vlnách a potom skončilo. Podľa dobovej tlače bolo 366 obetí. Z dlhoročného bádania Štefana Košovana však ich súčet činil presne 345 ľudí. Zarážajúce je, že nemeckí vojaci zahynuli presne piati. Osem obetí bolo slovenských vojakov a civilistov 332.

Dôvodom pomsta komunistov?

A aký bol vlastne dôvod tohto bombardovania? Vieme, že aj americkí vojaci bombardovali Bratislavu a Nové Zámky. Tam išlo ale hlavne o praktické účely odstavenia chemickej výroby rafinérie a odstrihnutie železničného uzla. Dôvody Sovietov sa zdajú byť pomstou. Áno, pomstou za neúčasť dôležitého mesta na Povstaní počas augusta 1944. Nitra bola významom dôležitá pre Povstanie a jej neúčasť zrejme neniesli sovietski činitelia veľmi dobre.

Taktiež v nitrianskom väzení počas vojny boli mnohí slovenskí komunisti, ktorých vernosť Sovietskemu zväzu bola nespochybniteľná. Takými boli Viliam Široký a Karel Černocký, ktorí sa už čoskoro mali dostať k moci a rozpútať peklo v našej krajine. Ale počas Povstania boli vo väzení a to sa nemuselo páčiť komunistom pracujúcim v utajení a mohli posielať depeše kolegom do ZSSR a tí tak mohli naplánovať pomstu, ktorú by v tej dobe vedeli pokojne odôvodnIť. Veď vo vojne neexistujú takmer žiadne pravidlá, sa vraví. Pokiaľ však jednotlivé závery neboli potvrdené, zostáva nám si dávať len dokopy súvislosti a snažiť sa im pochopiť. Bohužiaľ, 332 nitrianskym civilistov to už život nevráti.

Zdroje: Nitra, druhé Coventry?, Štefan Košovan, Garmond 2012.

Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť, V. Slneková., Z. Nagy a kol., 1998, mesto Nitra.

https://www.aktuality.sk/clanok/272961/nicive-bombardovanie-nitry-pred-70-rokmi-bolo-zbytocne-nemci-v-nej-uz-neboli/

https://dennikn.sk/1224022/odpovede-pre-stefana-harabina-ako-a-preco-americania-znicili-nove-zamky-a-sovieti-nitru/