Jej 14-ročný syn Majko má detskú mozgovú obrnu, epilepsiu a vážne očné problémy.

Kvôli týmto zdravotným ťažkostiam nerozpráva a jeho vývin zodpovedá trojročnému dieťaťu. Okrem Majka sa Jana stará aj o dvojročné dvojičky, Danielka a Clarku. Je na nich však sama – Majkov otec zomrel po ťažkej chorobe a otec dvojčiat ich opustil.

V tomto náročnom období sa Jana snaží zabezpečiť všetky potreby detí. Tento rok, sa jej vďaka príspevku podarilo kúpiť auto, ktoré je pre rodinu nevyhnutné na cesty do školy, k lekárom a na rehabilitácie pre Majka.

Časť nákladov na auto však musela pokryť pôžičkou, ktorú je s jej príjmami veľmi ťažké splácať.

Jana preto teraz prosí o pomoc. Vaše príspevky jej pomôžu splatiť záväzky za auto a umožnia častejšie rehabilitácie pre Majka, ktoré významne zlepšujú jeho kvalitu života.

Každá pomoc je pre Janu a jej deti nesmierne cenná.

Ak chcete podporiť túto rodinu v ich ťažkej situácii, môžete tak urobiť cez platformu Donio.

Krstu sa zúčastnili onkologickí pacienti, ktorí cez svoje životné príbehy sa stali hlavnými hrdinami knihy, ich príbuzní, tiež zástupcovia najnámejších organizácii pomáhajúcich onko pacientom, ako napríklad Liga proti rakovine, Nie rakovine, Lymfoma a Leukémie Slovensko. Na krst prišli nielen priatelia, ale aj ľudia, ktorých táto téma zaujíma, ba dokonca sa počas krstu pristavili aj náhodní okolidúci, lebo ich pritiahli vyrieknuté slová.

Knihu napísal sám život. Celý príbeh začal v roku 1991, keď malé len deväťročné dievčatko menom Katka si prechádzalo rakovinou svojej mamy. Diagnostikovali jej kariónom prsníka v terminálnom štádiu. Popri diagnóze jej lekári uštedrili aj nepriaznivú prognózu: „Máte tri mesiace života,“ znela prognóza lekárov. Z troch mesiacov bolo sedem úžasných rokov, kedy Katkina mama mohla byť pri svojej dcére a jej dvoch súrodencoch.

Počas daných siedmych rokov sa Katka od svojej mamy učila ako zvĺadať rakovinu, ako ju prijať, pochopiť a ako si sám človek vie popri medicínskej liečbe pomôcť vo svojom uzdravovaní.

Neskôr, keď mala Katka takmer tridsať rokov, sama si prechádzala vážnych ochorením lymfatických uzlín, kedy sa takmer rok liečila. A práve pri svojom procese uzdravovania začala využívať všetko, čo sa kedy od svojej mamy pred rokmi naučila.

A aby toho nebolo v živote Katky málo, o pár rokov po jej vlastnej diagnóze, bola diagnostikovaná aj Katkina sestra. Agresívny mozgový nádor znela diagnóza. No ěste to nebolo všetko a diagnostikovaných na rôzne typy rakoviny bolo tiež niekoľko jej blízkych priateľov.

Jeden z jej blízkych, Andrej, ju pri recidíve svojho mozgového nádoru požiadal o pomoc. Súhlasila okamžite.

Veľmi veľa sa rozprávali, aby zistila, ako presne Andrej vníma svoju chorobu, ako vníma samotný život, ako posledné roky žil a ako sa o seba staral, alebo skôr nestaral. Na základe ich rozhovorov mu Katka vytvorila akýsi manuál, kde mu presne popísala krok za krokom, postup a možnosti, ako sa postaviť k tejto neľahkej situácii.

Andrej jej rady a tipy z manuálu začal praktizovať a svojím procesom uzdravovania prechádzal oveľa s väčšou ľahkosťou. Veľa sa počas tejto cesty sám o sebe dozvedel, veľa vecí si uvedomil, veľa vecí vo svojom živote zmenil.

Vnímal ako mu všetky rady pomáhali, a preto Katku začal jemne nabádať k tomu, aby z jeho manuálu vytvorila naozajstnú knihu, ktorá by tak, ako mohla jemu, mohla pomáhať stovkám ďalších ľudí.

Katka sa rozhodla a vytvorila koncept knihy. Vedela z vlastnej skúsenosti, aké dôležité sú rady a tipy vychádzajúce zo skúseností skutočných ľudí, ktorí si rakovinou prešli. Preto si do svojej knihy prizvala šesť silných ľudí s ich príbehmi o zvládaní rakoviny.

Knihu písala od srdca a čerpala z vlastných bohatých skúseností a písala ju pre všetkých ľudí akokoľvek dotknutých rakovinou. Písala ju nielen pre pacientov, ale aj pre ich príbuzných a priateľov. Veľmi dobre totiž vedela, ako zložité je byť v pozícii pacienta, ale tiež aj v pozícii príbuzného či priateľa.

Pre píbuzných a priateľov je v knihe venovaná špeciálna kapitola.

Pretože ľudí, ktorí nevedia ako majú pristupovať či komunikovať so svojím blízkym onko pacientom, je stále viac a viac.

Kniha je písaná veľmi zrozumiteľnou a láskavou rečou, aby jej porozumel každý čitateľ. Nie je to žiadna náročná psychologická kniha, ani žiadna ezoterická kniha. Autorka ju napísala veľmi ľudsky pre bežných ľudí, ako je ona sama.

V knihe nenájdete žiadne odstrašujúce detailné popisy diagnózy.

To je totiž to posledné, čo si chce čerstvo diagnostikovaný onkologický pacient, alebo jeho príbuzný prečítať. Kniha je zameraná na povzbudenie a podporu, aby ich neľahkú situáciu zvládli s odhodlaním, vierou a aj kvapkou humoru, ktorý je autorke vlastný.

Podľa údajov získaných z Ligy proti rakovine, za uplynulý rok pribudlo takmer 40 000 novodiagnostikovaných onkologických pacientov.

To je približne 109 nových pacietntov denne. Z nich každý má niekoľkých svojich príbuzných a blízkych. Autorka všetkým z nich podáva pomocnú ruku a pomáha psychicky ľahšie zvládať rakovinu.

„Hneď sa toho chytil a odvtedy sa tomu venuje,“ spomína si jeho mama Zuzana, podľa ktorej slov je jej syn v rodine jediným kúzelníkom.

Nandy však na úvod svojej nedávnej šou povedal, že sa možno nechal na túto dráhu zlákať svojím otcom, ktorý bol pre neho najväčším kúzelníkom – raz totiž zmizol a už sa nevrátil. Žartovanie mladému mužovi ide, podľa vlastných slov sa totiž charakterizuje nielen ako kúzelník, ale aj ako zabávač.

„Dnes uvidíte čísla, ktoré môžete vidieť iba v Las Vegas. Takže buď tam, alebo dnes tu,“ nechal sa počuť pre začiatkom svojho vystúpenia.

Inšpiráciu na kúzla však nehľadá len u skúsenejších mágov v zámorí, ale aj v bežnom živote. „Mojím veľkým vzorom je Ondřej Pšenička z Českej republiky,“ dodal Nandy, ktorý svoju šou nazval Abraka Babrák. „Tie kúzla sa podaria, ale inak, akoby publikum čakalo,“ nechcel viac prezradiť nitriansky iluzionista, ktorý chce baviť ľudí. „Chcem im ukázať, že aj ja ako kúzelník ich dokážem zabaviť. A nielen deti, ale aj dospelých.“

Cieľom programu je prostredníctvom správnej výchovy detí vo veku 0-6 rokov rozvíjať ich potenciál tak, aby sa v budúcnosti plnohodnotne začlenili do spoločnosti.

„Mnoho detí zo znevýhodneného prostredia nemá v ranom období dostatok interakcií, ktoré ich správne rozvíjajú a z toho dôvodu sa ocitajú na okraji spoločnosti, kde často zostávajú uväznené aj v dospelosti. Následne sa z nich stávajú rodičia, ktorí nemajú možnosti a ani nevedia, ako sa kvalitne venovať deťom. Naším cieľom je pomôcť rodinám vymaniť sa z tohto začarovaného kruhu, aby oni a ich deti mali šancu na lepší život,“ hovorí Monika Majerčíková, koordinátorka programu Učenie pre život.

Bezplatný program Učenie pre život zastrešuje Únia materských centier v spolupráci s poisťovňou Generali už piaty rok. Za ten čas pomohol vyše 400 znevýhodneným rodinám, v ktorých majú deti zdravotné znevýhodnenie, rodičia nemôžu pracovať, alebo je ich príjem veľmi nízky, rodinám, ktoré uviazli v dlhovej pasci alebo v násilných vzťahoch, ale aj jednorodičovským domácnostiam či mnohopočetným rodinám, ktoré žijú vo vylúčených komunitách.

„Materské centrá sa jednoducho otvorili pre rodiny, ktoré mali rôzne bariéry, pre ktoré doteraz naše programy nevyužívali. Niekedy to bol nedostatok peňazí – lebo áno, pre niektoré rodiny sú aj dve eurá týždenne a ďalšie dve na cestovné, teda dvadsať eur mesačne veľa. Premýšľajú, či si ich môžu dovoliť presunúť z kolónky „potraviny“ alebo „plienky“ do kolónky „vzdelávanie“. A potom sú to bariéry v nás: „Bude to bezpečné miesto pre mňa a moje dieťa? Nebude ostatným vadiť jeho hendikep? Nebudú na nás pozerať cez prsty, lebo im bude jasné, že bývame chudobnejšie ako oni,“ hovorí Daniela Konečná, riaditeľka Únie materských centier.

Do programu je v súčasnosti zapojených 11 materských centier na celom Slovensku. Každý týždeň sa v nich stretávajú rodičia s deťmi na workshopoch vedených vyškolenými líderkami a pomocou Montessori metódy sa hravou formou učia postupne rozvíjať zručnosti, schopnosti a vedomosti svojich detí. Program je zameraný na rozvoj jemnej motoriky, koordináciu pohybov a trénovanie schopnosti sústredenia, rozvoj zmyslov a reči, rozvoj matematického myslenia a aktivity každodenného života, či zaujímavosti o svete okolo nás. Rodičia sa po absolvovaní programu naučia ako rozvíjať u detí ich prirodzenú zvedavosť, zručnosti a celkovo získavajú aj väčší záujem o vzdelávanie detí a aj seba.

V Nitre má program silné zastúpenie v Materskom centre Dúha Orechov dvor a v Materskom centre Klokanček: (Komunitné centrum Dražovce a Útulok pre jednotlivcov s deťmi).

„Viac ako 83 % zúčastnených rodín po absolvovaní programu konštatuje, že získali lepšie kompetencie, ktoré môžu využiť pri výchove detí, a 76 % rodičov sa vplyvom programu venuje svojim deťom viac. Traja zo štyroch rodičov nadobudli istotu, že svoje deti vychovajú správne. Toto hodnotenie získané od rodičov je dôkazom toho, že program rodinám pomáha meniť rodičovské kompetencie a výchovu detí k lepšiemu. Veríme, že o pár rokov sa ukáže pozitívny vplyv programu na deti v podobe ich dosiahnutých životných cieľov,“ hovorí Monika Majerčíková.

Zdroj foto: Braňo Konečný

Do fabriky v Púchove nastúpil v roku 1950, keď sa tam rozbiehala výroba pneumatík. „Bol medzi prvými zamestnancami ako bežný zamestnanec, postupne sa prepracoval do vedenia firmy, ktorú dokázal udržať konkurencieschopnú a počas deväťdesiatych rokov nielen transformovať na popredného slovenského výrobcu pneumatík, ale zároveň položiť základy dnešného Matador Group-u, ktorý sa z gumárenskej výroby stiahol a transformoval sa na popredného dodávateľa kategórie TIER1 pre automobilový priemysel,“ uviedol Marian Bóna, PR manager MATADOR Group.

Svoju kariérny život zasvätil gumárenskému priemyslu a ako žiak „baťovskej“ školy si uvedomoval dôležitosť postaviť svoje podnikanie na kvalitných ľuďoch a manažéroch a zároveň si uvedomoval dôležitosť inovácií a sledovaniu trendov v oblasti strojárenskej výroby.

Svojimi manažérskymi schopnosťami dokázal firmu nielen udržať, ale aj modernizovať a postupne pridávať do skupiny aj strojárenskú výrobu. Následne firmu prevzali jeho synovia, ktorí ju úspešne riadia dodnes a zároveň každým rokom rozširujú.

Štefan Rosina sa zaslúžil nielen o rozvoj fabriky a gumárenského, ale aj mesta Púchov a to z hľadiska priemyselného, technologického, kultúrneho, či akademického a športového.

Iniciatíva dvoch mladých žien nás presviedča, že možností, ako pomáhať, je aj dnes stále dosť. Nejde pritom o veľké dary ani nákladnú finančnú pomoc. Stačí tak málo – zabaliť lásku.

Iniciátorky výzvy Janka Glatová a Silvia Slobodová začali svoju pomoc (nielen) osamelým seniorom v skromných podmienkach. Dnes je z malej výzvy celoslovenská pomoc, ktorá sa šíri naprieč internetom. „Samotný nápad prišiel, keď som navštevovala mamu v nemocnici. Tam som videla, že na oddeleniach sú seniori, ktorí nemajú návštevy aj počas celých týždňov, čo mi prišlo strašne smutné, pretože na nich bolo vidieť, že sú osamelí,“ hovorí Janka, ktorej sa ako prvej na základe tejto skúsenosti podarilo vytvoriť základy projektu, aký sme dovtedy na Slovensku nepoznali.

Prvý rok bola jej pomoc určená približne tridsiatim ľuďom v domove dôchodcov, ktorým chcela na Vianoce podarovať darček. Prostredníctvom sociálnej siete založila skupinu, do ktorej pozvala svojich priateľov. Stretla sa s prvotným úspechom, kedy sa ľudia do výzvy zapájali a pomáhali tvoriť krabičky.

Pôvodná skupina s názvom Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok mala na začiatku 750 členov, dnešné čísla presahujú 41-tisíc. Oproti predchádzajúcemu roku predstavuje toto číslo zdvojnásobenie členov skupiny.

Následne do projektu vstúpila Silvia a z malej iniciatívy sa nečakane stala veľká pomoc určená stovkám seniorom. Aj za pomoci ďalších kontaktných osôb sa dievčatám už v prvom roku podarilo vyzbierať 800 balíkov.

Druhý ročník sa už rozrástol do celoslovenskej výzvy, do ktorej sa Janke a Silvii podarilo zapojiť vyše 100 kontaktných osôb, vďaka ktorým sa vyzbieralo celkovo viac ako 22 000 balíčkov. Tie pomohli skrášliť Vianoce seniorom vo viac ako 300 zariadeniach na celom Slovensku.

„Máme krásne reakcie, obzvlásť, keď ide o starších ľudí. Tie sú vždy veľmi dojemné,“ hovorí Janka Galatová, ktorá zdôrazňuje potrebu venovať sa seniorom. Podľa nej sa práve seniorom dostáva na Slovensku najmenej pomoci.

Ako fungujú krabičky a čo spraviť, keď sa chcete zapojiť do výzvy?

Krabičky už štrtým rokom spájajú ľudí z celého Slovenska a seniorom v zariadeniach budú odovzdané na Vianoce. Do projektu krabičkovej pomoci sa môžu zapojiť školy, škôlky, firmy aj jednotlivci. Ak ste sa rozhodli aj vy pomôcť, naplnené krabičky môžete odovzdať medzi 23.11.2020 – 6.12.2020 kontaktným osobám, ktoré sa nachádzajú aj vo vašom okolí. Finálny zoznam kontaktných osôb pre tento rok si môžete pozrieť tu. Každá kontaktná osoba má zároveň uvedené zariadenie, pre ktoré zbierku vykonáva. O vhodnosti darčekov a aj o tom, ako krabičku zabaliť, sa dozviete tu.

Do dnešného dňa bolo vo všetkých ročníkoch výzvy odovzdaných celkovo 98.239 krabíc.

Ak sa do výzvy zapojíte, aj vaša s láskou zakúpená a zabalená krabička sa môže dostať osamelým ľuďom na Slovensku v podobe vianočného darčeka. „Seniori reagujú neveriacky a pýtajú sa, či je celá krabica iba pre nich. Je to presne tá nezištná detská radosť, kedy vidia, že je to pekne zbalené, je to vianočné a už sa z toho neskutočne tešia,“ opisuje svoju skúsenosť s obdarúvaním Silvia. Ako ďalej dodáva, krabičková výzva ukazuje jedno veľké dobro, ktoré v ľuďoch ešte stále je.

Viac informácii o výzve sa dozviete tu.

„Ako občianskemu združeniu je priam nemožné získať akýkoľvek úver a tak sme sa rozhodli zorganizovať verejnú zbierku. Verejná zbierka s názvom „Zbierka na rekonštrukciu ZpS Monika, o.z.“ je zapísaná na MV SR do registra verejných zbierok pod registrovým číslom verejnej zbierky 000-2021-012041,“ dopĺňa Šuvada a zdôrazňuje, že medzi hlavné potreby, ktoré sa budú zo zbierky realizované, patria najmä bezbariérovosť, stavebné úpravy, parkovanie, úprava okolia zariadenia, neskôr aj výmena strešnej krytiny.

Zbierka pozostáva z viacerých možností, ako napríklad finančné príspevky na špeciálny účet vyhradený výlučne pre túto zbierku, príspevky za rôzne výrobky vyrábané našimi klientami, osobná pomoc ľudí – najmä podľa aktuálnej pandemickej situácie či materiálna pomoc. 

„Budeme vďační za akúkoľvek pomoc. Je potrebné si uvedomiť, že naše občianske združenie to robí najmä pre našich najstarších, ktorí sa kedysi starali o nás a teraz je potrebné, aby sme sa my všetci postarali o nich a aspoň takýmto spôsobom poskytovania služby im vrátili to, čo oni dávali srdcom,“ zdôraznil zástupca štatutára.

Prispieť združeniu sa dá ľubovoľným finančným príspevkom na účet, ktorý je vyhradený na Zbierku na rekonštrukciu ZpS Monika, o.z., IBAN: SK97 0900 0000 0051 7728 2368.

Bližšie informácie o zbierke aj samotnom zariadení sa dočítate tu.

zdroj foto: Zariadenie pre seniorov Občianske združenie Monika

Členkou tímu je i medzinárodne uznávaná logopedička Adelaida Fabiánová, ktorá víta takúto aktivitu, ktorá poukazuje na dôležitosť komplexného prístupu. „Následkom neurologických porúch u dospelých i detí sa venujem skoro štvrť-storočie. Výsledky z vlastnej praxe mi potvrdili, že správne načasovaná včasná terapia, komplexný prístup a osveta sú kľúčom k priaznivej prognóze. To je i dôvod, prečo som členom poradenského tímu.“

Portál usmevpredruhych.sk však nebude slúžiť iba ako Poradňa, ale chce prepájať a pomáhať komunite so zdravotným znevýhodnením. „Chceme vytvoriť efektívnu sociálnu službu zdarma a pomôcť ľuďom, aby sa lepšie zorientovali vo svojom zdravotnom znevýhodnení. Aj preto som sa tento rok rozhodol pre štúdium na Sokratovom inštitúte. Na vzdelávacích školeniach som pochopil, ako tretí sektor funguje, z akých prostriedkov sa financuje a podobne. Dieťa s rôznorodým postihnutím sa môže narodiť komukoľvek a kedykoľvek, preto chceme, aby v nás mali títo ľudia oporu a vedeli, že v tom nezostanú sami,“ hovorí Miro Béreš.

Súčasťou projektu bude okrem Poradne možnosť prepájania ľudí s darcami prostredníctvom príbehov a dražieb, ale aj bazár, v ktorom si ľudia môžu medzi sebou presúvať pomôcky a veci alebo aj služby.

Časťou portálu je tiež sekcia médiá,  ktorá bude prinášať tematické články, rozhovory či prednášky a videá z komunity zdravotne znevýhodnených

Služby portálu bezplatne a v súkromí svojho profilu

„Nadväzujeme tu na projekt genetickesyndromy.sk, kde sieťujeme rodiny, ako aj zariadenia a spojením týchto projektov nadobudneme akúsi komplexnosť. Týmto projektom však iba začíname a už onedlho spustíme aj športovo integračnú výzvu usmevnahory.sk a prostredníctvom ďalšieho projektu sa budeme snažiť vytvárať pracovné príležitosti pre tých, ktorí sú pre svoje postihnutie ťažko zamestnateľní,“ prezeradil Miro o ďalších plánoch združenia. 

Spustenie projektu Úsmev pre druhých sa plánuje v mesiaci máj. Chcú ho financovať z peňazí pravidelných darcov a firiem, dvoch percent z daní, ako aj dotácií.

„Myslím si, že takmer každý z nás pozná osobu so zdravotným znevýhodnením. Prostredníctvom projektu môžeme všetci spoločnými silami prispieť k integrácii a lepšiemu začleneniu týchto ľudí do spoločnosti, či už finančným alebo nefinančným darom, svojimi skúsenosťami alebo pozitívnym prístupom,“ dodáva Miroslav Béreš. 

Tabuľu s reliéfmi požehnal nitriansky diecézny biskup Viliam Judák, aby pripomínala vysviacku prvých troch slovenských biskupov súčasnej i budúcim generáciám. Vysviacka Blahu, Kmeťka a Vojtaššáka sa udiala v nitrianskom piaristickom Kostole sv. Ladislava 13. februára 1921.

Po prvý raz sa na pôde vtedajšej Česko-slovenskej republiky po skončení prvej svetovej vojny stali biskupmi Slováci, pochádzajúci z nižších vrstiev. Kmeťko sa stal biskupom v Nitre, Blaha biskupom v Banskej Bystrici a Vojtaššák biskupom v Spišskej diecéze. Všetci traja biskupi podporovali kvalitnú výchovu kňazstva, rehole, katolícke spolky, ľudové misie, exercície pre laikov a tlač.

Pohľad do minulosti

Biskup Kmeťko sa stal známy ako dôležitý podporovateľ misií, zomrel v roku 1948. Bol konfrontovaný s nastupujúcim komunizmom po skončení vojny, keď predstavoval najvyššiu morálnu autoritu slovenských katolíkov. Biskup Blaha reprezentoval katolíkov v celoslovenských spolkoch, bol predsedom Matice slovenskej a podporoval umelecký život. Zomrel v roku 1943 počas prvej Slovenskej republiky, v čase, keď sa Európa zmietala vo vojne. Biskup Vojtaššák sa do dejín zapísal ako podporovateľ katolíckej charity, Katolíckej akcie a kvalitného vzdelania učiteľov. Zomrel v roku 1965 internovaný v Čechách. Bol priamo svedkom a znášal dôsledky tvrdého úderu komunistického režimu proti cirkvi.

zdroj foto: biskupstvo-nitra.sk

Pandémia skomplikovala život aj ľuďom bez domova, ktorí sa hlavne v zimnom období ocitli v zložitých podmienkach každodenného prežívania. Niektoré rehoľníčky sa zapojili do dobrovoľníckej služby a ľuďom bez domova poskytujú jedlo či ochranné pomôcky.

„Keďže niektoré z rehoľníčok sú aj profesionálnymi zdravotníčkami, lekárkami, zdravotnými sestrami alebo opatrovateľkami, našli svoje uplatnenie v hospicoch v Nitre a Trenčíne, domovoch sociálnej starostlivosti a opatrovateľskej služby, kňazských domovoch alebo v nemocniciach,“ zhodnotila pôsobenie rehoľníčok diecéza.

Niekoľko rehoľných kňazov sa dobrovoľne prihlásilo do služby chorým na COVID-19, ktorú zabezpečujú hlavne v nemocniciach ako nemocniční kapláni alebo dobrovoľníci. V ochranných odevoch a s respirátormi na tvárach boli rehoľné sestry prítomné aj v odberových tímoch počas celoplošného testovania alebo v očkovacom centre vo Fakultnej nemocnici v Nitre.

zdroj foto: unsplash.com