„Suchý a mrazivý vzduch dráždi sliznicu dýchacích ciest a vírusy tak ľahšie preniknú do organizmu. A hoci sa výskyt viróz často pripisuje iba chladnému počasiu, ich šíreniu sa darí aj v príliš prekúrených miestnostiach,“ tvrdí Národný portál zdravia (NPZ).

Menšie deti ešte nemajú vyvinutú správnu termoreguláciu.

Vedúca oddelenia detí a mládeže Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Slotová upozorňuje, že detskú pokožku vystavenú vonkajšiemu ovzdušia treba natrieť mastnejším krémom aspoň 30 minút pred odchodom. „Napriek týmto opatreniam a vhodnému viac vrstevnatému oblečeniu sa neodporúča dojčatám, teda deťom do jedného roka, pobyt vonku pri teplote vzduchu nižšej ako -5 °C. Batoľatá do 3 rokov veku by pri takejto teplote nemali byť vonku dlhšie ako 1 hodinu a pri teplote nižšej ako -10 °C sa pobyt batoľatám ani deťom predškolského veku vo vonkajšom prostredí neodporúča,“ dodáva Katarína Slotová. Najvhodnejší čas na prechádzky je poludnie, kedy je teplota vzduchu obyčajne najvyššia.

Zvážte najmä materiál a druh oblečenia.

Najviac vás dokáže zahriať vlna, flis a angora. O niečo slabšie goratex a viskóza. Polyester a bavlna, ktorá je síce príjemná k pokožke, vás dostatočne nezahrejú. Vhodná je aj termobielizeň a namiesto bežných rukavíc skúste palčiaky, v ktorých sa teplo lepšie udrží, hoci sa v nich ťažšie manipuluje. Okrem studených nie sú vhodné ani príliš teplé nápoje, pretože rozširujú cievy, čo môže spôsbiť ďalšiu strat telesného tepla.

Starší ľudia a novorodenci by mali nosiť viac vrstiev.

Je to najmä z toho dôvodu, že starší ľudi sami produkujú menej telesného tepla. Pri novorodencoch platí pravidlo plus jednej vrstvy – deti by mali mať o jednu vrstvu oblečenia viac, než dospelý. „Miesto, ktoré je vhodným ukazovateľom teplotného pohodlia u najmenších detí nie sú ruky, ale záhlavie – malo by byť suché a teplé. Ak je vlhké, bábätku je teplo,“ vysvetľuje NPZ.

foto ilustračné: pixabay.com