Od roku 2001 je tento deň i štátnym sviatkom.

17. november 1989

V Prahe sa stretli slovenskí a českí študenti a spomínali na smrť Jána Opletala, od ktorej v tej deň uplynulo 50. rokov. Okolo 16.00 tu bolo okolo 15 000 ľudí – študenti niesli štátne zástavy, spievali a požadovali zmenu režimu. Vybrali sa na cestu Prahou a po príchode k Vyšehradu oficiálna časť programu skončila. Ľudia však pokračovali do centra mesta a postupne sa do pochodu pridávali ďalší ľudia. Okolo 19.00 sa v pochode nachádzalo viac ako 50 000 ľudí, čo bolo na tú dobu neuveriteľné číslo.

Neohlásené zhromaždenia boli v tej dobe silno nezákonné a trestali sa odňatím slobody aj na niekoľko rokov.

Charakteristické hlášky, ktoré zneli z pochodu, boli “Máme holé ruce”, “Jakeša do koša” a ďalšie. Postupne sem však prišli špeciálne jednotky (národná bezpečnosť) a protestujúcim prekazili pokračovanie – zatarasili celú ulicu a študentov obkľúčili.

Okolo 20.15 však nastal zlom. Napriek tomu, že študenti sa správali slušne, príslušníci zboru národnej bezpečnosti nemilosrdne zasiahli. Protestujúcich začali brutálne biť. Táto udalosť vyvolala medzi ľuďmi medzinárodné rozhorčenie a i keď si politici mysleli, že povstania skončili, toto bol začiatok.

18. november 1989

Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory, ktoré požadovali vyšetrenie a potrestanie osôb, ktoré boli zodpovedné za brutálny zásah. Prostredníctvom rádia Slobodná Európa sa rozšírila správa o tom, že pri večernom zásahu zomrel jeden študent. Nakoniec sa však zistilo, že len upadol do bezvedomia. Ľudia chodili zapaľovať sviečky na Národnú triedu v Prahe, kde chceli vyjadriť ľútosť nad brutálnym zásahom polície.

Od tejto chvíle začali vznikať rôzne spolky proti režimu, ako napríklad Občianske fórum v Prahe a Verejnosť proti násiliu v Bratislave.

Začala sa séria protestných zhromaždení, ktoré vyústili do generálneho štrajku, ktorý sa udial 27. novembra 1989. O dva dni stratila Komunistická strana Československa (KSČ) svoj mocenský monopol – z ústavy boli vypustené články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

Súbežne s demonštráciami predstavitelia opozície rokovali s predstaviteľmi komunistickej moci. 10. decembra bola vymenovaná Vláda národného porozumenia, ktorej hlavnou postavou bol Marián Čalfa. Vláda mala viesť krajinu procesom zmien až do prvých slobodných volieb, ktoré sa konali v júni 1990. Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za prezidenta Václava Havla.

Nitra je 18. mestom na svete, ktoré dostalo do daru autentické kusy z betónového symbolu neslobody a komunistického vraždenia.

 „Prvé tri fragmenty pochádzajú z nižšieho múru a sú vzácne tým, že sa ich reálne dotýkali ruky utečencov, ktorí sa cez múr snažili preliezť a uniknúť do slobodného sveta. Štvrtý fragment pochádza z vyššieho múru, ktorý stál za prvým, nižším. K tomuto vyššiemu múru sa už utečenci obvykle ani nedostali, pretože ich väčšinou pohraničná stráž zastrelila,“ vysvetlil Tibor Ujlacký, ktorý bol iniciátorom myšlienky.

Pneumónia – zápal pľúc, usmrtí ročne v celosvetovom meradle 1,6 milióna detí mladších ako 5 rokov.

Smutné štatistiky priam volajú po snahe zvyšovať informovanosť o nebezpečnej chorobe. Cieľom Svetového dňa pneumónie je teda podpora intervencie na prevenciu i liečbu zápalu pľúc a zdôraznenie osvedčených prístupov a riešení, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Na Slovensku je očkovanie proti hemofilovým invazívnym nákazám súčasťou povinného očkovania detí v prvom roku života šesťvalentnou očkovacou látkou (hexavakcínou). Súčasne s hexavakcínou sa deti očkujú proti invazívnym pneumokokovým nákazám. Od polovice roku 2019 sú už obe vakcíny proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam plne hradené pre povinné očkovanie dojčiat.

Do osvetovej kampane je zapojených 206 objektov zo 47 krajín sveta. Chrenovský most bude rozžiarený na modro 12. novembra od 21. hodiny do 22. hodiny.

Pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí sa dominanty Nitry odejú do purpurového šatu.

Nasvietením najväčších mestských stavieb sa do výzvy #NaseSrdciaSuPurpurove zapojí jedenásť slovenských miest. V Nitre bude 17. novembra farbou predčasniatok rozžiarený Chrenovský most i Divadlo Andreja Bagara. Mesto tak vyjadrí podporu a spolupatričnosť tým, ktorých sa predčasný pôrod priamo alebo nepriamo týka.

Každé 11. dieťa na Slovensku príde na svet predčasne, ročne je to viac ako 5 000 detí. Za posledných 15 rokov vzrástol u nás počet predčasniatok o viac ako 30 percent.

Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša do rodín mnoho neistoty a strachu.

„Radosť z narodenia bábätka sa razom zmení na boj o jeho život, ktorý nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti mnohokrát vážia menej ako kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné,“ opisuje predsedníčka a zakladateľka Občianskeho združenia Malíček Ľubica Kaiserová.

Združenie si napriek neľahkej situácii pri tejto príležitosti pripravilo viacero aktivít. Podujatie podporuje aj hlava Slovenskej republiky – prezidentka Zuzana Čaputová.

Medzinárodná výstava vznikla v spolupráci s Nitrianskou galériou a s Asociáciou Divadelná Nitra pri príležitosti 30. výročia nežnej revolúcie, ktorá sa stala hlavným zdrojom slobody.

Počiatky výstavy spočívali v otvorenej výzve, do ktorej sa prihlásilo 180 projektov z celého sveta, na základe odborného výberu boli vystavené diela 25 umelcov a umeleckých skupín z 15 krajín prevažne z bývalého východného bloku.

Sú to najmä krajiny, ktoré boli do konca druhej svetovej vojny do pádu železnej opony v područí Sovietskeho zväzu. Ich obyvatelia si prešli dlhoročným nedemokratickým režimom, euforickým príchodom slobody v revolučnom roku 1989 a následným transformačným obdobím deväťdesiatych rokov, keď si niektorí mysleli, že sloboda stojí nad všetkými zákonmi.

Ako dodáva sám kurátor, projektov bolo tak veľa, že bolo často ťažké vojsť sa do kapacity priestorov galérie. Preto bolo v jednej miestnosti umiestnené video, ktoré zachytávalo viacero z nich

Okrem komentovanej prehliadky pod vedením kurátora a prítomných autorov sme zažili aj performance/happening skupiny Exclusive. Tí pred našimi očami pripravili trochu netradičné vianočné oblátky. Z jednej strany sme mali možnosť vidieť typické sviatočné motívy, no na druhej strane oblátky sa vynímali reakcie na súčasné spoločenské problémy akými sú kauza Gorila, hnutie Anonymous a pod.

Vystavujúci umelec Blažej Baláž zhodnotil spoločenskú situáciu na Slovensku. Spýtali sme ho aj na to, či sa podľa neho splnili ideály. „Ideály sa čiastočne splnili, ak to teda vôbec bola revolúcia. Politológovia nehovoria, že to bola revolúcia, skôr to bol dohodnutý prevrat a prevzatie moci. Čo sa teda splnilo? Máme slobodu vďaka druhému vzopätiu, čo bolo v roku 1998. Dostali sme sa aj do Európskej únie, sme členmi NATO, máme určité garancie nejakých hraníc. Čo sa nepodarilo, a čo je najťažšia vec, tomu sa hovorí, že sú to 3 stupne. Najprv – ako prevziať politickú moc – trvalo v novembri 10 dní, prevzatie ekonomickej moci, aby vzniklo tržné hospodárstvo, trvalo 2-4 roky, ale zmeniť psychiku ľudí to trvá desaťročia. Napriek tomu, že je 3O rokov po roku 1989, nie sme v takej dobrej kondícii, ako bola prvá Masarykovská republika, ktorá mala 20 rokov.“

Čo znamená sloboda pre vás? Vnímate ju ako výnimočné privilégium, alebo je to už niečo samozrejmé? Svoj názor môžete ešte stále napísať na stenu galérie.